Opustil nás prof. Ján Bakoš, DrSc.
V piatok 11. júla 2025 nás vo veku 82 rokov opustil prof. Ján Bakoš, DrSc., historik umenia, pedagóg a dlhoročný pracovník Slovenskej akadémie vied, významná osobnosť slovenského kultúrneho a výtvarného života s výrazným medzinárodným presahom. Posledná rozlúčka s profesorom Bakošom sa uskutoční v piatok 18. júla o 14.45 hod. v bratislavskom krematóriu.
Ján Bakoš sa narodil 6. marca 1943 v Bratislave. Vyštudoval dejiny umenia na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave (1960-1961) a na Masarykovej univerzite v Brne (1961-1965), u profesorov Alberta Kutala a Václava Richtra. Jeho doktorská práca, venovaná románskej nástennej maľbe, ako aj kandidátska dizertácia o počiatkoch gotického tabuľového maliarstva na Slovensku, boli v čase normalizácie stiahnuté z tlače a zošrotované. Ich výstupy Ján Bakoš neskôr publikoval v knihe Dejiny a koncepcie stredovekého umenia na Slovensku (1984 ), pionierskej práci, ktorá otvorila nové perspektívy pre dovtedajší výskum stredovekého umenia na Slovensku i v strednej Európe.
V rokoch 1985-1990 viedol Umenovedný ústav SAV a v rokoch 1990-2005 bol riaditeľom Ústavu dejín umenia SAV, ktorý dokázal úspešne previesť cez komplikované 90. roky minulého storočia a začiatok nového milénia, poznačené transformáciou a krátením finančných zdrojov pre základný výskum. V roku 1997 sa stal profesorom Karlovej univerzity v Prahe a o rok neskôr aj profesorom univerzity Jána Amosa Komenského v Bratislave, kde aj prednášal so zameraním na metodológiu a dejiny historiografie umenia, ochrany pamiatok, umeleckej kritiky a sociálne dejiny umenia a kde vychoval aj generáciu nasledovníkov. Bol členom medzinárodných organizácií historikov umenia (CIHA), kritikov umenia (AICA) a estetikov (IAA). Bol členom prvého Predsedníctva SAV po roku 1989 a ako člen Predsedníctva SAV posôbil aj v rokoch 2005-2013. Bol členom Slovenskej akademickej spoločnosti a Učenej spoločnosti Slovenska. V roku 2000 dostal Herderovu cenu.
Vo svojej práci, ktorú vždy chápal interdisiplinárne a ako nerozlučné spojenie empírie a kritickej teoretickej reflexie, sa prof. Bakoš zameriaval na široký okruh metodologických a teoretických otázkok umenia: od rekonštrukcie modelov dejín stredovekého umenia Slovenska cez štúdium relativity a plurality základných umeleckohistorických konceptov (vývoj, štýl, tradícia, vplyv, interpretácia), vzťahu ideologického a komerčného rozmeru umenia v totalitnom režime, periférie v dejinách umenia s dôrazom na vymedzenie miesta Slovenska v strednej Európe, a v neposlednom rade štúdium problematiky ideologického podhubia kultu pamiatok.
Bol autorom prvého intelektuálneho slovenského dejepisu umenia – Situácia dejepisu umenia na Slovensku (Analekta, Slovenská národná galéria, 1984). V slovenskej kultúrnej spoločnosti silne zarezonovali jeho publikácie Umelec v klietke (1999) a Intelektuál a pamiatka (2004). Výraznou mierou sa zaslúžil o zmapovanie interakcií západoeurópskej a východoeurópskej metodológie dejín umenia so zameraním predovšetkým na Viedenskú školu dejín umenia, štrukturalizmus, ikonológiu a semiotiku – Štyri trasy metodológie dejín umenia (2000), Discourses and Strategies: The Role of the Vienna School in Shaping Central European Approaches to Art History and Related Discourses (2013) a Stezky a strategie I.: metodologické trajektorie dějepisu umění (2017).
Bol mimoriadne dobrým organizátorom a s jeho menom sa spája celý rad domácich a medzinárodných konferencií, ako aj zostavovateľských publikačných prác. Jednou z nich je Minulosť v prítomnosti. Súčasné umenie a umeleckohistorické mýty (The Past in the Present: Contemporary Art and Art History´s Myths (2002). Profesor Bakoš sa vyznačoval mimoriadnou oddanosťou odboru, ktorý vyštudoval, a jeho pozíciu dokázal obhájiť na domácich aj renomovaných zahraničných vedeckých fórach. Príznačným bol preňho osobný zmysel pre etiku tohto odboru, dodržiavanie etických vedeckých princípov ako základ každého skutočného vedeckého výskumu.
Odišiel výnimočný, talentovaný človek, vedecká autorita, ktorej práce vďaka širokému výskumnému záberu, interdisciplinárnemu prístupu a záujmu o materiál aj jeho teoretické uchopenie dnes tvoria základný pilier odboru dejín umenia na Slovensku. Sú však aj významným vkladom do dejín kultúry a kritického myslenia o umení nielen stredourópskeho regiónu.
Česť jeho pamiatke!
Spracovala: Ingrid Ciulisová, Ústav dejín umenia CVU SAV, v. v. i.
Foto: David Tomaseti/Unsplash.com, CVU SAV, v. v. i.