In: Slovenská literatúra, vol. 69, no. 3
Tomáš Horváth 
Details:
Year, pages: 2022, 297 - 303
Language: slo
Keywords:
manekýn, „nový človek“, mýtizácia, modernizmus, Demiurg
mannequin, “New Man”, mythologizing, modernism, Demiurge
Article type: III. Diskusia / III. Diskussion
About article:
Štúdia Ireny Kossowskej Hľadanie „nového človeka“: Bruno Schulz a Giorgio de Chirico analyzuje tvorbu poľského židovského spisovateľa Bruna Schulza (1892 – 1942) z perspektívy kategórie „nového človeka“. B. Schulz programovo spájal kultúrny synkretizmus a eklekticizmus, ktorý ašpiroval na inováciu. Parafrázuje a usúvzťažňuje vybraté modely a formuje nové sémantické entity a doposiaľ nepoznané objavné kombinácie. Keď sa usiluje vystopovať prvotný mýtus rozpustený v rôznych vrstvách kultúry, kombinuje heterogénne prvky, odvodené zo vzájomne antagonistických zdrojov, do homogénnej umeleckej vízie. Pri vytváraní svojej „privátnej mytológie“ zo „zlomkov rezieb a sôch bohov“ používa rozmanité časti kultúrneho dedičstva. Príspevok situuje štúdiu I. Kossowskej v kontexte Schulzovej koncepcie tvorby ako mýtizácie skutočnosti a tvorenia privátnej mytológie z rozvíjania kľúčových obrazov nevedomia, majúcich pôvod v detstve. Premeny entít v Schulzovom literárnom univerze pramenia z koncepcie fermentácie hmoty. Pri motíve manekýnov a Demiurga príspevok upozorňuje na iný vhodný kontext, ktorým je v schulzológii judaizmus a tvorba golemov (R. Lachmann, V. Nelson, M. Benešová) a parodizovanie gnosticizmu.
Irena Kossowska’s “A Quest for a ‘New Man’: Bruno Schulz and Giorgio de Chirico” published in Realisms of the Avant-Garde (2020) analyses the work of the Polish Jewish writer Bruno Schulz (1892 – 1942) from the perspective of the category of the “new man”. In his writing, Schulz employed cultural syncretism and eclecticism that aimed at innovation. He paraphrased and intertwined chosen models and formed new semantic entities and the previously non-existent innovative combinations. Trying to trace the original myth diluted in various layers of culture, he combined heterogeneous elements derived from mutually antagonistic sources into a homogenous vision. In the construction of his own private mythology from fragments and “shreds of sculptures and statues of gods”, Schulz used various elements of the cultural heritage. This contribution situates Kossowska’s chapter into the context of Schulz’s understanding of his own work as mythologizing the reality and creating private mythology from developing key images of the unconscious originating in childhood. Metamorphoses of entities in Schulz’s literary universe spring from the fermentation of the matter. With regards to the motif of mannequins and the Demiurge, the contribution provides a supplementary context that is relevant for the matter under discussion – Judaism and the creation of golems (R. Lachmann, V. Nelson, M. Benešová) and parodies of Gnosticism.
How to cite:
ISO 690:
Horváth, T. 2022. Manekýni, Demiurg a Bruno Schulz. Kontexty schulzovskej štúdie Ireny Kossowskej. In Slovenská literatúra, vol. 69, no.3, pp. 297-303. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.3.9
APA:
Horváth, T. (2022). Manekýni, Demiurg a Bruno Schulz. Kontexty schulzovskej štúdie Ireny Kossowskej. Slovenská literatúra, 69(3), 297-303. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.3.9
About edition:
Publisher: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Published: 23. 5. 2022