Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Medzištátna zmluva ako súčasť verejného diskurzu medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou - diachrónny a synchrónny aspekt
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
prof. Peter Olekšák, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Téma dizertačnej práce predpokladá synergiu jazykovo-štylistických analytických postupov a
diplomaticky a právne záväzných noriem. Anticipuje sa znalosť a rešpektovanie konvencií v
diplomatickej sfére a osobitne v neformálnej, ako aj vo formálnej komunikácii. Na neformálnu
komunikáciu sa nahliada ako na obligatórnu fázu kontaktov dvoch štátnych subjektov, ktorá
predchádza následným záväzným rokovaniam vrcholiacich v podpísaní medzinárodných dokumentov
najvyššej úrovne s relevantnou právnou silou.
Dizertačná práca vychádza z historického kontextu uzatvárania medzištátnej zmluvy medzi Svätou
stolicou a Slovenskou republikou. Akcentuje sa história zmlúv aj so štátnymi útvarmi, ktorých Slováci
boli súčasťou v čase, keď nemali samostatný štátny útvar. História a znenie uvedeného typu
medzištátnej zmluvy svojím obsahom i formou ovplyvnili vznik a povahu medzištátnej zmluvy medzi
Svätou stolicou a Slovenskou republikou po jej vzniku ako samostatného štátneho útvaru.
V novodobých dejinách samostatnej Slovenskej republiky je explicitne preukázateľný spoločenský,
politický a mediálny diskurz, ktorý tento medzinárodný akt sprevádzal, resp. ktorý mu predchádzal.
Predpokladá sa jeho analýza a interpretácia v samostatných častiach dizertačnej práce.
V dizertačnej práci sa anticipuje reflektovanie princípov diplomatickej komunikácie, relevantné
dobové konvencie na úrovni jazykového stvárnenia, komponovania textu, jeho obligatórnych častí a
komunikačných konvencií, fráz a oslovení. Všetky spomenuté javy je možné opísať a analyzovať v ich
historickom vývine a porovnať s aktuálnymi formuláciami. Podobne môže byť relevantné porovnanie
súčasného znenia a dodržiavania konvencií v zmluvách so Svätou stolicou v prípade štátov, ktorých
súčasťou, resp. ich historických predchodcov, boli Slováci.
Autor dizertačnej práce by mal vychádzať z dejín diplomacie a z analýzy autentických textov
medzištátnych zmlúv so Svätou stolicou ako z archívnych textových prameňov. Lingvistická analýza
ako východisko predpokladá taký jazykovo-štylistický jav, ktorý súčasný percipient vníma ako
dominantný. Ten môže byť na úrovni motivicko-tematickej koncepcie, ako aj na úrovni
komunikačných fráz, oslovení či implikatúr prameniacich zo syntaktického stvárnenia textu.
Predmetom výskumu je súčasná medzištátna zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou,
množina relevantných zmlúv v histórii iných štátnych útvarov, v ktorých väčšinové slovenské etnikum
žilo a reflexia spomenutého medzinárodného aktu v mediálnom v diskurze SR.
Metodologicky sa práca opiera o diskurzívnu lingvistiku a poznatky textovej lingvistiky. Výskumnými
metódami by mali byť analýza diskurzu, naratívno-diskurzívna analýza, lingvisticko-komparatívna
analýza, resp. metódy sociologického výskumu na zisťovanie postojov občanov SR. Predpokladá sa
práca s databázou textov v Slovenskom národnom korpuse.
diplomaticky a právne záväzných noriem. Anticipuje sa znalosť a rešpektovanie konvencií v
diplomatickej sfére a osobitne v neformálnej, ako aj vo formálnej komunikácii. Na neformálnu
komunikáciu sa nahliada ako na obligatórnu fázu kontaktov dvoch štátnych subjektov, ktorá
predchádza následným záväzným rokovaniam vrcholiacich v podpísaní medzinárodných dokumentov
najvyššej úrovne s relevantnou právnou silou.
Dizertačná práca vychádza z historického kontextu uzatvárania medzištátnej zmluvy medzi Svätou
stolicou a Slovenskou republikou. Akcentuje sa história zmlúv aj so štátnymi útvarmi, ktorých Slováci
boli súčasťou v čase, keď nemali samostatný štátny útvar. História a znenie uvedeného typu
medzištátnej zmluvy svojím obsahom i formou ovplyvnili vznik a povahu medzištátnej zmluvy medzi
Svätou stolicou a Slovenskou republikou po jej vzniku ako samostatného štátneho útvaru.
V novodobých dejinách samostatnej Slovenskej republiky je explicitne preukázateľný spoločenský,
politický a mediálny diskurz, ktorý tento medzinárodný akt sprevádzal, resp. ktorý mu predchádzal.
Predpokladá sa jeho analýza a interpretácia v samostatných častiach dizertačnej práce.
V dizertačnej práci sa anticipuje reflektovanie princípov diplomatickej komunikácie, relevantné
dobové konvencie na úrovni jazykového stvárnenia, komponovania textu, jeho obligatórnych častí a
komunikačných konvencií, fráz a oslovení. Všetky spomenuté javy je možné opísať a analyzovať v ich
historickom vývine a porovnať s aktuálnymi formuláciami. Podobne môže byť relevantné porovnanie
súčasného znenia a dodržiavania konvencií v zmluvách so Svätou stolicou v prípade štátov, ktorých
súčasťou, resp. ich historických predchodcov, boli Slováci.
Autor dizertačnej práce by mal vychádzať z dejín diplomacie a z analýzy autentických textov
medzištátnych zmlúv so Svätou stolicou ako z archívnych textových prameňov. Lingvistická analýza
ako východisko predpokladá taký jazykovo-štylistický jav, ktorý súčasný percipient vníma ako
dominantný. Ten môže byť na úrovni motivicko-tematickej koncepcie, ako aj na úrovni
komunikačných fráz, oslovení či implikatúr prameniacich zo syntaktického stvárnenia textu.
Predmetom výskumu je súčasná medzištátna zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou,
množina relevantných zmlúv v histórii iných štátnych útvarov, v ktorých väčšinové slovenské etnikum
žilo a reflexia spomenutého medzinárodného aktu v mediálnom v diskurze SR.
Metodologicky sa práca opiera o diskurzívnu lingvistiku a poznatky textovej lingvistiky. Výskumnými
metódami by mali byť analýza diskurzu, naratívno-diskurzívna analýza, lingvisticko-komparatívna
analýza, resp. metódy sociologického výskumu na zisťovanie postojov občanov SR. Predpokladá sa
práca s databázou textov v Slovenskom národnom korpuse.