Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Králiky vidia ružové. Svět věcí a zvířat Jozefa Mihalkoviče

In: Slovenská literatúra, vol. 70, no. 2
Michal Jareš Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2023, 205 - 212
Jazyk: cze
Kľúčové slová:
slovenská poezie 20. století, environmentalismus, Jozef Mihalkovič, melancholie, angažovaná poezie
twentieth century Slovak poetry, environmentalism, Jozef Mihalkovič, melancholy, committed poetry
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Príspevok sa zameriava na jednu zo skupín základných motívov v poézii Jozefa Mihalkoviča (nar. 1935). V jeho veršoch zohrávajú dôležitú úlohu zvieratá a život na vidieku vôbec, ktoré básnik často využíva v kontraste so svetom budov a nových sídlisk. Vidiek tu však nie je vykreslený v idylickom svetle. Práve naopak: Mihalkovičove texty možno vnímať ako strhujúcu environmentálnu poéziu. Básnikova melanchólia a nostalgia sú zároveň potvrdením úcty k prírode a práve cez empatiu a sympatiu rezonuje jeho raná poézia so vzťahom k prírode. Intelektuálne sa však J. Mihalkovič snaží preniesť vlastnosti zvierat na situácie, ktoré sú veľmi nepoetické a konkrétne. Takto sa mu darí vytvárať nové spojenia a nečakané stretnutia, ktoré sú často veľmi zaujímavé. To sa však mení v 80. rokoch, keď zostávajú len spomienky a vzniká pragmatická a "nepoetická" poézia, v ktorej zvieratá často nahrádzajú veci.
The article focuses on one of the groups of core motifs in Jozef Mihalkovič’s (b. 1935) poetry. Animals and life in the countryside in general play an important role in Mihalkovič’s verse and the poet often uses these in contrast to the world of buildings and new settlements. However, the countryside is not portrayed in an idyllic light here. On the contrary: Mihalkovič’s texts can be viewed as gripping environmental poetry. At the same time, the poet’s melancholy and nostalgia are acknowledgements of respect for nature and it is through empathy and sympathy that his early poetry resonates with his attitude towards nature. Intellectually, however, Mihalkovič tries to transfer the qualities of animals to situations that are highly unpoetic and concrete. In this way, he succeeds in creating novel connections and unexpected encounters which are frequently highly interesting. This, however, changes during the 1980s when only memories remain and pragmatic and “unpoetic” poetry in which animals are often replaced by things emerges.
Ako citovať:
ISO 690:
Jareš, M. 2023. Králiky vidia ružové. Svět věcí a zvířat Jozefa Mihalkoviče. In Slovenská literatúra, vol. 70, no.2, pp. 205-212. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2023.70.2.7

APA:
Jareš, M. (2023). Králiky vidia ružové. Svět věcí a zvířat Jozefa Mihalkoviče. Slovenská literatúra, 70(2), 205-212. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2023.70.2.7
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature SAS
Publikované: 13. 3. 2023