Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Cyrilské bohoslužobné texty – komparácia redakcií zo 17. storočia
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
doc. PaedDr. ThDr. Šimon Marinčák, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
Bohoslužobné texty v cirkevnoslovanskom jazyku prešli v 17. storočí dvomi redakciami - redakciou Petra Mohylu (1639) a redakciou patriarchu Nikona (1656). V prípade staršej redakcie
Petra Mohylu z roku 1639 sa kodifikovala dovtedajšia prax. V prípade mladšej redakcie patriarchu Nikona 1656 sa reflektovali úpravy textu podľa nových prekladov z gréčtiny. Obidve redakcie sú dostupné aj v digitalizovanej podobe a bežne aj v knižnej.
Cieľom dizertačnej práce je analýza a následné porovnanie textov obidvoch redakcií. Analýza sa má týkať lexikálneho, morfo-syntaktického a štylistického stvárnenia textov obidvoch redakcií. Komparácia by mala odkryť formálne, ale aj sémantické posuny textov obidvoch proveniencií. Jednou
z výskumných otázok je aj aspoň hypotetická rekonštrukcia motivácie a identifikovanie externého faktoru, ktorý stál nielen za vznikom redakcie z roku 1656, ale aj za vznikom nového prekladu z gréčtiny, t. j. východiskom pre mladšiu redakciu cyrilských bohoslužobných textov.
Metodologicky sa práca opiera o teóriu prekladu a diskurzívnu analýzu, pretože sa predpokladá, že najmä v mladšej redakcii sa reflektuje širší spoločensko-kultúrny kontext a zohľadňuje sa dobový percipient bohoslužobných textov, čo je indikované aj spomenutými mladšími, resp. novými prekladmi z gréčtiny. Anticipovanie dobového percipienta mohlo byť motiváciou pre vznik už nového gréckeho prekladu cyrilských bohoslužobných textov.
Petra Mohylu z roku 1639 sa kodifikovala dovtedajšia prax. V prípade mladšej redakcie patriarchu Nikona 1656 sa reflektovali úpravy textu podľa nových prekladov z gréčtiny. Obidve redakcie sú dostupné aj v digitalizovanej podobe a bežne aj v knižnej.
Cieľom dizertačnej práce je analýza a následné porovnanie textov obidvoch redakcií. Analýza sa má týkať lexikálneho, morfo-syntaktického a štylistického stvárnenia textov obidvoch redakcií. Komparácia by mala odkryť formálne, ale aj sémantické posuny textov obidvoch proveniencií. Jednou
z výskumných otázok je aj aspoň hypotetická rekonštrukcia motivácie a identifikovanie externého faktoru, ktorý stál nielen za vznikom redakcie z roku 1656, ale aj za vznikom nového prekladu z gréčtiny, t. j. východiskom pre mladšiu redakciu cyrilských bohoslužobných textov.
Metodologicky sa práca opiera o teóriu prekladu a diskurzívnu analýzu, pretože sa predpokladá, že najmä v mladšej redakcii sa reflektuje širší spoločensko-kultúrny kontext a zohľadňuje sa dobový percipient bohoslužobných textov, čo je indikované aj spomenutými mladšími, resp. novými prekladmi z gréčtiny. Anticipovanie dobového percipienta mohlo byť motiváciou pre vznik už nového gréckeho prekladu cyrilských bohoslužobných textov.