Stanovisko Komisie SAV pre životné prostredie a klimatickú zmenu k zásadám tvorby a schvaľovania zonácií národných parkov v SR
Zonácia národných parkov predstavuje kľúčový nástroj ochrany prírody s dlhodobým dopadom na fungovanie ekosystémov, regionálny rozvoj, ale aj plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska. Preto musí byť jej príprava aj schvaľovanie založené na jasných pravidlách, dôslednom rešpektovaní legislatívy a vedeckých poznatkov.
Aktuálny príklad návrhu zonácie NP Poloniny (Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny, jeho zóny a ochranné pásmo LP/2025/652) ukazuje, že tieto zásady nie sú vždy dôsledne uplatnené, a preto je potrebné stanoviť jednotný rámec pre všetky národné parky SR, ktorého súčasťou musí byť:
1. Rešpektovanie zákonného rámca – § 19 a § 30 zákona č. 543/2002 Z. z.
Zákon jasne definuje, že národný park je územie, kde:
- ochrana prírody je nadradená iným činnostiam,
- v prevažnej časti majú byť prirodzené procesy bez zásahu človeka,
- zóna A sa spravidla ustanovuje minimálne na polovici územia NP,
- zóna A + B pokrývajú spravidla tri štvrtiny územia NP.
Tento rámec má byť východiskom každej zonácie. Ak sú navrhnuté zóny výrazne menšie (ako v prípade NP Poloniny), musí byť také riešenie preukázateľne odborné, nie kompromisné či účelové.
2. Povinné zosúladenie navrhovanej zonácie NP s Envirostratégiou 2030 (Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, schválená Vládou SR 27. februára 2019, Uznesenie vlády SR č. 87/2019)
Envirostratégia 2030 (schválená vládou SR) jednoznačne stanovuje, že každý národný park kategórie II podľa IUCN má zabezpečiť:
- najmenej 50 % bezzásahového územia do roku 2025,
- 75 % bezzásahového územia do roku 2030.
Zonácia preto nemôže byť statickým aktom. Musí obsahovať plán postupného zväčšovania jadrovej zóny tak, aby národný park smeroval k stanoveným cieľom. Odchýlenie sa od týchto parametrov bez odborného zdôvodnenia je v rozpore so strategickým rámcom environmentálnej politiky štátu.
3. Povinné zapojenie vedeckej obce
Návrh zonácie sa nemôže opierať iba o interné podklady správ NP či subjektov hospodáriacich na území NP. Musí vzniknúť multidisciplinárny odborný konsenzus, ktorý bude verejne preukázaný a zdokumentovaný.
4. Povinné plnenie medzinárodných záväzkov – IUCN, NATURA 2000, UNESCO
Každá zonácia národného parku musí byť jednoznačne kompatibilná s:
- požiadavkami IUCN kategórie II,
- princípom non-deterioration podľa smerníc Európskej únie,
- princípmi budovania siete Natura 2000 a požiadavkou zachovania alebo dosiahnutia priaznivého stavu ochrany druhov a biotopov Smernice o stanovištiach a Smernice o vtákoch,
- záväzkami SR vyplývajúcimi z UNESCO - Svetové dedičstvo, program MaB (tam, kde je to relevantné),
- záväzkami vyplývajúcimi z podpisu Karpatského dohovoru a jeho protokolov: o biodiverzite, o lesoch, o udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka,
- Európskou stratégiou biodiverzity 2030 (napr. prísna ochrana pralesov a starých lesov).
To znamená, že pralesy, staré lesy, najcennejšie biotopy a kľúčové územia NATURA 2000 musia byť štandardne zahrnuté do zóny A, ak neexistujú mimoriadne odborné dôvody na iný režim.
5. Transparentné odborné podklady a zdôvodnenie výberu zón
Všetky podklady musia byť verejne publikované. Musia byť jasne uvedené aj dôvody, prečo sa konkrétne územie do zóny A zaradilo, alebo nezaradilo.
6. Jednotný metodický postup pre všetky národné parky
Aby sa predišlo rozdielnym postupom a nekonzistentným výsledkom (ako v prípade NP Poloniny), odporúčame:
- zabezpečiť, aby bola každá zonácia opakovateľná a odborne zdôvodniteľná,
- garantovať, že hlavným kritériom a cieľom je zachovanie alebo obnova prirodzených ekosystémov, nie aktuálne hospodárske využívanie.
7. Prehľadný harmonogram prechodu na bezzásahový režim
Keďže viaceré územia sú dnes v obhospodarovanom stave, každá zonácia musí obsahovať:
- jasný časový plán prechodu na prísnejší režim,
- spôsob riešenia konfliktov s existujúcimi spôsobmi obhospodarovania území,
- identifikáciu území, kde je potrebné dočasné prechodné obdobie.
Na záver dodávame, že:
zonácia národného parku nemôže byť výsledkom čiastkových kompromisov, ale musí byť dôslednou implementáciou príslušných zákonov, Envirostratégie 2030, medzinárodných záväzkov a vedeckých poznatkov. Príklad NP Poloniny ukazuje, že môže dôjsť k návrhom, ktoré sú v rozpore s dlhodobými cieľmi ochrany prírody Slovenska. Preto je nevyhnutné, aby pri tvorbe všetkých zonácií NP boli uplatnené uvedené zásady – jednotne, transparentne a odborne.
Text: Komisia SAV pre životné prostredie a klimatickú zmenu