In: Filozofia, vol. 74, no. 3
Martin Muránsky
Details:
Year, pages: 2019, 238 - 251
Language: slo
Keywords:
autonómia, voľba, osobné prinútenie, zručnosti, neurotechnológie, kolektívna vina, zlé svedomie. / Autonomy – Choice – Personal coercion – Skils – Neurotechnologies – Collective guilt – Bad conscience – Responsibility
Article type: Úvahy - Eseje / Reflections
Document type: časopis / journal
About article:
Táto úvaha nad troma kapitolami aktuálnej práce Podoby zodpovednosti vychádza z analýzy kľúčového fenoménu egalitárnej autonómie v kontexte Tugendhatovej a v jednom prípade aj Nietzscheho filozofie. V nadväznosti na Palovičovej komplexne uchopenie zodpovednosti z hľadiska sebaurčenia potenciálu vlastných možností hendikepovaných ľudí autor interpretuje „negatívnu slobodu“ nie ako problém osobnej voľby (Berlin), ale ako nezasahovanie cudzej vôle (Hayek), čím sa zodpovednosť za vlastnú životnú situáciu z hľadiska „slabých“ nehumánne zväčšuje. Opäť pod vplyvom Tugendhatovej filozofie slobody autor pri úvahe nad Tomašovičovej kapitolou o limitoch a strate „autonómie“ v súvislosti s modernými neurotechnológiami autor navrhuje za pomoci termínov imputatio facti a imputátio iuri roz¬šíriť morálne chápanie zodpovednosti o právny rozmer. Pri poslednej reflexii Smrekovej analýzy “kolektívnej zodpovednosti“ autor upozorňuje aj na možnosti manipulácie „kolektívnou vinou“ v odkaze na Nietzscheho „zlé svedomie“ a ohlasovanú „smrť Boha“. Len zbavením sa cudzej autority v sebaurčení vlastnej vôle a prijatím zodpovednosti za vlastnú minulosť (vice verca) možno vrátiť dôstojnosť obetiam zločinom proti ľudskosti a môcť ju tak verejne pripísať aj sebe.
This reflection on three chapters of the newly published book The Forms of Responsibility is based on an analysis of the key phenomenon of egalitarian autonomy in the context of Tugendhat՚s and Nietzsche՚s philosophy. In the light of Palovičová՚s complex examination of responsibility of handicapped people in terms of their ability to determine their own potentialities of life, the author interprets "negative freedom" not as a problem of personal choice (Berlin), but as non-interference of the will of others (Hayek), since that would place an excessive share of responsibility for one՚s own life conditions on disadvantaged groups. Reflecting on the Tomašovičová՚s chapter on the limits and the loss of "autonomy" in relation with the progress in modern neurotechnologies, the author works with Tugendhat՚s philosophy of freedom and proposes to extend the moral understanding of responsibility by the legal dimension, using the terms imputatio facti and imputátio iuri. In the last reflection on the Smreková՚s analysis of "collective responsibility", the author draws attention to the possibilities of manipulation with "collective guilt" with reference to Nietzsche՚s "bad conscience" and his theses about "death of God". In this context the dignity of the victims of crimes against humanity can be regained only by the elimination of the influence of other authorities in the process of self-determination of one՚s will and by the acceptance of the responsibility for one՚s own past.
How to cite:
ISO 690:
Muránsky, M. 2019. K dvojznačnosti pojmu zodpovednosť. In Filozofia, vol. 74, no.3, pp. 238-251. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.3.6
APA:
Muránsky, M. (2019). K dvojznačnosti pojmu zodpovednosť. Filozofia, 74(3), 238-251. 0046-385X. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.3.6
About edition:
Publisher: Filozofický ústav SAV / Institute of Philosophy, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia
Published: 22. 3. 2019