Udelili Ceny Slovenskej akadémie vied za rok 2010
24. 6. 2010 | videné 4577-krát
V utorok 22. júna ich predseda SAV prof. Jaromír Pastorek v Bratislave, v areáli hotela Bôrik, spolu s oceneniami za popularizáciu vedy slávnostne odovzdal tohtoročným laureátom.
Ceny odovzdal za účasti generálneho riaditeľa Sekcie vedy a techniky MŠ prof. Mikuláša Šupína, členov Predsedníctva SAV - medzi nimi jej podpredsedov Viery Rosovej, prof. Daniely Ježovej, Evy Majkovej, Juraja Lapina, doc. Alberta Breiera a Ľubomíra Falťana, predsedu Snemu SAV Karola Iždinského, ďalších členov Vedeckej rady SAV, Snemu SAV, zástupcov Učenej spoločnosti SAV, univerzitných kruhov, riaditeľov ústavov, ako aj spolupracovníkov a priateľov ocenených.
Ceny odovzdávali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky spolupráce s vysokými školami, Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka (do veku 35 rokov) a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.
Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek v krátkom príhovore na úvod vyjadril svoje potešenie nad možnosťou oceniť autorov najlepších výsledkov v oblasti vedeckej a výskumnej práce v SAV. Za symbolickú označil skutočnosť, že Akadémie oceňuje tých najlepších v období medzi výročím vzniku SAV (vznik 18. júna 1953) a výročím založenia Slovenskej akadémie vied a umení (2. júla 1942). "Deklarujeme tým náš vzťah k histórii a náležitú úctu k prvým vedeckým inštitúciám na Slovensku, ktoré položili základ slovenskej vedy," pripomenul predseda SAV. V súvislosti s uplynulým rokom konštatoval, že bol výnimočný tým, že v ňom začali pracovať novoutvorené samosprávne orgány SAV a pred ich predstaviteľmi stála neľahká úloha obhájiť postavenie vedcov v zložitej spoločenskej situácii. „Dnes môžeme povedať, že kreované samosprávne orgány plynule nadviazali na výsledky práce predchádzajúceho vedenia a pokračujú v začatých aktivitách," zdôraznil prof. Pastorek. "Kľúčovou úlohou SAV v roku 2009 bola napríklad úspešnosť v získavaní projektov a realizácia jednotlivých výziev projektov štrukturálnych fondov EÚ. Organizácie SAV sa tejto úlohy zhostili zodpovedne a zapojili sa do všetkých výziev."
Predseda SAV ďalej pripomenul, že Predsedníctvo SAV naďalej iniciuje vytváranie centier excelentnosti SAV s cieľom podporovať vedúce vedecké osobnosti základného aj aplikovaného výskumu v Slovenskej republike, aby dosahovali výsledky na medzinárodnej úrovni. "Ako predseda SAV si vážim, že oblasť výskumu a vývoja sa stala jednou z rozvojových priorít Slovenska v rámci národného programu reforiem. Slovenská republika sa prihlásila k svetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja konkurencieschopnosti ekonomiky," dodal prof. Jaromír Pastorek. "Do povedomia vedúcich predstaviteľov štátu, ale aj širokej verejnosti, sa dostal fakt, že pre rozvoj celej našej spoločnosti musia byť základom kvalitné vedecké výsledky. V ostatnom čase už netreba tak naliehavo pripomínať, že bez pokroku v oblasti výskumu a vývoja nie je možné zvyšovať kvalitu života. Pomaly sa, chvalabohu, stáva samozrejmosťou, že veda sa vždy robí pre človeka - ten je vo vedeckom úsilí prvoradý. A v tom spočíva, vážení prítomní, aj vaša práca, vaše výsledky, úspechy, ktorými sme sa mohli v uplynulom období pochváliť."
V ďalšej časti svojho príhovoru predseda SAV vyjadril svoje potešenie, že ceny za vedu a výskum SAV udeľuje kolektívom, keďže vedecká práca je tímová, a ako poznal na vlastnej skúsenosti, bez kolegiality, ale aj kamarátstva, priateľstva nemožno dosiahnuť úspechy. Vyzdvihol skutočnosť, že členmi ocenených kolektívov sú aj mladí vedci, bez ktorých si nemožno predstaviť ďalší rozvoj vedy na Slovensku a vo svete. "Verím, že aj ceny, ktoré o chvíľu dostanú, budú pre nich inšpiráciou v ich úspešnom štarte za vedeckou kariérou," poznamenal prof. Pastorek. "Osobne si želám, aby mladí vedeckí pracovníci tvorili nové hodnoty a tým ovplyvňovali náš spoločný život. Aby boli zvedaví, vynaliezaví, aby ovládali súvislosti, a zároveň vychovávali ľudí, viedli ich k vyššej morálke a kultúre. Iba tak sa nám podarí zvládnuť všetky nástrahy, ktoré nám doba prináša."
Predseda SAV pripomenul, že napriek radosti nad úspechmi nesmieme zabúdať, že v najbližšom období nás čaká ešte náročnejšia práca. "Sme súčasťou spoločnosti a zmeny v nej sa nás zakaždým dotknú. Našou povinnosťou je spoločne presvedčiť ostatných o dôležitosti vedy na Slovensku. To je možné iba kvalitnými výsledkami, lebo tie sú najpresvedčivejšími argumentmi."
Na záver svojho vystúpenia zablahoželal oceneným k úspechu, zaželal im veľa zdravia a tvorivých síl, ako aj všetkým, čo pracujú v oblasti vedy a výskumu. A pripomenul Cicerov výrok, že vedecké zamestnanie je ozdobou priaznivých pomerov, v nepriaznivých pomeroch poskytuje útočište a útechu.
Nových držiteľov ocenení prítomným predstavili podpredsedovia SAV za jednotlivé oddelenia vied - Juraj Lapin za Oddelenie vied o neživej prírode, doc. Albert Breier za Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách a Ľubomír Falťan za Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre, laureáta Ceny SAV pre mladého vedeckého pracovníka uviedla podpredsedníčka SAV prof. Daniela Ježová, držiteľov Cien SAV 2009 za vedecko-popularizačnú činnosť členka Predsedníctva SAV doc. Eva Smolková.
Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:
Ceny SAV za vedeckovýskumnú činnosť
Ocenenie pre prof. Antona Gáplovského
V rámci slávnosti predseda SAV prof. Jaromír Pastorek odovzdal Medailu SAV za podporu vedy dekanovi Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave prof. RNDr. Antonovi Gáplovskému, DrSc. Ako v laudácii zdôraznil podpredseda SAV doc. Albert Breier, ocenený celý svoj profesionálny život zasvätil Prírodovedeckej fakulte UK. Tu pôsobil v rôznych funkciách - ako riaditeľ Chemického ústavu Prírodovedeckej. fakulty UK, ako člen Akademického senátu UK a Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK. Patrí medzi vyhranené vedecké osobnosti. Publikoval viac ako 150 vedeckých prác s rozsiahlym ohlasom. Je riešiteľom a spoluriešiteľom vyše 30 národných a medzinárodných projektov. Dlhoročne prednáša nosné prednášky z fotochémie organických zlúčenín. Svojou pedagogickou činnosťou sa podieľa na vzdelávaní mladej generácie vedeckých a pedagogických pracovníkov, z ktorých mnohí nachádzajú uplatnenie v Slovenskej akadémii vied. Vedecká rada SAV sa medailu prof. Antonovi Gáplovskému rozhodla udeliť z dôvodu jeho významných pozitívnych prínosov v oblasti rozvoja vedy a výskumu a významného podielu na zintenzívnení spolupráce medzi Prírodovedeckou fakultou UK a Slovenskou akadémiou vied.
Ceny odovzdal za účasti generálneho riaditeľa Sekcie vedy a techniky MŠ prof. Mikuláša Šupína, členov Predsedníctva SAV - medzi nimi jej podpredsedov Viery Rosovej, prof. Daniely Ježovej, Evy Majkovej, Juraja Lapina, doc. Alberta Breiera a Ľubomíra Falťana, predsedu Snemu SAV Karola Iždinského, ďalších členov Vedeckej rady SAV, Snemu SAV, zástupcov Učenej spoločnosti SAV, univerzitných kruhov, riaditeľov ústavov, ako aj spolupracovníkov a priateľov ocenených.
Ceny odovzdávali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky spolupráce s vysokými školami, Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka (do veku 35 rokov) a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.
Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek v krátkom príhovore na úvod vyjadril svoje potešenie nad možnosťou oceniť autorov najlepších výsledkov v oblasti vedeckej a výskumnej práce v SAV. Za symbolickú označil skutočnosť, že Akadémie oceňuje tých najlepších v období medzi výročím vzniku SAV (vznik 18. júna 1953) a výročím založenia Slovenskej akadémie vied a umení (2. júla 1942). "Deklarujeme tým náš vzťah k histórii a náležitú úctu k prvým vedeckým inštitúciám na Slovensku, ktoré položili základ slovenskej vedy," pripomenul predseda SAV. V súvislosti s uplynulým rokom konštatoval, že bol výnimočný tým, že v ňom začali pracovať novoutvorené samosprávne orgány SAV a pred ich predstaviteľmi stála neľahká úloha obhájiť postavenie vedcov v zložitej spoločenskej situácii. „Dnes môžeme povedať, že kreované samosprávne orgány plynule nadviazali na výsledky práce predchádzajúceho vedenia a pokračujú v začatých aktivitách," zdôraznil prof. Pastorek. "Kľúčovou úlohou SAV v roku 2009 bola napríklad úspešnosť v získavaní projektov a realizácia jednotlivých výziev projektov štrukturálnych fondov EÚ. Organizácie SAV sa tejto úlohy zhostili zodpovedne a zapojili sa do všetkých výziev."
Predseda SAV ďalej pripomenul, že Predsedníctvo SAV naďalej iniciuje vytváranie centier excelentnosti SAV s cieľom podporovať vedúce vedecké osobnosti základného aj aplikovaného výskumu v Slovenskej republike, aby dosahovali výsledky na medzinárodnej úrovni. "Ako predseda SAV si vážim, že oblasť výskumu a vývoja sa stala jednou z rozvojových priorít Slovenska v rámci národného programu reforiem. Slovenská republika sa prihlásila k svetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja konkurencieschopnosti ekonomiky," dodal prof. Jaromír Pastorek. "Do povedomia vedúcich predstaviteľov štátu, ale aj širokej verejnosti, sa dostal fakt, že pre rozvoj celej našej spoločnosti musia byť základom kvalitné vedecké výsledky. V ostatnom čase už netreba tak naliehavo pripomínať, že bez pokroku v oblasti výskumu a vývoja nie je možné zvyšovať kvalitu života. Pomaly sa, chvalabohu, stáva samozrejmosťou, že veda sa vždy robí pre človeka - ten je vo vedeckom úsilí prvoradý. A v tom spočíva, vážení prítomní, aj vaša práca, vaše výsledky, úspechy, ktorými sme sa mohli v uplynulom období pochváliť."
V ďalšej časti svojho príhovoru predseda SAV vyjadril svoje potešenie, že ceny za vedu a výskum SAV udeľuje kolektívom, keďže vedecká práca je tímová, a ako poznal na vlastnej skúsenosti, bez kolegiality, ale aj kamarátstva, priateľstva nemožno dosiahnuť úspechy. Vyzdvihol skutočnosť, že členmi ocenených kolektívov sú aj mladí vedci, bez ktorých si nemožno predstaviť ďalší rozvoj vedy na Slovensku a vo svete. "Verím, že aj ceny, ktoré o chvíľu dostanú, budú pre nich inšpiráciou v ich úspešnom štarte za vedeckou kariérou," poznamenal prof. Pastorek. "Osobne si želám, aby mladí vedeckí pracovníci tvorili nové hodnoty a tým ovplyvňovali náš spoločný život. Aby boli zvedaví, vynaliezaví, aby ovládali súvislosti, a zároveň vychovávali ľudí, viedli ich k vyššej morálke a kultúre. Iba tak sa nám podarí zvládnuť všetky nástrahy, ktoré nám doba prináša."
Predseda SAV pripomenul, že napriek radosti nad úspechmi nesmieme zabúdať, že v najbližšom období nás čaká ešte náročnejšia práca. "Sme súčasťou spoločnosti a zmeny v nej sa nás zakaždým dotknú. Našou povinnosťou je spoločne presvedčiť ostatných o dôležitosti vedy na Slovensku. To je možné iba kvalitnými výsledkami, lebo tie sú najpresvedčivejšími argumentmi."
Na záver svojho vystúpenia zablahoželal oceneným k úspechu, zaželal im veľa zdravia a tvorivých síl, ako aj všetkým, čo pracujú v oblasti vedy a výskumu. A pripomenul Cicerov výrok, že vedecké zamestnanie je ozdobou priaznivých pomerov, v nepriaznivých pomeroch poskytuje útočište a útechu.
Nových držiteľov ocenení prítomným predstavili podpredsedovia SAV za jednotlivé oddelenia vied - Juraj Lapin za Oddelenie vied o neživej prírode, doc. Albert Breier za Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách a Ľubomír Falťan za Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre, laureáta Ceny SAV pre mladého vedeckého pracovníka uviedla podpredsedníčka SAV prof. Daniela Ježová, držiteľov Cien SAV 2009 za vedecko-popularizačnú činnosť členka Predsedníctva SAV doc. Eva Smolková.
Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:
Ceny SAV za vedeckovýskumnú činnosť
- Kolektív pracovníkov Historického ústavu SAV v zložení PhDr. Dušan Kováč, DrSc. (vedúci autorského kolektívu), Mgr. Gabriela Dudeková, PhD., prof. PhDr. Roman Holec, CSc., PhDr. Marián Hronský, DrSc., PhDr. Elena Jakešová, CSc., PhDr. Elena Manová, CSc., PhDr. Milan Podrimavský, CSc. za vedecko-výskumnú prácu "Slovensko v 20. storočí", 2. zväzok: Prvá svetová vojna, Bratislava : Veda, 2008. 325 s.
Kolektívna monografia, pripravená pod vedením PhDr. Dušana Kováča, DrSc., je druhým zväzkom historickej syntézy Slovensko v 20. storočí, po ktorej už dlhšie volá vedecká obec historikov. Zároveň osvetľuje dôležitú a vo viacerých ohľadoch kontroverzné vnímanú etapu dejín Slovenska, o hodnotenie ktorej má záujem aj široká verejnosť. Práca je zámerne koncipovaná tak, aby pri dodržiavaní zásad vedeckej náročnosti bola prístupná aj pre širší okruh čitateľov. Autorskému kolektívu sa podarilo rozpracovať nové pohľady a metodologické prístupy, ktoré zásadným spôsobom spresňujú a dopĺňajú vnímanie osudov slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch. Podstatne vo väčšej miere, ako v predošlých syntézach je akceptovaný medzinárodný kontext politického diania, zároveň je to monografia nielen o politických súvislostiach, ale originálnym a v slovenskej historiografii priekopníckym spôsobom aj o hospodárskych a kultúrnych dimenziách vývoja slovenskej spoločnosti. Novátorsky sú v diele spracované aj vojenské súvislosti vývoja. Prvý zväzok, vydaný v roku 2004, zostavený s podobnou koncepciou vyvolal priaznivý ohlas v kruhoch odbornej i širšej verejnosti, druhý tento metodologický prístup potvrdzuje a zvýrazňuje. pre kolektív Ústavu informatiky SAV
- Kolektív Ústavu informatiky SAV - pracovníci Oddelenie analýzy a syntézy reči pod vedením Ing. Milana Ruska, a kolektív pracovníkov Katedry elektroniky a multimediálnej telekomunikácie TU Košice pod vedením doc. Ing. Jozefa Juhára CSc. Na riešení sa okrem vedúcich oboch kolektívov ďalej podieľali Mgr. Štefan Beňuš, Ing. Miloš Cerňak, Ing. Sakhia Darjaa, Bc. Richard Kováč, RNDr. Martin Moško, CSc., Mgr. Róbert Sabo, Ing. Marián Trnka z ÚI SAV a Ing. Stanislav Ondáš, PhD., Ing. Michal Mirilovič, PhD., Ing. Miroslav Katrak, Ing. Matúš Pleva, Ing. Ján Papaj, Ing. Ján Staš, Ing. Marek Papco, Ing. Martin Lojka z TU v Košiciach. Ocenenie získavajú za rozpoznávanie plynulej reči s veľkým slovníkom pre automatický prepis parlamentných debát.
Výsledkom výskumu je samotný softvérový systém - Rozpoznávač plynulej reči s veľkým slovníkom pre automatický prepis zvukových záznamov. S využitím výsledkov základného výskumu dosiahnutých v predošlých projektoch sa riešiteľom podarilo vyvinúť spoľahlivo fungujúci rozpoznávač plynulej reči s veľkým slovníkom v slovenčine, ktorý je určený na automatický prepis zvukových záznamov do textovej podoby. Uvedený rozpoznávač je modelovým príkladom rozpoznávača, ktorého akustické modely boli trénované na rečovej databáze ParDatl a jazykový model na databáze ParTextl, ktoré boli vyvinuté na Oddelení analýzy a syntézy reči UI SAV v rokoch 2007-2009. Systém je preto optimalizovaný na prepis rečových prejavov na zasadaniach Národnej Rady SR.
- Kolektív Ústavu anorganickej chémie SAV v zložení RNDr. Peter Komadel, DrSc. (vedúci), RNDr. Jana Madejová, DrSc., RNDr. Juraj Bujdák, Mgr. Ľuboš Jankovič, PhD., Mgr. Adriana Czímerová, PhD., Ing. Helena Pálková, PhD., Mgr. Slávka Andrejkovičová, PhD., RNDr. Jana Hrachová, PhD., Ing. Martin Pentrák, PhD., Mgr. Alexander Čeklovský, PhD. za súbor vedecko-výskumných prác v interdisciplinárnom výskume prírodných nanomateriálov.
Kolektív navrhovaný na ocenenie sa postupne vybudoval z vedeckých pracovníkov, ktorí v ňom boli doktorandmi, a ich školiteľov. Dosahuje dlhodobo významné vedecké výsledky v interdisciplinárnom výskume ílových materiálov, ktoré sa využívajú aj v priemysle a pri ochrane životného prostredia. Získané výsledky boli na vyžiadanie publikované vo viacerých monografiách aj vo významných časopisoch. Riešiteľský kolektív má širokú medzinárodnú spoluprácu, z ktorej vzniklo mnoho spoločných publikácií. Kvalitu výskumu jednoznačne potvrdzuje 1 329 citácií evidovaných v databázach WOS a SCOPUS v rokoch 2005-2009, čo je počet vysoko prevyšujúci priemer v mineralógii aj v materiálovej chémii. Pracovníci predniesli 34 pozvaných prednášok na medzinárodných konferenciách a na zahraničných pracoviskách. Tento výskum je významný aj pre ekonomické zhodnocovanie slovenských bentonitov.
- Kolektív pod vedením Mgr. Martina Hajdúcha, PhD. z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre, ďalšími členmi sú Dr. Terézia Salajová, CSc. z toho istého ústavu, Ing. Ľudovít Škultéty, PhD. z Virologického ústavu SAV, doc. RNDr. Ľubomír Mátel, CSc. z Katedry jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Mgr. Maksym Danchenko a prof. Namik Rashyd, DrSc. z oddelenia biofyziky a rádiológie Ústavu bunkovej biológie a genetického inžinierstva Ukrajinskej akadémie vied za súbor vedecko-výskumných prác pri charakterizácií dopadu jadrovej katastrofy v Černobyľskej oblasti za adaptáciu rastlín.
Výskum predstavuje komplexnú štúdiu odpovede rastlín na účinky rádioaktívneho žiarenia v černobyľskej oblasti na úrovni kompletnej sady bielkovín v rastlinách, tzv. proteómu. Tento moderný a technologicky náročný prístup umožnil vytvorenie prvého pracovného modelu adaptácie rastlín na rádioaktívne žiarenie vôbec, a generoval aj sadu východiskových bodov pre ďalšie štúdie pre hlbšie pochopenie prebiehajúcich mechanizmov. Výsledky výskumu sú považované za unikátne na celosvetovej úrovni, o čom svedčí aj veľký ohlas prác v odborných časopisoch i medzi laickou verejnosťou. Zároveň vytvárajú sľubné východisko pre ďalšie vedecké ako aj biotechnologické (napr. fytoremediačné) programy, ktoré by umožnili dekontaminovať a znova využívať okolie Černobyľu, resp. iné oblasti znečistené ťažkými kovmi v okolí klasických elektrárni či v priemyselných centrách. Výskum Dr. Hajdúcha je zameraný na identifikáciu molekulárnych mechanizmov, ktoré dovoľujú rastlinám v Černobyľskej oblasti adaptovať sa na život v rádioaktívne zamorenom prostredí.
- Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD. zo Slavistického ústavu Jána Stanislava v Bratislave za publikáciu Samuel Cambel na pomedzí vedných disciplín. Zberateľské dielo Samuela Cambela v kontexte výskumu ľudovej prózy na Slovensku. (Bratislava - Martin : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Matica slovenská, 2009).
Práca Mgr. Kataríny Žeňuchovej, PhD. skúma zberateľskú činnosť Samuela Cambela orientovanú na ľudovú prózu, presnejšie na rozličné zápisy produktov ľudovej rozprávačskej tradície zachované v jeho rukopisnej pozostalosti. Tento materiál sa ukazuje byť mimoriadne zaujímavým nielen z literárno-jazykového hľadiska, ale má vysokú cenu aj z pohľadu histórie, najmä však etnografie a folkloristiky. Autorka podrobila tieto (prevažne nepublikované) naratíva textologickej a komparatívnej analýze z hľadiska viacerých disciplín a predstavuje Samuela Cambela, ktorého poznáme v prvom rade ako jazykovedca, aj v svetle jeho prínosu v iných výskumoch. Význam práce autorky vidíme v prvom rade v tom, že sa jej podarilo uplatniť tento multidisciplinárny prístup a vytvorila dielo prínosné v širokom kontexte skúmania nášho kultúrneho dedičstva a jazykových, etnických, kultúrnych a ďalších spoločenských interakcií.
- Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc. zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV v Bratislave.
Cenu mu udelili za aktivity pri propagácii v oblasti dejín slovenského jazyka, slovenskej historickej lexikológie, analýzu vzťahov slovenčiny, slovanských i neslovanských jazykov ale najmä za popularizáciu slavistiky a výsledkov slavistického výskumu a to tak v národom ako i medzinárodnom rámci. Prof. Doruľa, zakladateľ Slavistického ústavu SAV, si vždy uvedomoval význam prezentácie výsledkov základného výskumu, a práve jeho početné a systematické vedecko-popularizačné aktivity prispeli k porozumeniu dejinno-kultúrnych charakteristík modernej slavistiky.
- Kolektívu Geografického ústavu SAV za encyklopedické dielo Slovensko od A do Z určené širokej verejnosti. Hlavní editori publikácie: doc. RNDr. Ján Lacika, CSc., RNDr. Ján Hanušin, CSc., RNDr. Peter Podolák, CSc. a Mgr. Kliment Ondrejka si stanovili cieľ pútavou a erudovanou formou popularizovať geografiu Slovenska, jeho regióny a významné mestá, prírodu, históriu, osobnosti a vedecké inštitúcie. Kolektív autorov ďalej zastúpený prof. RNDr. Mikulášom Hubom, CSc., doc. RNDr. Vladimírom Irom, CSc., PhDr. Miroslavom Kamenickým, CSc., doc. PhDr. Jánom Lukačkom, CSc., Mgr. Danielom Michniakom, Tomášom Mészárošom, doc. PhDr. Ladislavom Mlynkom, CSc., Mgr. Jánom Novotným, PhD. Mgr. Róbertom Pazúrom, Magistrou Jaroslavou Roguľovou, PhD., RNDr. Jánom Szöllösom, CSc., Mgr. Pavlom Šuškom, doc. RNDr. Ladislavom Tolmáčim, PhDr. Vladimírom Turčanom a Mgr. Marekom Vaculíkom sa podieľal na práci na nosných geografických témach, hlavných zložkách prírodnej krajiny – geologických pomeroch, reliéfe, krase a jaskyniach, podnebí, vodstve a ďalších. Systematická práca editorov sa prejavila aj v tom, že k práci na publikácii prizvali aj odborníkov z iných vedeckých oblastí a ústavov SAV. Ich, mimochodom veľmi úspešná a predávaná publikácia, je nesporne významným vedecko-popularizačným počinom.
- Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc. z Ústavu ekológie lesa SAV v Zvolene.
Miroslav sa venuje propagácii vedeckých poznatkov a ich popularizácii venuje s veľkým entuziazmom a láskou. Snaží sa tlmočiť širokej verejnosti, deťom i dospelým, prostredníctvom rozhlasu i televízie, časopisov i dennej tlače, početných besied so žiakmi i študentmi, putovných výstav i knižných publikácií najnovšie vedecké poznatky o prírode Slovenska. Pri popularizácii vedy siahol aj k originálnym nástrojom, k vybudovaniu „Vtáčej záhrady“ v Liptovskej Revúcej. Množstvo popularizačných výstupov Miroslava Sanigu je pozoruhodné a preto mu táto cena právom patrí.
- Mgr. Mária Ferancová (Čarnogurská), CSc. z Ústavu orientalistiky SAV v Bratislave.
Vedúca vedecká pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV je významnou slovenskou sinologičkou. Popularizácia vedeckých výstupov patrí roky k jej prioritám. Sprístupňuje tak širokej verejnosti najnovšie poznatky o čínskej filozofii, histórii i kultúre, okrem iného aj bohatou prekladateľskou tvorbou. Je nositeľkou významných medzinárodných ocenení v oblasti vedeckej i popularizačnej tvorby. Reprezentuje nielen kvalitu slovenskej sinológie, ale aj špecifickú schopnosť komunikovať zložité filozofické témy širokej verejnosti.
- Mgr. Mária Abrahámová, vedúca publicistiky televízie TA3.
SAV oceňuje priestor, ktorý SAV venuje v rámci publicistických relácií. Váži si najmä jej schopnosť v relácii Portrét predstavovať originálnym spôsobom významné vedecké osobnosti SAV. V spomínanej relácii mali možnosť diváci zoznámiť sa s vedcami z viacerých vedných odborov. Ich predstavovanie širokej verejnosti je systematické a komplexné, v relácii sa neprezentujú len výskumné aktivity a úspechy, ale aj ich názory, ich cesta k vede i osobnostný profil.
Ocenenie pre prof. Antona Gáplovského
V rámci slávnosti predseda SAV prof. Jaromír Pastorek odovzdal Medailu SAV za podporu vedy dekanovi Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave prof. RNDr. Antonovi Gáplovskému, DrSc. Ako v laudácii zdôraznil podpredseda SAV doc. Albert Breier, ocenený celý svoj profesionálny život zasvätil Prírodovedeckej fakulte UK. Tu pôsobil v rôznych funkciách - ako riaditeľ Chemického ústavu Prírodovedeckej. fakulty UK, ako člen Akademického senátu UK a Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK. Patrí medzi vyhranené vedecké osobnosti. Publikoval viac ako 150 vedeckých prác s rozsiahlym ohlasom. Je riešiteľom a spoluriešiteľom vyše 30 národných a medzinárodných projektov. Dlhoročne prednáša nosné prednášky z fotochémie organických zlúčenín. Svojou pedagogickou činnosťou sa podieľa na vzdelávaní mladej generácie vedeckých a pedagogických pracovníkov, z ktorých mnohí nachádzajú uplatnenie v Slovenskej akadémii vied. Vedecká rada SAV sa medailu prof. Antonovi Gáplovskému rozhodla udeliť z dôvodu jeho významných pozitívnych prínosov v oblasti rozvoja vedy a výskumu a významného podielu na zintenzívnení spolupráce medzi Prírodovedeckou fakultou UK a Slovenskou akadémiou vied.