In: Slovenská literatúra, vol. 65, no. 6
Dana Hučková 
Detaily:
Rok, strany: 2018, 462 - 476
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
dedikačná poézia, básnické posolstvo, básnický odkaz, básnický apel, slovenská literatúra 20. storočia/dedicated poetry, poetic message, poetic legacy, poetic appeal, the 20th century Slovak literature
Typ článku: I. Štúdie / Studies
DOI: https://doi.org/-
O článku:
V slovenskej poézii prvej tretiny 20. storočia tvorili žánre príležitostnej poézie stálu súčasť dobového poetického registra. Prostredníctvom dedikačnej poézie – motivovanej životnými jubileami alebo úmrtiami osobností, vznikom či výročiami významných inštitúcií, ale aj aktuálnymi udalosťami dobového politického, spoločenského, kultúrneho a literárneho života – autori reagovali na konkrétne vecné podnety, ktorým však v rámci literárnej (estetickej) reflexie pridávali silné emočné a hodnotové zafarbenie. Špecifickou žánrovou formou tohto typu lyriky boli básnické apely, odkazy a posolstvá, ktoré boli už na úrovni názvov adresované skupinovým prijímateľom. Jedným z takýchto kolektívne poňatých adresátov príležitostnej dedikačnej lyriky bolo spoločenstvo básnikov, bližšie charakterizované cez aspekt národnej, generačnej alebo poetologickej príslušnosti alebo blízkosti. V dvadsiatych rokoch 20. storočia aktualizovali rétorickú žánrovú formu posolstva, odkazu a apelu viacerí slovenskí básnici, medzi nimi tiež traja autori priraďovaní k Slovenskej moderne: Martin Rázus, Vladimír Roy a Štefan Krčméry. Robili tak s rozličnou intenciou aj intenzitou, spoločne však nanovo formulovali otázku vzťahu umelca-individualistu k národne aj profesijne vymedzenému kolektívu tvorcov, k politike i k poetike. V kontexte dobového napätia medzi tradicionalizmom a modernizmom išlo o vyjadrovanie spätosti s tradíciou, pozitívnej vitality a aktívneho postoja ku skutočnosti.
In Slovak poetry written in the early 20th century genres of occasional poetry were an integral part of the contemporary poetic register. Dedicated poetry – motivated by birth or death anniversaries of important people, establishments or anniversaries of significant institutions as well as current events of political, social, cultural and literary life at that time – was a way for writers to respond to individual factual stimuli, which were, however, enriched with powerful emotional or evaluative connotations as part of their literary (aesthetic) reflection. A specific genre form of this kind of lyric included poetic appeals, messages and legacies, which were already in their titles addressed to group recipients. One of such collective addressees of occasional, dedicated poetry was the community of poets, more accurately characterized by their national, generational and poetological affiliation or affinity. In the 1920s the rhetoric genre forms of legacy, message and appeal were updated by a number of Slovak poets including three authors associated with Slovak modernism: Martin Rázus, Vladimír Roy and Štefan Krčméry. They did it with various intentions and intensity, however, they together formulated anew the question of the relation between an artist-individualist and a nationally as well as professionally distinct group of creative people, and politics and poetics. In the context of the contemporary tension between traditionalism and modernism it was supposed to declare close links with tradition, positive vitality and an active stance on reality.
Key words: dedicated poetry, poetic message, poetic legacy, poetic appeal, the 20th century Slovak literature
Ako citovať:
ISO 690:
Hučková, D. 2018. Odkaz, apel a posolstvo ako žánrové formy príležitostnej lyriky (v poézii Vladimíra Roya, Martina Rázusa a Štefana Krčméryho). In Slovenská literatúra, vol. 65, no.6, pp. 462-476. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
APA:
Hučková, D. (2018). Odkaz, apel a posolstvo ako žánrové formy príležitostnej lyriky (v poézii Vladimíra Roya, Martina Rázusa a Štefana Krčméryho). Slovenská literatúra, 65(6), 462-476. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 22. 12. 2018