Slavomír Ondrejovič, Miloš Mistrík a Jozef Leikert profesormi
12. 2. 2009 | videné 1144-krát
Až v týchto dňoch sme získali fotografie z vymenovania nových profesorov, ktorým prezident SR odovzdal menovacie dekréty koncom januára.
Prezident vymenoval 49 nových profesorov, medzi nimi aj riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV PhDr. Slavomíra Ondrejoviča, DrSc., PhDr. Miloša Mistríka, DrSc. z Kabinetu divadla a filmu SAV a PhDr. Jozefa Leikerta, PhD. z Historického ústavu SAV.
Na slávnostnom akte 20. januára v historickej budove NR SR boli prítomní podpredseda vlády SR a minister školstva SR Ján Mikolaj, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Vladimír Čečot, prezident Slovenskej rektorskej konferencie prof. Vladimír Báleš a predseda Rady vysokých škôl SR prof. Viktor Smieško .
Prezident SR Ivan Gašparovič sa novým vysokoškolským profesorom prihovoril slovami: "Vzdelávať a vychovávať. Taký jednoznačný a nekompromisný je príkaz sveta, v ktorom žijeme. Kvalita vzdelania má pre nás existenčný význam. Áno, potrebujeme kvalitných, tvorivých vysokoškolských profesorov. Naša spoločnosť očakáva, že sa dnešným dňom medzi nich zaradíte aj vy. Dovoľte mi, aby som vám úprimne zablahoželal k dnešnému úspechu – k vymenovaniu za profesorky a profesorov vysokých škôl."
Stručne z charakteristík, ako nám ich poskytla Kancelária prezidenta SR:
Prof. Slavomír Ondrejovič, Jazykovedný ústav ĽŠ SAV v Bratislave
Promoval na Filozofickej fakulta UK v Bratislave v roku 1970. V roku 2000 ho vymenovali za docenta na odbor všeobecná jazykoveda a v roku 2006 získal vedeckú hodnosť doktora filologických vied. pedagogicky pôsobil od roku 1984 externe na viacerých vysokých školách v Bratislave, v Banskej Bystrici, Trnave aj v Košiciach. Prednášal teóriu javiskovej reči, úvod do sociolingvistiky, lexikológiu aj súčasný jazyk v komunikácii. Vo svojej výskumnej činnosti sa zaoberá sociolingvistickým výskumom jazykovej situácie na Slovensku, aj aplikáciou niektorých metód svetovej lingvistiky v domácich pomeroch. Založil edíciu Sociolingvistica Slovaca, prekladá veľké diela minulosti svetového kultúrneho dedičstva do slovenčiny, venuje sa aj vydávaniu významných gramatických diel slovenskej minulosti. Je autorom 2 vedeckých monografií, 60 vedeckých uverejnených doma aj v zahraničí
Prof. Miloš Mistrík, Kabinet divadla a filmu SAV v Bratislave
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave v roku 1976. V roku 1999 ho vymenovali za docenta v odbore slovenská literatúra. V roku 2003 získal vedeckú hodnosť doktora vied o umení. Pedagogicky externe pôsobí od roku 1978 na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave, neskôr aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici a UCM v Trnave. Prednášal teóriu drámy a divadla, teóriu divadelnej a režijnej tvorby, teóriu réžie, teóriu a dejiny divadla, herecké techniky 20. storočia, systém elektronických médií, vysielaciu štruktúru. Ako hosťujúci pedagóg pôsobil aj na univerzite Sorbonna v Paríži. Svojou výskumnou a umeleckou činnosťou patrí k divadelným vedcom tretej generácie VŠMU v Bratislave. Má za sebou viacročnú aktívnu divadelnokritickú činnosť, získal renomé významného slovenského teatrológa. Do divadelného diania vnáša množstvo informácií interkultúrneho charakteru, vo svojicj prácach o divadelnej kultúre využíva svoju frakofónnu orientáciu. Je autorom alebo spoluautorom 11 vedeckých monografií, 91 vedeckých prác uverejnených doma aj v zahraničí a množstva ďalších publikácií.
Prof. Jozef Leikert, Historický ústav SAV v Bratislave
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v roku 1980. V roku 2005 ho vymenovali za docenta v odbore slovenské dejiny. pedagogicky začal externe pôsobiť od roku 1986 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od roku 2004 je interným vysokoškolským učiteľom na Filozofickej fakulte UKF v Nitre.Prednášal kultúrnu politiku, dejiny národnej kultúry, dejiny novovekej kultúry, legislatívne normy v kultúre, kultúrny zemepis, kultúrny manažment a reklamu, základy novinárskej tvorby, bilingválnu kultúru etník, masovú kultúru aj históriu v médiách. Vo svojej výskumnej činnosti v historiografii inklinuje ku metóde orálnej histórie, ktorá v kombinácii s metódou archívneho výskumu priniesla jedinečné výsledky jeho bádateľského úsilia. Patrí k popredným slovenským historikom, je uznávaný aj v zahraničí. Žáner literatúry faktu mu poskytol priestor aj na viacero diel biografického charakteru, vytvorených v symbióze historicko-vedeckého a umeleckého prístupu. Je autorom alebo spoluautorom 12 vedeckých monografií a 57 odborných knižných prác, množstva ďalších publikácií doma aj v zahraničí.
Prezident vymenoval 49 nových profesorov, medzi nimi aj riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV PhDr. Slavomíra Ondrejoviča, DrSc., PhDr. Miloša Mistríka, DrSc. z Kabinetu divadla a filmu SAV a PhDr. Jozefa Leikerta, PhD. z Historického ústavu SAV.
Na slávnostnom akte 20. januára v historickej budove NR SR boli prítomní podpredseda vlády SR a minister školstva SR Ján Mikolaj, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Vladimír Čečot, prezident Slovenskej rektorskej konferencie prof. Vladimír Báleš a predseda Rady vysokých škôl SR prof. Viktor Smieško .
Prezident SR Ivan Gašparovič sa novým vysokoškolským profesorom prihovoril slovami: "Vzdelávať a vychovávať. Taký jednoznačný a nekompromisný je príkaz sveta, v ktorom žijeme. Kvalita vzdelania má pre nás existenčný význam. Áno, potrebujeme kvalitných, tvorivých vysokoškolských profesorov. Naša spoločnosť očakáva, že sa dnešným dňom medzi nich zaradíte aj vy. Dovoľte mi, aby som vám úprimne zablahoželal k dnešnému úspechu – k vymenovaniu za profesorky a profesorov vysokých škôl."
Stručne z charakteristík, ako nám ich poskytla Kancelária prezidenta SR:
Prof. Slavomír Ondrejovič, Jazykovedný ústav ĽŠ SAV v Bratislave
Promoval na Filozofickej fakulta UK v Bratislave v roku 1970. V roku 2000 ho vymenovali za docenta na odbor všeobecná jazykoveda a v roku 2006 získal vedeckú hodnosť doktora filologických vied. pedagogicky pôsobil od roku 1984 externe na viacerých vysokých školách v Bratislave, v Banskej Bystrici, Trnave aj v Košiciach. Prednášal teóriu javiskovej reči, úvod do sociolingvistiky, lexikológiu aj súčasný jazyk v komunikácii. Vo svojej výskumnej činnosti sa zaoberá sociolingvistickým výskumom jazykovej situácie na Slovensku, aj aplikáciou niektorých metód svetovej lingvistiky v domácich pomeroch. Založil edíciu Sociolingvistica Slovaca, prekladá veľké diela minulosti svetového kultúrneho dedičstva do slovenčiny, venuje sa aj vydávaniu významných gramatických diel slovenskej minulosti. Je autorom 2 vedeckých monografií, 60 vedeckých uverejnených doma aj v zahraničí
Prof. Miloš Mistrík, Kabinet divadla a filmu SAV v Bratislave
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave v roku 1976. V roku 1999 ho vymenovali za docenta v odbore slovenská literatúra. V roku 2003 získal vedeckú hodnosť doktora vied o umení. Pedagogicky externe pôsobí od roku 1978 na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave, neskôr aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici a UCM v Trnave. Prednášal teóriu drámy a divadla, teóriu divadelnej a režijnej tvorby, teóriu réžie, teóriu a dejiny divadla, herecké techniky 20. storočia, systém elektronických médií, vysielaciu štruktúru. Ako hosťujúci pedagóg pôsobil aj na univerzite Sorbonna v Paríži. Svojou výskumnou a umeleckou činnosťou patrí k divadelným vedcom tretej generácie VŠMU v Bratislave. Má za sebou viacročnú aktívnu divadelnokritickú činnosť, získal renomé významného slovenského teatrológa. Do divadelného diania vnáša množstvo informácií interkultúrneho charakteru, vo svojicj prácach o divadelnej kultúre využíva svoju frakofónnu orientáciu. Je autorom alebo spoluautorom 11 vedeckých monografií, 91 vedeckých prác uverejnených doma aj v zahraničí a množstva ďalších publikácií.
Prof. Jozef Leikert, Historický ústav SAV v Bratislave
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v roku 1980. V roku 2005 ho vymenovali za docenta v odbore slovenské dejiny. pedagogicky začal externe pôsobiť od roku 1986 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od roku 2004 je interným vysokoškolským učiteľom na Filozofickej fakulte UKF v Nitre.Prednášal kultúrnu politiku, dejiny národnej kultúry, dejiny novovekej kultúry, legislatívne normy v kultúre, kultúrny zemepis, kultúrny manažment a reklamu, základy novinárskej tvorby, bilingválnu kultúru etník, masovú kultúru aj históriu v médiách. Vo svojej výskumnej činnosti v historiografii inklinuje ku metóde orálnej histórie, ktorá v kombinácii s metódou archívneho výskumu priniesla jedinečné výsledky jeho bádateľského úsilia. Patrí k popredným slovenským historikom, je uznávaný aj v zahraničí. Žáner literatúry faktu mu poskytol priestor aj na viacero diel biografického charakteru, vytvorených v symbióze historicko-vedeckého a umeleckého prístupu. Je autorom alebo spoluautorom 12 vedeckých monografií a 57 odborných knižných prác, množstva ďalších publikácií doma aj v zahraničí.