Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Jazykový obraz smrti v slovenskom folklóre v slovanskom kontexte.
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Dizertačná práca sa zameriava na výskum jazykového obrazu smrti v slovenskom folklóre v širšom
slovanskom kontexte. Cieľom práce je identifikovať a interpretovať jazykové, obrazné a symbolické
prostriedky, prostredníctvom ktorých sa v tradičnej kultúre konceptualizuje smrť, a poukázať na jej
významové, hodnotové a axiologické dimenzie. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového
obrazu sveta, kognitívna lingvistika a slovanská etnolingvistika. Smrť je chápaná ako kľúčový
kultúrny koncept, ktorý organizuje tradičné myslenie v opozíciách život
–
smrť, telo
–
duša, časné
–
večné či prirodzené
–
nadprirodzené. Analýza vychádza z materiálu ľudových piesní, rozprávok,
nárekov, poverových a rituálnych textov a sústreďuje sa na lexikálne pomenovania, metaforické
modely (napr. smrť ako spánok, cesta, odchod), personifikácie a naratívne schémy spojené s
predstavami o zomieraní a posmrtnom osude človeka. Komparatívny rozmer umožňuje identifikovať
spoločné slovanské modely konceptualizácie smrti, ako aj kultúrne špecifiká podmienené
historickým, náboženským a sociálnym vývinom jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu
poznaniu tradičných predstáv o smrti a k rozvoju interdisciplinárne orientovaného výskumu na
pomedzí lingvistiky, folkloristiky a kultúrnej antropológie.
slovanskom kontexte. Cieľom práce je identifikovať a interpretovať jazykové, obrazné a symbolické
prostriedky, prostredníctvom ktorých sa v tradičnej kultúre konceptualizuje smrť, a poukázať na jej
významové, hodnotové a axiologické dimenzie. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového
obrazu sveta, kognitívna lingvistika a slovanská etnolingvistika. Smrť je chápaná ako kľúčový
kultúrny koncept, ktorý organizuje tradičné myslenie v opozíciách život
–
smrť, telo
–
duša, časné
–
večné či prirodzené
–
nadprirodzené. Analýza vychádza z materiálu ľudových piesní, rozprávok,
nárekov, poverových a rituálnych textov a sústreďuje sa na lexikálne pomenovania, metaforické
modely (napr. smrť ako spánok, cesta, odchod), personifikácie a naratívne schémy spojené s
predstavami o zomieraní a posmrtnom osude človeka. Komparatívny rozmer umožňuje identifikovať
spoločné slovanské modely konceptualizácie smrti, ako aj kultúrne špecifiká podmienené
historickým, náboženským a sociálnym vývinom jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu
poznaniu tradičných predstáv o smrti a k rozvoju interdisciplinárne orientovaného výskumu na
pomedzí lingvistiky, folkloristiky a kultúrnej antropológie.