Mnohojazyčnosť a literárny kánon
2. 2. 2011 | videné 1247-krát
V stredu 26. januára sa v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave uskutočnila medzinárodná odborná diskusia na tému "Mnohojazyčnosť a kánon národnej literatúry vo vyšehradských krajinách".
Súvislosti mnohojazyčnosti autorov a ich pôsobenie a vnímanie v rámci národných literatúr tvoria zatiaľ málo preskúmanú oblasť literárnej historiografie novších období. Diskusia Mnohojazyčnosť a kánon národnej literatúry vo vyšehradských krajinách sa podujala na nastolenie a konfrontovanie otázok výskumu z rôznych možných aspektov.
Vstup do témy predstavoval príspevok doc. Istvána Vörösa, maďarského bohemistu a básnika, ktorý rozoberal Máchovo rozhodnutie písať po česky a jeho konzekvencie na českú kultúru. Péter Krasztev, analyzujúc charakter symbolizmu v šestnástich "malých" (stredo- a východo)európskych literatúrach, hovoril o tom, že podnety z mnohojazyčnosti a multikulturality sa strácajú z literatúry práve v obdobiach, keď sa v kultúre posilní "projekt" národnej literatúry. Maďarský spisovateľ László Márton vymenoval impozantný rad stredoeurópskych autorov, ktorí tvorili vo viacerých jazykoch, no v jednotlivých národných dejinách literatúr sú reflektovaní odlišne: väčšinou len časťou tvorby, často vôbec alebo marginálne a iba vo výnimočných prípadoch sú pertraktovaní svojím celým viacjazyčným životným dielom vo viacerých národných literárnych históriách. O motívoch (záujmoch alebo gestách) rozhodnutia autora písať v cudzom ako materinskom jazyku referoval doc. Adam Bžoch na príkladoch Ľudovíta Štúra, Karola Terebessyho a Tomáša Straussa. Doc. Katarína Bednárová upozornila na rôzne úrovne literárnej viacjazyčnosti, na rozdiel pojmov bilingvizmus a diglosia, ktoré sú definované v najnovších teoretických prácach, ako aj na vzťah pojmov národná literatúra - digrafia - dvojdomosť. Na voľný pohyb súčasných autorov medzi literárnymi kontextami ako protichodný jav k rýdzej zaraditeľnosti do národnej literatúry uviedla príklady organizátorka stretnutia Éva Karádi, šéfredaktorka časopisu Magyar Lettre Internationale.
Rôznorodosť nastolených tém predstavovala podnetné impulzy pre zaujímavú, dlhú a neuzatvoriteľnú diskusiu.
Podujatie sa uskutočnilo v rámci programu Visegrad Visibility, podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Na organizovaní sa spolupodieľali aj poľský a maďarský kultúrny inštitút.
Judit Görözdi
Foto: ÚSvL SAV
Súvislosti mnohojazyčnosti autorov a ich pôsobenie a vnímanie v rámci národných literatúr tvoria zatiaľ málo preskúmanú oblasť literárnej historiografie novších období. Diskusia Mnohojazyčnosť a kánon národnej literatúry vo vyšehradských krajinách sa podujala na nastolenie a konfrontovanie otázok výskumu z rôznych možných aspektov.
Vstup do témy predstavoval príspevok doc. Istvána Vörösa, maďarského bohemistu a básnika, ktorý rozoberal Máchovo rozhodnutie písať po česky a jeho konzekvencie na českú kultúru. Péter Krasztev, analyzujúc charakter symbolizmu v šestnástich "malých" (stredo- a východo)európskych literatúrach, hovoril o tom, že podnety z mnohojazyčnosti a multikulturality sa strácajú z literatúry práve v obdobiach, keď sa v kultúre posilní "projekt" národnej literatúry. Maďarský spisovateľ László Márton vymenoval impozantný rad stredoeurópskych autorov, ktorí tvorili vo viacerých jazykoch, no v jednotlivých národných dejinách literatúr sú reflektovaní odlišne: väčšinou len časťou tvorby, často vôbec alebo marginálne a iba vo výnimočných prípadoch sú pertraktovaní svojím celým viacjazyčným životným dielom vo viacerých národných literárnych históriách. O motívoch (záujmoch alebo gestách) rozhodnutia autora písať v cudzom ako materinskom jazyku referoval doc. Adam Bžoch na príkladoch Ľudovíta Štúra, Karola Terebessyho a Tomáša Straussa. Doc. Katarína Bednárová upozornila na rôzne úrovne literárnej viacjazyčnosti, na rozdiel pojmov bilingvizmus a diglosia, ktoré sú definované v najnovších teoretických prácach, ako aj na vzťah pojmov národná literatúra - digrafia - dvojdomosť. Na voľný pohyb súčasných autorov medzi literárnymi kontextami ako protichodný jav k rýdzej zaraditeľnosti do národnej literatúry uviedla príklady organizátorka stretnutia Éva Karádi, šéfredaktorka časopisu Magyar Lettre Internationale.
Rôznorodosť nastolených tém predstavovala podnetné impulzy pre zaujímavú, dlhú a neuzatvoriteľnú diskusiu.
Podujatie sa uskutočnilo v rámci programu Visegrad Visibility, podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Na organizovaní sa spolupodieľali aj poľský a maďarský kultúrny inštitút.
Judit Görözdi
Foto: ÚSvL SAV