In: Filozofia, vol. 74, no. 8
Dagmar Smreková
Details:
Year, pages: 2019, 608 - 621
Language: slo
Keywords:
zodpovednosť – imputácia – kolektívna zodpovednosť – náhodné zoskupenie – H. Arendt – P. Ricœur
Article type: State / Original articles
Document type: časopis / journal
About article:
Hypotéza článku znie, že myšlienka kolektívnej morálnej zodpovednosti je zmysluplná aj na úrovni neštruktúrovaných zoskupení, teda zoskupení, ktoré nemajú stabilnú identitu schopnú pretrvať v čase. Podľa mienky autorky na to, aby také zoskupenie nadobudlo status konajúceho (angl. agens) a mohlo niesť morálnu zodpovednosť (napríklad za odvrátenie zla v situáciách, ktoré vyžadujú kolektívnu akcieschopnosť), nemusí nevyhnutne splniť podmienky charakteristické pre štruktúrovanú skupinu; a nepotrebuje ani mať vlastnosti, ktoré sú zvyčajne predpokladom na označenie agensa ako zodpovedného za svoje činy – ako autonómia vôle, kognitívne schopnosti, úmysel a kontrola nad svojím konaním. V súvislosti s otázkou kolektívnej morálnej zodpovednosti za následky kolektívneho konania (respektíve kolektívnej nečinnosti) autorka navrhuje: a/ využiť Ricœurov koncept zodpovednosti v jeho špecificky morálnej dimenzii zahŕňajúcej vzťah s druhým; b/ modifikovať archaický princíp „všetci za jedného“ tak, aby namiesto solidarity s vinníkom implikoval solidaritu s tým, kto sa ocitol v núdzi alebo s tým, komu sa deje bezprávie.
The hypothesis of the article is the idea that the collective moral responsibility is meaningful also at the level of unstructured groups, which do not have a stable identity capable of persisting over time. According to the author, such a grouping does not necessarily have to fulfill the conditions specific to a structured group in order to have the status of an agent and be able to bear moral responsibility (for example to avert evil in situations requiring collective action); nor does it need to possess the qualities that are usually a prerequisite to classify an agent as respon- sible for its actions - such as autonomy of will, cognitive ability, intention, and control over its actions. Regarding the question of collective moral responsibility for the consequences of a collective action (or collective inactivity), the author suggests: a) to use Ricœur's concept of responsibility in its specific moral dimen- sion involving the relationship with others; b) to modify the archaic “all for oneˮ principle so that, instead of solidarity with the transgressor, it implies solidarity with those in distress or with those who are experiencing injustice.
How to cite:
ISO 690:
Smreková, D. 2019. K otázke kolektívnej morálnej zodpovednosti neštruktúrovaných zoskupení. In Filozofia, vol. 74, no.8, pp. 608-621. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.8.2
APA:
Smreková, D. (2019). K otázke kolektívnej morálnej zodpovednosti neštruktúrovaných zoskupení. Filozofia, 74(8), 608-621. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.8.2
About edition:
Publisher: Filozofický ústav SAV / Institute of Phillosophy, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia
Published: 25. 10. 2019