Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Listy Bohu ako špecifický prejav prosby z aspektu pragmalingvistiky
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Práca sa metodologicky opiera o teóriu rečových aktov, ktorá sa formovala ako reakcia na zmenu vedeckej matrice v lingvistike, keď sa pozornosť jazykovedcov sústredila na komunikáciu, t. j. jazyk „in vivo“. Predpokladá sa, že empirická časť výskumu bude mať dve časti.
V časti práce, ktorá mapuje listy adresované Bohu v umeleckej literatúre sa aplikuje komunikačno-pragmatický prístup k literárnemu dielu, pričom sa vychádza z teórie rečových aktov. Literárne dielo, ktoré je komponované ako list Najvyššiemu, resp. ten je súčasťou umeleckého obrazu sveta, sa chápe ako súbor špecifických rečových aktov v kontexte literárnych a spoločenských vzťahov. V epicentre pozornosti je autorská intencia, premietnutá do ilokučného aktu. Okrem lokučného, ilokučného a perlokučného aktu sa ako rečový akt chápe aj referencia. Analýzy sa zameriavajú na referovanie literárnej postavy; referenčnými výrazmi sú vlastné mená, zámená a viac alebo menej rozvinuté substantívne výrazy.
V časti práce, ktorá je zameraná na analýzu autenticky, t. j. nebeletristicky, vytvorených listov adresovaných Bohu, sa autor dizertačnej práce môže sústrediť na detské listy písané Ježiškovi, ale aj na úvahy, ktorých autormi by mohli byť mladí ľudia. Ich skúmanie z aspektu teórie rečových aktov by malo smerovať k štruktúrovaniu v závislosti od toho, o aké performatívne komunikačné akty ide: otázky, prosby, sľuby, želania, konštatívne akty a pod.
Jedným z prvých, ak nie priamo prvým, listom tohto druhu možno považovať „Vyznanie“ svätého Augustína, ktoré predstavuje zmes žánrov vyznania a autobiografie. Nemeckí mystici (Bernard z Clairvaux, Majster Eckhart, neskôr - Jakob Böhme, Emanuel Swedenborg), keď hovorili o osobnej priamej komunikácii človeka s Bohom a spojení ľudskej duše s Absolútom, nemali na mysli, že takýto kontakt by sa mal uskutočňovať prostredníctvom písania.
V umeleckej literatúre sa list Bohu ako samostatné dielo alebo jeho úryvok v dôsledku svojej osobitosti vyskytuje zriedkavo. Prínos práce: získaním autentických textov môže autor prispieť k rozšíreniu databázy textov v Slovenskom národnom korpuse.
V časti práce, ktorá mapuje listy adresované Bohu v umeleckej literatúre sa aplikuje komunikačno-pragmatický prístup k literárnemu dielu, pričom sa vychádza z teórie rečových aktov. Literárne dielo, ktoré je komponované ako list Najvyššiemu, resp. ten je súčasťou umeleckého obrazu sveta, sa chápe ako súbor špecifických rečových aktov v kontexte literárnych a spoločenských vzťahov. V epicentre pozornosti je autorská intencia, premietnutá do ilokučného aktu. Okrem lokučného, ilokučného a perlokučného aktu sa ako rečový akt chápe aj referencia. Analýzy sa zameriavajú na referovanie literárnej postavy; referenčnými výrazmi sú vlastné mená, zámená a viac alebo menej rozvinuté substantívne výrazy.
V časti práce, ktorá je zameraná na analýzu autenticky, t. j. nebeletristicky, vytvorených listov adresovaných Bohu, sa autor dizertačnej práce môže sústrediť na detské listy písané Ježiškovi, ale aj na úvahy, ktorých autormi by mohli byť mladí ľudia. Ich skúmanie z aspektu teórie rečových aktov by malo smerovať k štruktúrovaniu v závislosti od toho, o aké performatívne komunikačné akty ide: otázky, prosby, sľuby, želania, konštatívne akty a pod.
Jedným z prvých, ak nie priamo prvým, listom tohto druhu možno považovať „Vyznanie“ svätého Augustína, ktoré predstavuje zmes žánrov vyznania a autobiografie. Nemeckí mystici (Bernard z Clairvaux, Majster Eckhart, neskôr - Jakob Böhme, Emanuel Swedenborg), keď hovorili o osobnej priamej komunikácii človeka s Bohom a spojení ľudskej duše s Absolútom, nemali na mysli, že takýto kontakt by sa mal uskutočňovať prostredníctvom písania.
V umeleckej literatúre sa list Bohu ako samostatné dielo alebo jeho úryvok v dôsledku svojej osobitosti vyskytuje zriedkavo. Prínos práce: získaním autentických textov môže autor prispieť k rozšíreniu databázy textov v Slovenskom národnom korpuse.