Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Názov témy
Paralely v priamych aj nepriamych nomináciách v jazykovede a hudobnej vede
Program DŠ
slavistika - slovanské jazyky
Rok prijímania
2026
Meno školiteľa/-ky
doc. PaedDr. ThDr. Šimon Marinčák, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Stručná anotácia
V dizertačnej práci sa predpokladá hľadanie a analyzovanie analógie na úrovni znakov a symbolov v prirodzenom jazyku a v hudbe. Jazyk vznikol a formoval sa ako prirodzený systém znakov (vrátane symbolov), aby mohol plniť základné funkcie, z ktorých najmä dorozumievacia funkcia je založená na uzualizovaní formy slova a jeho významu ako symbolu. Za znak či symbol sa považuje slovo v zmysle štrukturalisticky orientovanej jazykovedy od čias Ferdinanda de Saussura. Popri jazyku ako prirodzenom systéme symbolov vznikli umelo vytvorené sústavy symbolov (vytvorené
societou) a jedným z nich je systém hudobných znakov a pojmov fixovaných ako nominácie, t. j. slová ako symboly. V tomto zmysle je opodstatnené systém hudobných znakov a pojmov považovať za jazyk a v prenesenom význame hovoriť o jazyku hudby. Táto základná analógia stojí za ďalšími paralelami, ktoré nachádzame medzi lingvistickou a pomenovaniami v hudobnej vede majúcimi viac či menej
status termínov. Zvuková povaha jazyka a hudby sa sémanticky reflektuje aj vo frazeológii a v parémiách.
Cieľom dizertačnej práce je podrobne zachytiť a opísať vyššie uvedené paralely a ich reflexiu v hudobnej teórii či terminológii. Predpokladá sa analýza historického kontextu vzniku základných pojmov a ich lexikálneho stvárnenia. Najstaršie majú pôvod v latinčine, etablovali sa najmä v
sakrálnom umení a dôležitú funkciu v konkrétnych historických obdobiach zohrával taliansky jazyk.
Metodologickým základom práce je antropocentricky orientovaná kognitívna lingvistika a jej najnovší
smer - lingvokulturológia, do ktorej sa premieta vzťah jazyk -
človek - kultúra. Metódou skúmania je naratívno-diskurzívna analýza. Prínosom práce by malo byť čiastočné spracovanie hudobnej terminológie a odkrytie sociálno-kultúrnych faktorov motivujúcich vznik niektorých frazém z daného
sémantického poľa.
societou) a jedným z nich je systém hudobných znakov a pojmov fixovaných ako nominácie, t. j. slová ako symboly. V tomto zmysle je opodstatnené systém hudobných znakov a pojmov považovať za jazyk a v prenesenom význame hovoriť o jazyku hudby. Táto základná analógia stojí za ďalšími paralelami, ktoré nachádzame medzi lingvistickou a pomenovaniami v hudobnej vede majúcimi viac či menej
status termínov. Zvuková povaha jazyka a hudby sa sémanticky reflektuje aj vo frazeológii a v parémiách.
Cieľom dizertačnej práce je podrobne zachytiť a opísať vyššie uvedené paralely a ich reflexiu v hudobnej teórii či terminológii. Predpokladá sa analýza historického kontextu vzniku základných pojmov a ich lexikálneho stvárnenia. Najstaršie majú pôvod v latinčine, etablovali sa najmä v
sakrálnom umení a dôležitú funkciu v konkrétnych historických obdobiach zohrával taliansky jazyk.
Metodologickým základom práce je antropocentricky orientovaná kognitívna lingvistika a jej najnovší
smer - lingvokulturológia, do ktorej sa premieta vzťah jazyk -
človek - kultúra. Metódou skúmania je naratívno-diskurzívna analýza. Prínosom práce by malo byť čiastočné spracovanie hudobnej terminológie a odkrytie sociálno-kultúrnych faktorov motivujúcich vznik niektorých frazém z daného
sémantického poľa.