In: Slovenská literatúra, vol. 69, no. 3
Karol Csiba 
Details:
Year, pages: 2022, 258 - 267
Language: slo
Keywords:
pamäť, sociálna rola, individuálna identita, spomienky
memory, social role, individual identity, memories
Article type: II. Rozhľady / II. Views
About article:
Príspevok sa zameriava na tretiu spomienkovú knihu Mila Urbana (1904 – 1982) Na brehu krvavej rieky (1994) a na jej základe na prostriedky utvárania a modelovania minulosti, v ktorej sa spomínajúci subjekt prezentuje v rôznych scénach a z rozličných perspektív. Jadrom textu je náčrt autorského sebaportrétovania, ktoré je vložené do dobového rámca, konkrétne do obdobia druhej svetovej vojny. Ide o pozície spisovateľa, publicistu a šéfredaktora časopisu Gardista, no tiež o privátny obraz manžela a otca. Vytýčenie metodologickej línie zabezpečujú sekundárne zdroje, zameriavajúce sa na autobiografické texty ako formu naratívneho stvárnenia minulosti jednotlivcom. Nejde iba o individuálnu históriu a s ňou spojené formovanie individuálnej identity, ale tiež o formy kolektívnej pamäti a kolektívnej identity. Samotné autobiografie sú v tomto ohľade vnímané ako dôležitá súčasť kolektívnej pamäti, keďže ovplyvňujú obraz minulosti a výber udalostí, ktoré sú vhodné nielen na zaznamenanie, ale tiež na zamlčanie či tabuizovanie.
The article looks into how history is created and modelled in Milo Urban’s (1904 – 1982) third book of memoirs Na brehu krvavej rieky ([On the bank of a bloody river] 1994). The autobiographical character of the book is constructed through positioning him into various scenes and portraying him from different perspectives. The article concentrates mainly on outlining this authorial self-portrayal in the historical context of the Second World War. The memoirs provide a portrait of Milo Urban as both a public persona – writer, journalist and chief editor of the radical fascist newspaper Gardista – and as a husband and father. Methodologically, the article draws on literature that conceptualises autobiographical texts as ways of narrative shaping of the past by an individual. It is not just the personal history and individual identity that are formed in this way, but also collective memory and identity. Autobiographies as such are in this respect viewed as important part of collective memory, since they influence how we view the past and which events are to be remembered and which are to be erased.
How to cite:
ISO 690:
Csiba, K. 2022. „Prepisovanie“ pamäti v spomienkovej knihe Mila Urbana Na brehu krvavej rieky. In Slovenská literatúra, vol. 69, no.3, pp. 258-267. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.3.4
APA:
Csiba, K. (2022). „Prepisovanie“ pamäti v spomienkovej knihe Mila Urbana Na brehu krvavej rieky. Slovenská literatúra, 69(3), 258-267. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.3.4
About edition:
Publisher: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Published: 23. 5. 2022