Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
František Vítazoslav Sasinek a jeho vnímanie slovanstva.
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
František Víťazoslav Sasinek predstavuje jednu z výrazných osobností slovenskej historiografie a
kultúry romantického obdobia 19. storočia. Vo svojich dielach spájal historický výskum s jazykovým a
etymologickým uvažovaním. Napriek tomu, že jeho dielo je poznačené mnohými nedostatkami alebo
aj mylnými závermi, zohralo pozitívnu úlohu pri formovaní jazykovo-kultúrneho povedomia
Slovákov. Najmä vo svojom jazykovo-historických pohľadoch na Slovákov a Slovanov na strednom
Dunaji sa usiloval rekonštruovať spoločenskú štruktúru starých Slovanov prostredníctvom analýzy
dobovej terminológie. Osobitnú pozornosť venoval pomenovaniam členov rodu a rodového
spoločenstva, ale aj kmeňa, ktorá sa v jeho interpretácii stáva kľúčom k pochopeniu organizácie
spoločnosti založenej na princípe kolektívneho jazykového myslenia. Poukazoval tak na potrebu
hlbšieho poznávania historicko-sémantického vývinu jednotlivých pomenovaní spoločenských vrstiev
nielen z hľadiska sociálneho statusu (knieža, kňaz, kňahyňa, kmeť a i.) ale aj hospodárskej funkcie v
spoločnosti. V centre jeho záujmu stáli aj termíny späté s výkonom moci a správou územia. V jeho
historiografickom diele možno nazerať aj na prenikanie kresťanskej terminológie do slovanského
predkresťanského jazykového systému, ktorá dokumentuje proces kultúrnej a náboženskej
transformácie spoločnosti. Jazyk ako autentický historický prameň, umožňuje rekonštruovať nielen
politické, ale aj duchovné dejiny Slovákov a širšieho slovanského sveta. Jazykovo-kritická analýza a
interpretácia pomenovaní označujúcich spoločenskú štruktúru spoločnosti v diele F. V. Sasinka
umožní hlbšie poznanie predstáv o spoločenskej organizácii Slovanov.
kultúry romantického obdobia 19. storočia. Vo svojich dielach spájal historický výskum s jazykovým a
etymologickým uvažovaním. Napriek tomu, že jeho dielo je poznačené mnohými nedostatkami alebo
aj mylnými závermi, zohralo pozitívnu úlohu pri formovaní jazykovo-kultúrneho povedomia
Slovákov. Najmä vo svojom jazykovo-historických pohľadoch na Slovákov a Slovanov na strednom
Dunaji sa usiloval rekonštruovať spoločenskú štruktúru starých Slovanov prostredníctvom analýzy
dobovej terminológie. Osobitnú pozornosť venoval pomenovaniam členov rodu a rodového
spoločenstva, ale aj kmeňa, ktorá sa v jeho interpretácii stáva kľúčom k pochopeniu organizácie
spoločnosti založenej na princípe kolektívneho jazykového myslenia. Poukazoval tak na potrebu
hlbšieho poznávania historicko-sémantického vývinu jednotlivých pomenovaní spoločenských vrstiev
nielen z hľadiska sociálneho statusu (knieža, kňaz, kňahyňa, kmeť a i.) ale aj hospodárskej funkcie v
spoločnosti. V centre jeho záujmu stáli aj termíny späté s výkonom moci a správou územia. V jeho
historiografickom diele možno nazerať aj na prenikanie kresťanskej terminológie do slovanského
predkresťanského jazykového systému, ktorá dokumentuje proces kultúrnej a náboženskej
transformácie spoločnosti. Jazyk ako autentický historický prameň, umožňuje rekonštruovať nielen
politické, ale aj duchovné dejiny Slovákov a širšieho slovanského sveta. Jazykovo-kritická analýza a
interpretácia pomenovaní označujúcich spoločenskú štruktúru spoločnosti v diele F. V. Sasinka
umožní hlbšie poznanie predstáv o spoločenskej organizácii Slovanov.