In: Filozofia, vol. 74, no. 7
Jean-Luc Petit
Details:
Year, pages: 2019, 530 - 542
Language: slo
Keywords:
bergsonizmus - neurovedy - pamäť - lokalizačné neuróny - mriežkové neuróny - Bergson, H. – Berthoz, A. / Bergsonism – Neuroscience – Memory – Place cells – Grid cells – Bergson, H. – Berthoz, A.
Article type: State / Original articles
Document type: časopis / journal
About article:
Jean-Luc Petit, emeritný profesor filozofie na Univerzite Marca Blocha v Štrasburgu, nie je slovenskému publiku neznámy. V roku 2006 sme mali mož¬nosť privítať ho v Bratislave a čitatelia časopisu Filozofia ho poznajú aj z tu uverejnených prekladov jeho statí, napr. Zamyslenie nad Ricœurovými slovami: „Mozog nemyslí. Ja myslím“ (Filozofia, 62 (5), 413 – 421). Téme na rozhraní filozofie a neurovied je zasvätená aj táto preložená stať, polemizujúca tentoraz s Bergsonom, ktorého 160. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Neurovedy v snahe posilniť úlohu tela vo vzťahu k psychičnu, najmä k pamäti, Bergsona nemôžu obísť,konkrétne jeho klasické dielo Hmota a pamäť,v ktorom prenecháva zvykovú pamäť psychológom, privilegujúc tzv. číru spomienku, ktorá sa vymyká paralelizmom, psychofyzickému a psychocerebrálnemu, keďže nepotrebuje nijaký materiálny sub¬strát ani situova¬nosť v priestore. Poučenie z tridsaťročnej histórie neurovied však túto tézu uvádza do pochybností, ba azda ju až popiera. Autor, ktorý si po učiteľoch fenomenológie pribral aj učiteľa z oblasti neurovied A. Berthoza a odkazuje na novšie práce z tejto oblasti – tie dokazujú, že individuácia udalostí, predmet tzv. epizodickej pamäti je, naopak, záležitosťou priestoru – pripúšťa, že Bergson sa mýlil, aj keď nie celkom, ako potvrdzujú posledné objavy o neurálnych základoch pamäti. Navyše neurovedy doteraz čítali Bergsona selektívne, takže autor sa k nemu hodlá vrátiť a preskúmať najmä hipokampovú funkciu vo svetle citovaného diela.
This article is dedicated to the area at the interface of philosophy and neuroscience
and it focuses on the critical examination of some of Bergsonʼs ideas.Neuroscience in its effort to strengthen the role of body in relation to mental processes and especially memory, cannot avoid discussing Bergson, namely his classic work Matter and Memory, in which he leaves the research of habitual memory to psychologists, while privileging the “pure memoryˮ that
surpasses psychophysical and psychocerebral parallelism, since it does not need any material substrate or location in space. However,new research in neuroscience puts this thesis into doubt, even denying it. The author takes
into account research both in neuro-science (especially A. Berthoz) and in phenomenology and refers to works in this field that prove that the individualization of events, the subject of “episodic memoryˮ, on the contrary, is a matter of space – and admits that Bergson was wrong, albeit not entirely, as confirmed by recent discoveries about the neural bases of memory. Moreover, neuroscience has so far read Bergson selectively, so the author intends to return
to him and examine in particular the hippocampal function in the light of the cited work.
How to cite:
ISO 690:
Petit, J. 2019. Pamäť a mozog: Bergsonov omyl. In Filozofia, vol. 74, no.7, pp. 530-542. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.7.2
APA:
Petit, J. (2019). Pamäť a mozog: Bergsonov omyl. Filozofia, 74(7), 530-542. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.7.2
About edition:
Publisher: Filozofický ústav SAV / Institute of Phillosophy, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia
Published: 10. 9. 2019