In: Slovenská literatúra, vol. 54, no. 6
Milan Šútovec
Detaily:
Rok, strany: 2019, 417 - 428
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
RURALISM, HOMEOSTASIS OF THE PLOT, TRADITION, SUBJECT PLANS
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Štúdia analyzuje a interpretuje tri poviedky z raného obdobia tvorby spisovateľky Margity Figuli – Vo vlnách Oravy (1931), Syn (1933) a Zem (1934) – ktoré knižne vyšli v pozmenenej podobe až ako súčasť novo sformovanej zbierky Mámivý dúšok v rámci prvého zväzku Vybraných spisov Margity Figuli r. 1972. Jedná sa o prozaické texty s námetom z rurálneho prostredia a s témou osudového vzťahu roľníka k „zemi“. Autor analýz prednostne skúma, ako sa tento vzťah v jednotlivých textoch epicky generuje prostredníctvom sujetových rolí ženských postáv.
V poviedke z r. 1931 roľník opúšťa pôdu pre lásku k žene a vzápätí tragicky hynie na rieke pri splavovaní dreva. Analýza ukazuje, že koncepčne je text vybudovaný tak, aby baladický záver bol priamym epickým i významovým dôsledkom pretrhnutia vzťahu k tradícii a k „zemi“. Psychologicky komplikovanejšia poviedka z r. 1933 tematizuje pud zachovania rodu a správy majetku ako hybnú silu, ktorá sa v konaní ústrednej postavy inštinktívne a živelne presadzuje ako prírodná sila, čo nepozná spoločenské zábrany ani morálne hranice. V poviedke z r. 1934 nad láskou k žene a nad láskou ženy prevládne u mladého roľníka jeho osudovo silné puto k pôde/zemi.
Autor ukazuje, ako už pri tvorbe týchto raných próz si M. Figuli budovala paradigmatické základy tvorby svojho „klasického obdobia“.
The study is an analysis and interpretation of three short stories relating to the early creative period of Margita Figuli – Vo vlnách Oravy (In the waves of Orava River1931), Syn ( Son, 1933) a Zem (Earth, 1934). They were published as a changed version in a new collection of stories Mámivý dúšok (Specious Taste) in the first volume of Collected works of Margita Figuli in 1972. They are proses on the subject of rural environment and the theme of fatal relationship of a farmer to his “land”. The author studies mainly the problem how this relationship in particular texts epically generates through plot and roles of female characters in it.
In the short stories from 1931 the farmer hero had left his land because of his love to a woman and then he tragically died in the river rafting logs down the river. The analysis shows that conceptually the text is constructed in a way the balladic end manifested direct epic and semantic consequence of relational rupture to the tradition toward “land”. Psychologically more complicated short story from 1933 bears as a theme instinct of keeping family and administration of property as moving power influencing the acting of a main hero instinctively and ramblingly manifested as a natural unlimited power – unlimited in a sense of social as well as ethic limits. In the short story from 1934 a fatal bondage to his land dominates love of a farmer to woman and the love of woman is dominated by the same bondage, too. The author shows that M. Figuli had been building up paradigmatic foundations of her works from her “classical period” of writing earlier, in her creative early beginnings.
Ako citovať:
ISO 690:
Šútovec, M. 2019. „Blut und Boden“ po slovensky a po žensky (Tri rané prózy Margity Figuli). In Slovenská literatúra, vol. 54, no.6, pp. 417-428. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Šútovec, M. (2019). „Blut und Boden“ po slovensky a po žensky (Tri rané prózy Margity Figuli). Slovenská literatúra, 54(6), 417-428. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 31. 1. 2019