Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Obraznosť a persuazívnosť v spoločenskom diskurze printových médií
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
prof. Peter Olekšák, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Mediálna a politická lingvistika sa stala jedným z najnovších výskumných smerov v súčasnej antropocentricky orientovanej lingvistike a v kontexte dynamicky sa vyvíjajúcich spoločenských pomerov je neustále aktuálna. Spoločensko-politický diskurz tak, ako sa profiluje v mediálnom
prostredí, je nasýtený tradičnými, ale aj inovovanými nepriamymi pomenovaniami. Ich frekvencia,
ako aj výskyt v titulkoch a podtitulkoch printových médií nadobúda neraz charakter komunikačných
stratégií.
Funkčné či strategické narábanie s nepriamymi pomenovaniami, ktoré majú charakter tradičnej či
inovovanej a aktualizovanej frazémy, resp. konceptuálnej metafory alebo konceptuálnej metonymie,
smeruje k dosiahnutiu obraznosti vo vyjadrovaní. Obraznosť kreovaná v texte, úzko súvisí so schopnosťou imaginácie, ktorá je človeku vo svetle najnovších výskumov vrodená. Preto je
opodstatnené všímať si psychologické účinky obrazných nominácií na percipienta, a to najmä na
úrovni emócií a následnú stimulovanú angažovanosť percipienta, čo na strane adresanta indikuje zámer, a to viac či menej zjavnú persuazívnosť. Tá neraz hraničí s manipulatívnosťou namierenou na
anonymného, no masového adresáta.
Konceptuálna metafora, ktorá sa v médiách manifestuje napr. v tradičnej či aktualizovanej frazéme, je
súčasťou prapodstaty najstarších pomenovaní v jazyku. Podobne je v základe metaforických
pojmotvorných procesov často kreovaných v aktuálnom spoločenskom a politickom diskurze.
Metodologicky sa práca opiera o kognitívnu lingvistiku, pretože poskytuje jednu z najprínosnejších
paradigiem v rozvíjajúcej sa politickej lingvistike. Umožňuje prejsť od opisu štruktúry diskurzu k
modelovaniu štruktúr vedomia účastníkov politickej komunikácie, a to aj vtedy, ak je participantom v
komunikácii masový percipient. V rámci kognitívneho prístupu je teda možné skúmať vzťah medzi
jazykom a myslením, ako aj medzi jazykom a ideológiou.
Predmetom skúmania sú zvolené analytické a spravodajské žánre printových médií, napr. editoriál.
Textovú databázu môže poskytnúť Slovenský národný korpus.
Metódy skúmania: diskurzívna analýza, imanentná analýza a sociolingvistický dotazník. Prínos práce
je v poukázaní na nevyhnutnosť kritického prehodnocovania čitateľom recipovaných textov či
societou, ktorá spravidla dôveruje písanému slovu, t. j. textu šírenom vo verejnom priestore.
prostredí, je nasýtený tradičnými, ale aj inovovanými nepriamymi pomenovaniami. Ich frekvencia,
ako aj výskyt v titulkoch a podtitulkoch printových médií nadobúda neraz charakter komunikačných
stratégií.
Funkčné či strategické narábanie s nepriamymi pomenovaniami, ktoré majú charakter tradičnej či
inovovanej a aktualizovanej frazémy, resp. konceptuálnej metafory alebo konceptuálnej metonymie,
smeruje k dosiahnutiu obraznosti vo vyjadrovaní. Obraznosť kreovaná v texte, úzko súvisí so schopnosťou imaginácie, ktorá je človeku vo svetle najnovších výskumov vrodená. Preto je
opodstatnené všímať si psychologické účinky obrazných nominácií na percipienta, a to najmä na
úrovni emócií a následnú stimulovanú angažovanosť percipienta, čo na strane adresanta indikuje zámer, a to viac či menej zjavnú persuazívnosť. Tá neraz hraničí s manipulatívnosťou namierenou na
anonymného, no masového adresáta.
Konceptuálna metafora, ktorá sa v médiách manifestuje napr. v tradičnej či aktualizovanej frazéme, je
súčasťou prapodstaty najstarších pomenovaní v jazyku. Podobne je v základe metaforických
pojmotvorných procesov často kreovaných v aktuálnom spoločenskom a politickom diskurze.
Metodologicky sa práca opiera o kognitívnu lingvistiku, pretože poskytuje jednu z najprínosnejších
paradigiem v rozvíjajúcej sa politickej lingvistike. Umožňuje prejsť od opisu štruktúry diskurzu k
modelovaniu štruktúr vedomia účastníkov politickej komunikácie, a to aj vtedy, ak je participantom v
komunikácii masový percipient. V rámci kognitívneho prístupu je teda možné skúmať vzťah medzi
jazykom a myslením, ako aj medzi jazykom a ideológiou.
Predmetom skúmania sú zvolené analytické a spravodajské žánre printových médií, napr. editoriál.
Textovú databázu môže poskytnúť Slovenský národný korpus.
Metódy skúmania: diskurzívna analýza, imanentná analýza a sociolingvistický dotazník. Prínos práce
je v poukázaní na nevyhnutnosť kritického prehodnocovania čitateľom recipovaných textov či
societou, ktorá spravidla dôveruje písanému slovu, t. j. textu šírenom vo verejnom priestore.