O ceste k parlamentarizmu
2. 7. 2007 | videné 1366-krát
Ústav politických vied pripravil výstavu Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu vo vstupnej hale NR SR.
V dňoch 24. – 27. mája 2007 hostil slovenský parlament vrcholných predstaviteľov zákonodarných zborov z členských krajín Európskej únie, ako aj z Chorvátska, Turecka, Macedónska a Ukrajiny. K hlavným témam konferencie patrili budúcnosť Európy, medziparlamentná spolupráca, pomoc parlamentom nových vznikajúcich demokracií, a tiež zvyšovanie európskeho národného povedomia. V nadväznosti na poslednú tému sa organizátori rozhodli prezentovať prostredníctvom výstavy históriu Slovenských národných rád a formovanie demokracie na Slovensku. Ústav politických vied SAV (ÚPV) ako odborný gestor pripravil obrazovú aj textovú dokumentáciu pre realizáciu výstavy na siedmich veľkoplošných paneloch s názvom Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu.
Predseda NR SR Pavol Paška na slávnosti venovanej odhaleniu monumentu Jozefa Miloslava Hurbana vo vstupnej hale vysoko ocenil aj tento príspevok ÚPV SAV k dôstojnému vstupu do priestorov parlamentu.
Svojmu charakteru primeranú pozornosť výstave v minulých dňoch venoval aj slovenský denník Plus JEDEN DEŇ, keď v článkoch Zabudli na Dzurindu? od Mateja Štrbáka dňa 23. júna Falšujú dejiny? Šokujúca výstava od Mateja Štrbáka a Andrey Zoborovej 27. júna napadol tvorcov výstavy a Ústav politických vied SAV (články si môžete prečítať po kliknutí na modré titulky). Hoci denník svojou koncepciou ani nákladom rozhodne nepatrí k mienkotvorným, vedenie ústavu sa rozhodlo reagovať v Stanovisku Ústavu politických vied SAV ku článkom v denníku Plus JEDEN DEŇ. Na ilustráciu v prílohe prinášame aj kritizovaný panel v pdf-formáte.
Krátka charakteristika výstavy
Úvodný panel stručne prezentuje význam Slovenských národných rád, ktoré ako vrcholné národné orgány stáli na čele národnoemancipačného hnutia Slovákov v historických míľnikoch 19. a 20. storočia. Potreba existencie vrcholného politického orgánu, ktorý mal v záujme dosiahnutia najdôležitejších spoločných celonárodných cieľov zjednotiť všetky slovenské politické sily, bola v zlomových obdobiach smerovania slovenského národa skutočne mimoriadne silná. Slovenská národná rada bola dôkazom toho, že slovenská politická elita, dokázala v rozhodujúcich chvíľach prevziať na seba zodpovednosť za celý slovenský národ.
Nasledujúce panely sa zastavujú pri jednotlivých významných udalostiach v dejinách SNR a Slovenska. Prvý z nich s príznačným názvom Jar slovenského národa sa venuje rokom 1848 a 1849. Za ním nasleduje rok 1918, ten je charakterizovaný heslom Preč z Uhorska – za samostatný česko-slovenský štát. Dňa 30. októbra 1918 rozhodla Slovenská národná rada o historicky novom smerovaní slovenského národa v dvadsiatom storočí.
Ďalší panel informuje o tom, že v období vojnového slovenského štátu vzniká SNR v roku 1943 ako blok demokratických a občianskych síl. Slovenské národné povstanie (SNP) manifestovalo pred svetom, že Slovensko sa chce v boji proti okupácii hitlerovským Nemeckom otvorene vymaniť z nacistického vazalstva a zapojiť sa do protifašistickej aliancie. To ho po skončení druhej svetovej vojny zaradilo na stranu víťazov.
V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia dochádza na Slovensku k pokusom o reformu dovtedajšieho spoločenského systému a s liberalizáciou pomerov nastáva aj renesancia národného povedomia, prvkov občianskej spoločnosti, a obnovujú sa úvahy o federácii. Pre SNR bol rok 1968 predelom. Obstála v nových podmienkach a dostala sa od nulového stavu, de facto straty všetkých zmysluplných zákonodarných funkcií (1960), cez oživenie emancipačného pohybu a cez originálnu iniciatívu z 15. 3. 1968, ktorou sa odvážne prihlásila k požiadavke federácie až po definitívne zakotvenie slovenského zákonodarného orgánu v Ústavnom zákone o čsl. Federácii. To ju v daných sociálno-politických (systémových) súradniciach plne stabilizovalo a legitimizovalo. Tieto udalosti sú považované za štvrtý míľnik v dejinách SNR.
Piaty panel je venovaný zrodu samostatného štátu. Proces tranzície – zásadnej zmeny spoločensko-politického i ekonomického systému a medzinárodného postavenia i pôsobenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) po roku 1989 sa odrazil aj v zintenzívnení procesu národnej a štátoprávnej emancipácie. V roku 1992 slovenský parlament prijíma Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky a schvaľuje Ústavu SR. Po rokovaniach politických reprezentácií obidvoch republík dochádza na pôde Federálneho zhromaždenia k dohode o rozdelení spoločného štátu na báze ústavného zákona. Dôstojný charakter a pokojný priebeh rozdelenia ČSFR ocenili štáty medzinárodného spoločenstva bezprostredným uznaním nových štátov i nadviazaním diplomatických stykov. Slovenská republika sa stala v krátkom čase rešpektovaným aktívnym členom Organizácie Spojených národov a ďalších medzinárodných organizácií. Nastúpila na cestu integrácie do politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr vyspelých demokratických štátov. Slovenský parlament už pod novým názvom - Národná rada Slovenskej republiky - prevzal garancie za medzinárodné záväzky ČSFR a spoluzodpovednosť za rešpektovanie "rovnakých hodnôt, ktoré zastávajú ostatné demokratické štáty", v zhode s pravidlami medzinárodného práva i aktívnej účasti na medzinárodnej spolupráci.
Výstavu uzatvára panel s názvom V zjednotenej Európe, vytvára časový oblúk od novembra 1989, cez vstup do EÚ v roku 2004 až do súčasnosti. Integrácia do EÚ a NATO sa stala prioritou aj novovzniknutej nezávislej Slovenskej republiky. Proces prípravy SR na členstvo v EÚ po roku 1998 sa zintenzívnil natoľko, že výsledkom rokovania Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999 bolo prizvanie Slovenska k prístupovým rokovaniam. V prístupovom procese zohrávala dôležitú úlohu aj Národná rada SR, ktorá musela v relatívne krátkom čase zvládnuť mimoriadne náročný proces prijímania európskej legislatívy, tzv. acquis communautaire. Integrácia do EÚ sa stala predmetom konsenzu všetkých politických strán, zastúpených v parlamente. Rok 2004 je pre Slovensko významný aj tým, že takmer v rovnakom čase sa pristúpením k Severoatlantickej zmluve zavŕšil aj proces jeho integrácie do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Na vyhotovení sa podieľali renomovaní odborníci. Na paneloch sa nachádza celkom 102 dokumentov. Výtvarné spracovanie zabezpečili skúsení odborníci z Ateliéru Choma. Vďaka tomu bolo vytvorené hodnotné dielo, ktoré perspektívne možno použiť na viacero účelov, ako aj v modifikovanej podobe. Očakávame, že výstava Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu nájde svoje uplatnenie nielen pri reprezentovaní Slovenska v zahraničí, ale aj v rezortoch školstva či kultúry, keďže členovia vlády si v plnej miere uvedomujú potrebu viac podporovať pestovanie národného povedomia nielen u študentov, ale aj u všetkých slovenských občanov. Túto úlohu si rezort školstva zaradil do svojho programu ako jednu z priorít.
Pre verejnosť bude výstava sprístupnená od 10. júla do 25. augusta 2007 v Slovenskom národnom literárnom múzeu v Martine, M. R. Štefánika 11.
Z textov autorov výstavy jej charakteristiku zostavila a upravila Ing. Eleonóra Petrovičová
V dňoch 24. – 27. mája 2007 hostil slovenský parlament vrcholných predstaviteľov zákonodarných zborov z členských krajín Európskej únie, ako aj z Chorvátska, Turecka, Macedónska a Ukrajiny. K hlavným témam konferencie patrili budúcnosť Európy, medziparlamentná spolupráca, pomoc parlamentom nových vznikajúcich demokracií, a tiež zvyšovanie európskeho národného povedomia. V nadväznosti na poslednú tému sa organizátori rozhodli prezentovať prostredníctvom výstavy históriu Slovenských národných rád a formovanie demokracie na Slovensku. Ústav politických vied SAV (ÚPV) ako odborný gestor pripravil obrazovú aj textovú dokumentáciu pre realizáciu výstavy na siedmich veľkoplošných paneloch s názvom Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu.
Predseda NR SR Pavol Paška na slávnosti venovanej odhaleniu monumentu Jozefa Miloslava Hurbana vo vstupnej hale vysoko ocenil aj tento príspevok ÚPV SAV k dôstojnému vstupu do priestorov parlamentu.
Svojmu charakteru primeranú pozornosť výstave v minulých dňoch venoval aj slovenský denník Plus JEDEN DEŇ, keď v článkoch Zabudli na Dzurindu? od Mateja Štrbáka dňa 23. júna Falšujú dejiny? Šokujúca výstava od Mateja Štrbáka a Andrey Zoborovej 27. júna napadol tvorcov výstavy a Ústav politických vied SAV (články si môžete prečítať po kliknutí na modré titulky). Hoci denník svojou koncepciou ani nákladom rozhodne nepatrí k mienkotvorným, vedenie ústavu sa rozhodlo reagovať v Stanovisku Ústavu politických vied SAV ku článkom v denníku Plus JEDEN DEŇ. Na ilustráciu v prílohe prinášame aj kritizovaný panel v pdf-formáte.
Krátka charakteristika výstavy
Úvodný panel stručne prezentuje význam Slovenských národných rád, ktoré ako vrcholné národné orgány stáli na čele národnoemancipačného hnutia Slovákov v historických míľnikoch 19. a 20. storočia. Potreba existencie vrcholného politického orgánu, ktorý mal v záujme dosiahnutia najdôležitejších spoločných celonárodných cieľov zjednotiť všetky slovenské politické sily, bola v zlomových obdobiach smerovania slovenského národa skutočne mimoriadne silná. Slovenská národná rada bola dôkazom toho, že slovenská politická elita, dokázala v rozhodujúcich chvíľach prevziať na seba zodpovednosť za celý slovenský národ.
Nasledujúce panely sa zastavujú pri jednotlivých významných udalostiach v dejinách SNR a Slovenska. Prvý z nich s príznačným názvom Jar slovenského národa sa venuje rokom 1848 a 1849. Za ním nasleduje rok 1918, ten je charakterizovaný heslom Preč z Uhorska – za samostatný česko-slovenský štát. Dňa 30. októbra 1918 rozhodla Slovenská národná rada o historicky novom smerovaní slovenského národa v dvadsiatom storočí.
Ďalší panel informuje o tom, že v období vojnového slovenského štátu vzniká SNR v roku 1943 ako blok demokratických a občianskych síl. Slovenské národné povstanie (SNP) manifestovalo pred svetom, že Slovensko sa chce v boji proti okupácii hitlerovským Nemeckom otvorene vymaniť z nacistického vazalstva a zapojiť sa do protifašistickej aliancie. To ho po skončení druhej svetovej vojny zaradilo na stranu víťazov.
V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia dochádza na Slovensku k pokusom o reformu dovtedajšieho spoločenského systému a s liberalizáciou pomerov nastáva aj renesancia národného povedomia, prvkov občianskej spoločnosti, a obnovujú sa úvahy o federácii. Pre SNR bol rok 1968 predelom. Obstála v nových podmienkach a dostala sa od nulového stavu, de facto straty všetkých zmysluplných zákonodarných funkcií (1960), cez oživenie emancipačného pohybu a cez originálnu iniciatívu z 15. 3. 1968, ktorou sa odvážne prihlásila k požiadavke federácie až po definitívne zakotvenie slovenského zákonodarného orgánu v Ústavnom zákone o čsl. Federácii. To ju v daných sociálno-politických (systémových) súradniciach plne stabilizovalo a legitimizovalo. Tieto udalosti sú považované za štvrtý míľnik v dejinách SNR.
Piaty panel je venovaný zrodu samostatného štátu. Proces tranzície – zásadnej zmeny spoločensko-politického i ekonomického systému a medzinárodného postavenia i pôsobenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) po roku 1989 sa odrazil aj v zintenzívnení procesu národnej a štátoprávnej emancipácie. V roku 1992 slovenský parlament prijíma Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky a schvaľuje Ústavu SR. Po rokovaniach politických reprezentácií obidvoch republík dochádza na pôde Federálneho zhromaždenia k dohode o rozdelení spoločného štátu na báze ústavného zákona. Dôstojný charakter a pokojný priebeh rozdelenia ČSFR ocenili štáty medzinárodného spoločenstva bezprostredným uznaním nových štátov i nadviazaním diplomatických stykov. Slovenská republika sa stala v krátkom čase rešpektovaným aktívnym členom Organizácie Spojených národov a ďalších medzinárodných organizácií. Nastúpila na cestu integrácie do politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr vyspelých demokratických štátov. Slovenský parlament už pod novým názvom - Národná rada Slovenskej republiky - prevzal garancie za medzinárodné záväzky ČSFR a spoluzodpovednosť za rešpektovanie "rovnakých hodnôt, ktoré zastávajú ostatné demokratické štáty", v zhode s pravidlami medzinárodného práva i aktívnej účasti na medzinárodnej spolupráci.
Výstavu uzatvára panel s názvom V zjednotenej Európe, vytvára časový oblúk od novembra 1989, cez vstup do EÚ v roku 2004 až do súčasnosti. Integrácia do EÚ a NATO sa stala prioritou aj novovzniknutej nezávislej Slovenskej republiky. Proces prípravy SR na členstvo v EÚ po roku 1998 sa zintenzívnil natoľko, že výsledkom rokovania Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999 bolo prizvanie Slovenska k prístupovým rokovaniam. V prístupovom procese zohrávala dôležitú úlohu aj Národná rada SR, ktorá musela v relatívne krátkom čase zvládnuť mimoriadne náročný proces prijímania európskej legislatívy, tzv. acquis communautaire. Integrácia do EÚ sa stala predmetom konsenzu všetkých politických strán, zastúpených v parlamente. Rok 2004 je pre Slovensko významný aj tým, že takmer v rovnakom čase sa pristúpením k Severoatlantickej zmluve zavŕšil aj proces jeho integrácie do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Na vyhotovení sa podieľali renomovaní odborníci. Na paneloch sa nachádza celkom 102 dokumentov. Výtvarné spracovanie zabezpečili skúsení odborníci z Ateliéru Choma. Vďaka tomu bolo vytvorené hodnotné dielo, ktoré perspektívne možno použiť na viacero účelov, ako aj v modifikovanej podobe. Očakávame, že výstava Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu nájde svoje uplatnenie nielen pri reprezentovaní Slovenska v zahraničí, ale aj v rezortoch školstva či kultúry, keďže členovia vlády si v plnej miere uvedomujú potrebu viac podporovať pestovanie národného povedomia nielen u študentov, ale aj u všetkých slovenských občanov. Túto úlohu si rezort školstva zaradil do svojho programu ako jednu z priorít.
Pre verejnosť bude výstava sprístupnená od 10. júla do 25. augusta 2007 v Slovenskom národnom literárnom múzeu v Martine, M. R. Štefánika 11.
Z textov autorov výstavy jej charakteristiku zostavila a upravila Ing. Eleonóra Petrovičová