Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Jazykový obraz hranice v slovenskom folklóre v komparácii s vybranými slovanskými kultúrami (na folklórnom materiáli piesní, rozprávok a poverových textov)
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Dizertačná práca sa zameriava na výskum jazykového obrazu hranice v slovenskom folklóre v
komparácii s vybranými slovanskými kultúrami, a to na materiáli ľudových piesní, rozprávok a
poverových textov. Cieľom práce je identifikovať spôsoby, akými sa koncept hranice jazykovo a
symbolicky konštruuje v tradičnej kultúre, a poukázať na jeho univerzálne i kultúrne špecifické znaky
v slovanskom prostredí. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, kognitívna
lingvistika a etnolingvistika. Hranica je chápaná ako kultúrny a symbolický konštrukt organizujúci
tradičné myslenie v opozíciách vlastné
–
cudzie, známe
–
neznáme či sakrálne
–
profánne. Výskum sa
sústreďuje na analýzu lexikálnych prostriedkov, metafor, symbolov a naratívnych schém,
prostredníctvom ktorých folklór modeluje hraničné priestory (napr. les, rieka, prah), prechodové
situácie (svadba, smrť, odchod) a postavy mediátorov medzi svetmi. Komparatívny prístup umožňuje
identifikovať spoločné slovanské modely konceptualizácie hranice, ako aj národne špecifické prvky
podmienené historickým a kultúrnym kontextom. Práca prispieva k rozvoju slovanskej etnolingvistiky
a k hlbšiemu porozumeniu kultúrnych významov zakotvených v jazyku folklóru.
komparácii s vybranými slovanskými kultúrami, a to na materiáli ľudových piesní, rozprávok a
poverových textov. Cieľom práce je identifikovať spôsoby, akými sa koncept hranice jazykovo a
symbolicky konštruuje v tradičnej kultúre, a poukázať na jeho univerzálne i kultúrne špecifické znaky
v slovanskom prostredí. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, kognitívna
lingvistika a etnolingvistika. Hranica je chápaná ako kultúrny a symbolický konštrukt organizujúci
tradičné myslenie v opozíciách vlastné
–
cudzie, známe
–
neznáme či sakrálne
–
profánne. Výskum sa
sústreďuje na analýzu lexikálnych prostriedkov, metafor, symbolov a naratívnych schém,
prostredníctvom ktorých folklór modeluje hraničné priestory (napr. les, rieka, prah), prechodové
situácie (svadba, smrť, odchod) a postavy mediátorov medzi svetmi. Komparatívny prístup umožňuje
identifikovať spoločné slovanské modely konceptualizácie hranice, ako aj národne špecifické prvky
podmienené historickým a kultúrnym kontextom. Práca prispieva k rozvoju slovanskej etnolingvistiky
a k hlbšiemu porozumeniu kultúrnych významov zakotvených v jazyku folklóru.