Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Koncept duše v slovenskom folklórnom diskurze v slovanskom kontexte (etnolingvistická analýza)
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Cieľom práce je identifikovať a interpretovať jazykové a symbolické prostriedky, prostredníctvom
ktorých sa v tradičnej kultúre konštruuje predstava duše, a poukázať na jej významové vrstvy, funkcie
a hodnotové konotácie. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, kognitívna
lingvistika a slovanská etnolingvistika. Duša je chápaná ako kľúčový kultúrny koncept, ktorý sa v
folklórnych textoch (piesne, rozprávky, poverové rozprávania, modlitby a rituálne texty) profiluje v
súvislosti s opozíciami telo
–
duša, život
–
smrť, pozemské
–
transcendentné či čisté
–
nečisté.
Analýza sa sústreďuje na lexikálne pomenovania, metaforické modely, frazeológiu a naratívne
štruktúry, ktoré odhaľujú tradičné predstavy o povahe, sídle, pohybe a posmrtnom osude duše.
Komparatívny rozmer výskumu umožňuje identifikovať spoločné slovanské modely konceptualizácie
duše, ako aj kultúrne špecifické prvky podmienené historickým, náboženským a sociálnym vývinom
jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu poznaniu duchovnej kultúry Slovanov a k rozvoju
etnolingvistického výskumu kľúčových antropologických konceptov v tradičnom diskurze
ktorých sa v tradičnej kultúre konštruuje predstava duše, a poukázať na jej významové vrstvy, funkcie
a hodnotové konotácie. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, kognitívna
lingvistika a slovanská etnolingvistika. Duša je chápaná ako kľúčový kultúrny koncept, ktorý sa v
folklórnych textoch (piesne, rozprávky, poverové rozprávania, modlitby a rituálne texty) profiluje v
súvislosti s opozíciami telo
–
duša, život
–
smrť, pozemské
–
transcendentné či čisté
–
nečisté.
Analýza sa sústreďuje na lexikálne pomenovania, metaforické modely, frazeológiu a naratívne
štruktúry, ktoré odhaľujú tradičné predstavy o povahe, sídle, pohybe a posmrtnom osude duše.
Komparatívny rozmer výskumu umožňuje identifikovať spoločné slovanské modely konceptualizácie
duše, ako aj kultúrne špecifické prvky podmienené historickým, náboženským a sociálnym vývinom
jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu poznaniu duchovnej kultúry Slovanov a k rozvoju
etnolingvistického výskumu kľúčových antropologických konceptov v tradičnom diskurze