Ladislav Burlas oslávil osemdesiatku
3. 5. 2007 | videné 3674-krát
Popredný slovenský muzikológ, pedagóg a hudobný skladateľ prof. Ladislav Burlas v apríli oslávil osemdesiatku.
Dňa 18. apríla 2007 bola v Ústave hudobnej vedy SAV (ÚHV SAV) milá slávnosť "Ad Honorem Ladislav Burlas". Stretli sa na nej bývalí a terajší pracovníci ústavu, aby si spoločne uctili 80-te výročie narodenia svojho dlhoročného bývalého kolegu a šéfa prof. PhDr. Ladislava Burlasa, DrSc., ktorý na stretnutie prišiel aj s manželkou, známou etnologičkou PhDr. Soňou Burlasovou,DrSc., ktorá mala veľký podiel na Burlasovom trvalom záujme o domácu ľudovú, a najmä vokálnu tradíciu. Na stretnutí nechýbali ani priatelia a zástupcovia médií.
Prof. Burlas má síce do vzhľadu osemdesiatnika ešte poriadne ďaleko - dokonca ani hlavu nemá ešte celkom šedivú - dátum narodenia je však dostatočne výrečný. A výreční boli aj laudátori. Ako prvý sa prítomným a najmä oslávencovi prihovoril riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV prof. PhDr. Juraj Lexmann, ArtD., ktorý pripomenul nesmiernu šírku vedeckého záberu muzikológa prof. Burlasa, ktorá zahrnuje hudobnú teóriu, hudobnú estetiku, dejiny hudby s takými kontrastnými témami, ako baroková duchovná pieseň, alebo vývin národnej hudby, reflexie na tradičnú slovenskú ľudovú hudbu, pohľady na súčasnú či súdobú hudobnú kultúru, teóriu hudobnej pedagogiky a celý rad úvah predstavujúcich metodologické a filozofické domýšľanie otázok hudby. "Je to rozpätie, ktorá vyžaduje patričnú dávku muzikologickej múdrosti prof. Burlasa, a to nehovorím o jeho skladateľskej tvorbe, pedagogickej alebo organizačnej činnosti," uviedol prof. Lexmann. Zdôraznil tiež fakt, že v histórii ÚHV SAV bol práve profesor Burlas najdlhšie jeho vedúcim: najskôr 9 rokov ako riaditeľ, potom asi 16 rokov ako vedúci Sekcie hudobnej vedy Umenovedného ústavu SAV. Pritom práve pod vedením prof. Burlasa zaznamenal ÚHV SAV najväčší kvantitatívny a kvalitatívny rozmach a vypracoval sa na vedeckú organizáciu konkurencieschopnú v medzinárodných súvislostiach.
Historické muzikologické aktivity prof. Ladislava Burlasa prítomným predstavila PhDr. Janka Petöczová, CSc. z Oddelenia hudobnej histórie ÚHV SAV, predsedníčka Vedeckej rady ÚHV SAV. Išlo o plodné obdobie siedmich rokov začínajúce rokom 1951, keď prof. Burlas obhájil na FFUK v Bratislave dizertačnú prácu na tému Cantus Catolici 1655-1700, ktorú o tri roky neskôr rozpracoval do kapitoly Duchovná pieseň v publikácii Hudba na Slovensku v 17. storočí. Rok 1951 bol tiež začiatkom jeho pôsobenia v Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a umení. Do tohto sedemročného obdobia patrí aj príprava a koordinácia projektu akademického projektuDejiny slovenskej hudby (Bratislava,1957), ktorých vydávanie koordinoval ešte len 30 ročný Ladislav Burlas. Sám do nich autorsky prispel štúdiou Baroková ária a pastorela v kapitole Baroková hudba 18. storočia. Táto práca bola náročná nielen vzhľadom na dobu, v ktorej vznikala, ale aj vzhľadom na fakt, že Ladislav Burlas zároveň prednášal ako odborný asistent na FFUK, kde dokonca na 6 rokov zakotvil aj úplne. V r. 1960 sa však vrátil do Ústavu hudobnej vedy a v r. 1964 sa stal jeho prvým riaditeľom. Jeho zásluhou sa ústav vyprofiloval ako pracovisko klasickej muzikológie s tromi oddeleniami tak ako ho poznáme dnes. "On sám už v hudobnohistorických výskumoch nepokračoval, ale komponoval a venoval sa problémom súčasnej hudby a systematickým muzikologickým subdisciplínam," zdôraznila Janka Petöczová. Jeho muzikologická tvorba je však stále živá a má trvalú hodnotu. Svedčí o tom nielen vlaňajšie už štvrté vydanie diela Formy a druhy hudobného umenia, ale i reedícia Dejín európskej hudobnej teórie (1970), ktoré v tomto roku vyšli v rozšírenom druhom vydaní.
Projektov, diel a historických muzikologických aktivít Ladislava Burlasa spomenula Janka Petöczová podstatne viac. Všetky však majú niečo spoločného. Vďaka nim má dnešná hudobná historiografia na čo nadväzovať. Slovami J. Petöczovej "Má vzory, má vypracovanú koncepciu a rokmi overenú metodológiu. Profesor Ladislav Burlas k tomu takisto prispel, a to svojim celoživotným muzikologickým dielom."
Úplne z inej stránky priblížila dielo a osobnosť prof. Ladislava Burlasa vedúca Oddelenia etnomuzikológie ÚHV SAV PhDr. Hana Urbancová, CSc. Predstavila ho ako vedca, ktorému je blízka aj etnomuzikológia i ako skladateľa, ktorý svoj záujem o tradičnú ľudovú hudbu a podnety z nej, získané aj v terénnom výskume, nielen svojom, ale i svojich kolegov, dokázal integrovať do ďalších disciplín hudobnej vedy i do rámca vlastnej kompozičnej činnosti. Napríklad na základe výskumov prof. Oskára Elscheka z ľudovej inštrumentálnej hudby a hry nástrojových združení na Podpoľaní vznikla Burlasova orechestrálna kompozícia Hudba spod Poľany (1967).
Za Oddelenie teórie a súčasnej hudby ÚHV SAV sa prof. Burlasovi prihovoril a jeho príspevok k výskumu súčasnej hudobnej kultúry prítomným predstavil vedúci oddelenia Mgr. Rastislav Podpera, PhD. Reč však bola nielen o súčasnej novej tvorbe, pri skúmaní ktorej hľadal prof. Burlas odpovede aj na kľúčové otázky súvisiace s podstatou a bytím hudby ako spoločenského javu, ale aj o duchovnej piesni a chrámovej hudbe. Prof. Burlas sa totiž už vo svojich prvých muzikologických prácach prejavil ako znalec duchovnej piesne a prispel k rozvoju slovenskej hymnológie.
Prof. Ladislava Burlasa pozdravil a za jeho doterajšiu prácu sa mu v mene Predsedníctva SAV poďakoval prof. Ján Bakoš, DrSc.. Pripomenul, že práve Ladislav Burlas povzniesol Ústav hudobnej vedy SAV na pracovisko európskeho rozmeru a aj vďaka nemu patrí k najvýkonnejším pracoviskám SAV. "Poznal som ho ako prísneho, principiálneho, ale aj ľudského a empatického šéfa. A vážim si ho aj za jeho komplexnosť. Ladislav Burlas predstavuje až renesačný typ umelca, ktorý v sebe skĺbil umelca, bádateľa, pedagóga, skladateľa i manažéra. A ak platí, že identita každého z nás je výsledkom stretnutí s ľuďmi, ktorí nám prídu do cesty, tak za kúsok svojho ja, vďačím aj prof. Burlasovi," vyznal sa prof. Bakoš a jubilantovi aj v mene Predsedníctva SAV i v mene svojom poprial pevné zdravie.
Vyššie citovaným, ale i ďalším gratulantom, sa na záver s dojatím poďakoval aj sám prof. Ladislav Burlas, ktorý sa v svojich slovách dotkol – ako inak – aj svojej hudobnej vedy a jej ďalšieho smerovania: "Hudobná veda za posledných 50 rokov prekonala na Slovensku značný vývin čo do rozsahu poznania faktov z dejín i súčasnosti, ale i čo do metodologickej úrovne. Ako mladý absolvent som so svojimi rovesníkmi šiel do "terénu" zistiť, aký je stav a rozsah zachovalých hudobných pamiatok a či sú ešte miesta, kde žije stará folklórna tradícia vo svojej primárnej podobe. Primát v tejto iniciatíve mala Slovenská akadémia vied. Neskôr sa vytvorili aj pracovné väzby s vysokými školami. Azda najpozoruhodnejší je metodologický vývin našej vednej disciplíny. Od primárnej heuristiky sme sa dopracovali k náročnejším formám dokumentácie a vedeckej interpretácie. Na strane jednej sa začali vyčleňovať nové subdisciplíny, na strane druhej sa prehlbovala vzájomná integrácia špecializácií, prepojovanie poznatkov, a to aj z iných umenovedných disciplín, filozofie, kulturológie a i. Dnes je asi primárnou úlohou udržanie homeostázy medzi individuálnymi prínosmi, regionalistikou, národnými kultúrami, vedomím europeizmu, medzikontinentálnych vzťahov a postupujúcim procesom globalizačných tendencií."
Nie je skvelé, ak človeka aj v 80-tke ešte zaujímajú živé problémy vedy? V prípade Ladislava Burlasa sa však priam žiada zvolať "Čože je to osemdesiat!" Veľa zdravia a mnogaja ljeta, pán profesor!
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula
Dňa 18. apríla 2007 bola v Ústave hudobnej vedy SAV (ÚHV SAV) milá slávnosť "Ad Honorem Ladislav Burlas". Stretli sa na nej bývalí a terajší pracovníci ústavu, aby si spoločne uctili 80-te výročie narodenia svojho dlhoročného bývalého kolegu a šéfa prof. PhDr. Ladislava Burlasa, DrSc., ktorý na stretnutie prišiel aj s manželkou, známou etnologičkou PhDr. Soňou Burlasovou,DrSc., ktorá mala veľký podiel na Burlasovom trvalom záujme o domácu ľudovú, a najmä vokálnu tradíciu. Na stretnutí nechýbali ani priatelia a zástupcovia médií.
Prof. Burlas má síce do vzhľadu osemdesiatnika ešte poriadne ďaleko - dokonca ani hlavu nemá ešte celkom šedivú - dátum narodenia je však dostatočne výrečný. A výreční boli aj laudátori. Ako prvý sa prítomným a najmä oslávencovi prihovoril riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV prof. PhDr. Juraj Lexmann, ArtD., ktorý pripomenul nesmiernu šírku vedeckého záberu muzikológa prof. Burlasa, ktorá zahrnuje hudobnú teóriu, hudobnú estetiku, dejiny hudby s takými kontrastnými témami, ako baroková duchovná pieseň, alebo vývin národnej hudby, reflexie na tradičnú slovenskú ľudovú hudbu, pohľady na súčasnú či súdobú hudobnú kultúru, teóriu hudobnej pedagogiky a celý rad úvah predstavujúcich metodologické a filozofické domýšľanie otázok hudby. "Je to rozpätie, ktorá vyžaduje patričnú dávku muzikologickej múdrosti prof. Burlasa, a to nehovorím o jeho skladateľskej tvorbe, pedagogickej alebo organizačnej činnosti," uviedol prof. Lexmann. Zdôraznil tiež fakt, že v histórii ÚHV SAV bol práve profesor Burlas najdlhšie jeho vedúcim: najskôr 9 rokov ako riaditeľ, potom asi 16 rokov ako vedúci Sekcie hudobnej vedy Umenovedného ústavu SAV. Pritom práve pod vedením prof. Burlasa zaznamenal ÚHV SAV najväčší kvantitatívny a kvalitatívny rozmach a vypracoval sa na vedeckú organizáciu konkurencieschopnú v medzinárodných súvislostiach.
Historické muzikologické aktivity prof. Ladislava Burlasa prítomným predstavila PhDr. Janka Petöczová, CSc. z Oddelenia hudobnej histórie ÚHV SAV, predsedníčka Vedeckej rady ÚHV SAV. Išlo o plodné obdobie siedmich rokov začínajúce rokom 1951, keď prof. Burlas obhájil na FFUK v Bratislave dizertačnú prácu na tému Cantus Catolici 1655-1700, ktorú o tri roky neskôr rozpracoval do kapitoly Duchovná pieseň v publikácii Hudba na Slovensku v 17. storočí. Rok 1951 bol tiež začiatkom jeho pôsobenia v Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a umení. Do tohto sedemročného obdobia patrí aj príprava a koordinácia projektu akademického projektuDejiny slovenskej hudby (Bratislava,1957), ktorých vydávanie koordinoval ešte len 30 ročný Ladislav Burlas. Sám do nich autorsky prispel štúdiou Baroková ária a pastorela v kapitole Baroková hudba 18. storočia. Táto práca bola náročná nielen vzhľadom na dobu, v ktorej vznikala, ale aj vzhľadom na fakt, že Ladislav Burlas zároveň prednášal ako odborný asistent na FFUK, kde dokonca na 6 rokov zakotvil aj úplne. V r. 1960 sa však vrátil do Ústavu hudobnej vedy a v r. 1964 sa stal jeho prvým riaditeľom. Jeho zásluhou sa ústav vyprofiloval ako pracovisko klasickej muzikológie s tromi oddeleniami tak ako ho poznáme dnes. "On sám už v hudobnohistorických výskumoch nepokračoval, ale komponoval a venoval sa problémom súčasnej hudby a systematickým muzikologickým subdisciplínam," zdôraznila Janka Petöczová. Jeho muzikologická tvorba je však stále živá a má trvalú hodnotu. Svedčí o tom nielen vlaňajšie už štvrté vydanie diela Formy a druhy hudobného umenia, ale i reedícia Dejín európskej hudobnej teórie (1970), ktoré v tomto roku vyšli v rozšírenom druhom vydaní.
Projektov, diel a historických muzikologických aktivít Ladislava Burlasa spomenula Janka Petöczová podstatne viac. Všetky však majú niečo spoločného. Vďaka nim má dnešná hudobná historiografia na čo nadväzovať. Slovami J. Petöczovej "Má vzory, má vypracovanú koncepciu a rokmi overenú metodológiu. Profesor Ladislav Burlas k tomu takisto prispel, a to svojim celoživotným muzikologickým dielom."
Úplne z inej stránky priblížila dielo a osobnosť prof. Ladislava Burlasa vedúca Oddelenia etnomuzikológie ÚHV SAV PhDr. Hana Urbancová, CSc. Predstavila ho ako vedca, ktorému je blízka aj etnomuzikológia i ako skladateľa, ktorý svoj záujem o tradičnú ľudovú hudbu a podnety z nej, získané aj v terénnom výskume, nielen svojom, ale i svojich kolegov, dokázal integrovať do ďalších disciplín hudobnej vedy i do rámca vlastnej kompozičnej činnosti. Napríklad na základe výskumov prof. Oskára Elscheka z ľudovej inštrumentálnej hudby a hry nástrojových združení na Podpoľaní vznikla Burlasova orechestrálna kompozícia Hudba spod Poľany (1967).
Za Oddelenie teórie a súčasnej hudby ÚHV SAV sa prof. Burlasovi prihovoril a jeho príspevok k výskumu súčasnej hudobnej kultúry prítomným predstavil vedúci oddelenia Mgr. Rastislav Podpera, PhD. Reč však bola nielen o súčasnej novej tvorbe, pri skúmaní ktorej hľadal prof. Burlas odpovede aj na kľúčové otázky súvisiace s podstatou a bytím hudby ako spoločenského javu, ale aj o duchovnej piesni a chrámovej hudbe. Prof. Burlas sa totiž už vo svojich prvých muzikologických prácach prejavil ako znalec duchovnej piesne a prispel k rozvoju slovenskej hymnológie.
Prof. Ladislava Burlasa pozdravil a za jeho doterajšiu prácu sa mu v mene Predsedníctva SAV poďakoval prof. Ján Bakoš, DrSc.. Pripomenul, že práve Ladislav Burlas povzniesol Ústav hudobnej vedy SAV na pracovisko európskeho rozmeru a aj vďaka nemu patrí k najvýkonnejším pracoviskám SAV. "Poznal som ho ako prísneho, principiálneho, ale aj ľudského a empatického šéfa. A vážim si ho aj za jeho komplexnosť. Ladislav Burlas predstavuje až renesačný typ umelca, ktorý v sebe skĺbil umelca, bádateľa, pedagóga, skladateľa i manažéra. A ak platí, že identita každého z nás je výsledkom stretnutí s ľuďmi, ktorí nám prídu do cesty, tak za kúsok svojho ja, vďačím aj prof. Burlasovi," vyznal sa prof. Bakoš a jubilantovi aj v mene Predsedníctva SAV i v mene svojom poprial pevné zdravie.
Vyššie citovaným, ale i ďalším gratulantom, sa na záver s dojatím poďakoval aj sám prof. Ladislav Burlas, ktorý sa v svojich slovách dotkol – ako inak – aj svojej hudobnej vedy a jej ďalšieho smerovania: "Hudobná veda za posledných 50 rokov prekonala na Slovensku značný vývin čo do rozsahu poznania faktov z dejín i súčasnosti, ale i čo do metodologickej úrovne. Ako mladý absolvent som so svojimi rovesníkmi šiel do "terénu" zistiť, aký je stav a rozsah zachovalých hudobných pamiatok a či sú ešte miesta, kde žije stará folklórna tradícia vo svojej primárnej podobe. Primát v tejto iniciatíve mala Slovenská akadémia vied. Neskôr sa vytvorili aj pracovné väzby s vysokými školami. Azda najpozoruhodnejší je metodologický vývin našej vednej disciplíny. Od primárnej heuristiky sme sa dopracovali k náročnejším formám dokumentácie a vedeckej interpretácie. Na strane jednej sa začali vyčleňovať nové subdisciplíny, na strane druhej sa prehlbovala vzájomná integrácia špecializácií, prepojovanie poznatkov, a to aj z iných umenovedných disciplín, filozofie, kulturológie a i. Dnes je asi primárnou úlohou udržanie homeostázy medzi individuálnymi prínosmi, regionalistikou, národnými kultúrami, vedomím europeizmu, medzikontinentálnych vzťahov a postupujúcim procesom globalizačných tendencií."
Nie je skvelé, ak človeka aj v 80-tke ešte zaujímajú živé problémy vedy? V prípade Ladislava Burlasa sa však priam žiada zvolať "Čože je to osemdesiat!" Veľa zdravia a mnogaja ljeta, pán profesor!
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula