Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Axiologický potenciál metafory v náboženskej komunikácii
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Náboženstvo ako forma spoločenského vedomia a sféra ľudskej činnosti je určené na prenášanie
hodnotových významov, zaznamenaných v posvätnom prototexte. Sväté Písmo obsahuje triádu
protožánrov, jedným z ktorých je kázanie v texte Evanjelia – Kázanie na vrchu.
Žáner kázne plní funkciu poučovania a výchovy a je určený na vysvetľovanie abstraktných božích
právd veriacim, podporuje osvojovanie náboženských hodnôt. Popri iných didaktizujúcich
prostriedkoch sa v kázni používa metafora. V historickom kontexte metafora v kázni plnila funkciu
obraznosti a jej zmyslom bolo zjednodušenie.
Stredovekí kazatelia aktívne používali metaforu pri vysvetľovaní predmetno-sakrálnej a duchovnej
témy, charakterizujúc predmet reči: subjekt
--
zástupcu sakrálneho sveta alebo sviatok, ktorému je
kázeň venovaná. Okrem ikonicko-výrazovej funkcie sa dodnes metafora používa v textoch kázní s
cieľom vysvetliť veriacim zmysel kľúčových sakrálnych pojmov vyznačujúcich sa značnou mierou
abstraktnosti. Priblíženie neznámeho cez známe, nezvyčajného cez bežné, nepochopiteľného cez
pochopiteľné, obrazov sakrálneho sveta cez obrazy reality sveta profánneho
–
toto je princíp, na
ktorom je postavená účinnosť či efektívnosť kognitívnej metafory v náboženskej komunikácii: Boh je
láska, hriech je choroba, človek je krehká nádoba, život je cesta a pod. Abstraktné pojmy sakrálneho
sveta majú hodnotový charakter, sú stelesnením najvyššieho zmyslu, čo sťažuje veriacim proces
interiorizácie axiologických ideálov. Použitie kognitívnych metafor kazateľom umožňuje priblížiť
transcendentné axiologické zmysly, ukázať spôsoby ich osvojenia a aplikácie v každodennom živote.
Predpokladá sa práca s textami konkrétnych kázní. Metódou výskumu je diskurzívna analýza
smerujúca k identifikácii reflexie súčasného sveta a reality v textovej podobe kázní, ako aj intenčne
používané komunikačné stratégie pre oslovenie anonymného, no hodnotovo vyhraneného adresáta
hodnotových významov, zaznamenaných v posvätnom prototexte. Sväté Písmo obsahuje triádu
protožánrov, jedným z ktorých je kázanie v texte Evanjelia – Kázanie na vrchu.
Žáner kázne plní funkciu poučovania a výchovy a je určený na vysvetľovanie abstraktných božích
právd veriacim, podporuje osvojovanie náboženských hodnôt. Popri iných didaktizujúcich
prostriedkoch sa v kázni používa metafora. V historickom kontexte metafora v kázni plnila funkciu
obraznosti a jej zmyslom bolo zjednodušenie.
Stredovekí kazatelia aktívne používali metaforu pri vysvetľovaní predmetno-sakrálnej a duchovnej
témy, charakterizujúc predmet reči: subjekt
--
zástupcu sakrálneho sveta alebo sviatok, ktorému je
kázeň venovaná. Okrem ikonicko-výrazovej funkcie sa dodnes metafora používa v textoch kázní s
cieľom vysvetliť veriacim zmysel kľúčových sakrálnych pojmov vyznačujúcich sa značnou mierou
abstraktnosti. Priblíženie neznámeho cez známe, nezvyčajného cez bežné, nepochopiteľného cez
pochopiteľné, obrazov sakrálneho sveta cez obrazy reality sveta profánneho
–
toto je princíp, na
ktorom je postavená účinnosť či efektívnosť kognitívnej metafory v náboženskej komunikácii: Boh je
láska, hriech je choroba, človek je krehká nádoba, život je cesta a pod. Abstraktné pojmy sakrálneho
sveta majú hodnotový charakter, sú stelesnením najvyššieho zmyslu, čo sťažuje veriacim proces
interiorizácie axiologických ideálov. Použitie kognitívnych metafor kazateľom umožňuje priblížiť
transcendentné axiologické zmysly, ukázať spôsoby ich osvojenia a aplikácie v každodennom živote.
Predpokladá sa práca s textami konkrétnych kázní. Metódou výskumu je diskurzívna analýza
smerujúca k identifikácii reflexie súčasného sveta a reality v textovej podobe kázní, ako aj intenčne
používané komunikačné stratégie pre oslovenie anonymného, no hodnotovo vyhraneného adresáta