Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Démonologická lexika v slovenskom folklóre v porovnaní s inoslovanskými tradíciami.
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Cieľom práce je systematicky opísať a interpretovať pomenovania nadprirodzených bytostí a
démonických postáv v slovenskom folklórnom diskurze a identifikovať ich významové, funkčné a
symbolické paralely v širšom slovanskom kontexte. Teoretickým východiskom je koncepcia
jazykového obrazu sveta, slovanská etnolingvistika a kognitívna sémantika. Démonologická lexika je
chápaná ako významná súčasť tradičného hodnotového systému, v ktorom sa odrážajú predstavy o
hraniciach medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom, o kategóriách dobra a zla, čistoty a
nečistoty či bezpečia a ohrozenia. Analýza vychádza z materiálu ľudových rozprávok, piesní,
poverových rozprávaní a rituálnych textov a sústreďuje sa na lexikálne pomenovania (napr. čert,
bosorka, mora, vodník), ich synonymické rady, derivačné postupy, frazeológiu a metaforické modely.
Komparatívny prístup umožňuje identifikovať spoločné slovanské typy démonologických bytostí, ako
aj špecifické národné varianty a významové posuny podmienené historickým, náboženským a
kultúrnym vývinom jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu poznaniu tradičnej duchovnej
kultúry Slovanov a k systematizácii démonologickej lexiky ako dôležitej súčasti folklórneho
jazykového obrazu sveta.
démonických postáv v slovenskom folklórnom diskurze a identifikovať ich významové, funkčné a
symbolické paralely v širšom slovanskom kontexte. Teoretickým východiskom je koncepcia
jazykového obrazu sveta, slovanská etnolingvistika a kognitívna sémantika. Démonologická lexika je
chápaná ako významná súčasť tradičného hodnotového systému, v ktorom sa odrážajú predstavy o
hraniciach medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom, o kategóriách dobra a zla, čistoty a
nečistoty či bezpečia a ohrozenia. Analýza vychádza z materiálu ľudových rozprávok, piesní,
poverových rozprávaní a rituálnych textov a sústreďuje sa na lexikálne pomenovania (napr. čert,
bosorka, mora, vodník), ich synonymické rady, derivačné postupy, frazeológiu a metaforické modely.
Komparatívny prístup umožňuje identifikovať spoločné slovanské typy démonologických bytostí, ako
aj špecifické národné varianty a významové posuny podmienené historickým, náboženským a
kultúrnym vývinom jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu poznaniu tradičnej duchovnej
kultúry Slovanov a k systematizácii démonologickej lexiky ako dôležitej súčasti folklórneho
jazykového obrazu sveta.