Najvyššie vyznamenania osobnostiam zo SAV
12. 1. 2010 | videné 2452-krát
Rady Ľudovíta Štúra z rúk prezidenta SR prevzali aj Klára Buzássyová, Ladislav Čavojský a Ladislav Šándor zo Slovenskej akadémie vied, ako aj jej spolupracovník prof. Vladimír Báleš.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vo štvrtok 7. januára odovzdal v historických priestoroch Slovenskej národnej rady v Bratislave najvyššie štátne vyznamenania. Na slávnostnom podujatí bol prítomný aj predseda NR SR Pavol Paška, premiér Robert Fico, exprezidenti Michal Kováč a Rudolf Schuster, generálny prokurátor Dobroslav Trnka, podpredsedovia parlamentu, členovia vlády, zástupcovia cirkví a diplomatického zboru. Slovenskú akadémiu vied na slávnosti zastupoval jej predseda prof. Jaromír Pastorek.
Medzi dvadsiatimi ocenenými Rad Ľudovíta Štúra II. triedy prevzali aj PhDr. Klára Buzássyová, CSc. z Jazykovedného ústavu ĽŠ SAV, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne jazykovedy a lingvistickej tvorby, Ladislav Čavojský, CSc. z Kabinetu divadla a filmu SAV, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a umenia, osobitne v oblasti divadelnej vedy, RNDr. Ladislav Šándor, CSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne experimentálnej fyziky a za šírenie dobrého mena SR v zahraničí, ako aj dlhoročný spolupracovník SAV, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc., za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne chemického a biochemického inžinierstva.
Prezident Ivan Gašparovič v príhovore ako prvý zablahoželal laureátom a konštatoval, že vyznamenané osobnosti sú jasným dôkazom, že ak človek veľmi chce, nechýba mu pevná vôľa a vytrvalosť, zdolá nakoniec všetky prekážky a svoj cieľ určite dosiahne. Zdôraznil, že je veľkým šťastím pre túto krajinu, že sa vždy mohla a môže spoľahnúť na vzácnych ľudí, žijúcich a pracujúcich v duchu najvyšších morálnych hodnôt, nadradených často nad vlastné záujmy. "A to je ten vzácny atribút, ktorý Slovensku v minulosti pomohol nájsť správnu cestu a pomáha mu naďalej. K ľuďom, o ktorých hovorím, patríte aj vy, vážení laureáti. Vaša činorodá práca významne napomohla rozvoju tých oblastí života, v ktorých pôsobíte, pomohla Slovensku, aby upevňovalo svoju vážnosť vo svete, aby stále viac zvyšovalo svoju príťažlivosť a aj sa zviditeľňovalo. Nepochybujem o tom, že v našej vlasti žije veľmi veľa schopných, šikovných a talentovaných ľudí. Mnoho z nich niekedy ani nepoznáme," povedal prezident.
V príhovore ďalej uviedol, že budúcnosť vníma optimisticky. Naša perspektíva úspešnosti v Európe je podľa jeho slov spojená s náročnou prestavbou myslenia, s náročným prechodom do poznatkovo - orientovanej spoločnosti, ktorá musí byť aj invenčná a najmä tvorivá. Musíme prijímať všetko dobré a užitočné od iných, pritom je tu naliehavá požiadavka nerezignovať na úlohy udržania vlastnej identity a prosperity. "Jednou z významných výziev pre budúci vývoj Slovenska je teda vzdelanosť a veda. Od zdôrazňovania teoretického poznania treba prejsť k zameraniu sa na jeho praktické využitie v každodennom živote, najmä na trhu práce. Nevyhnutným predpokladom nášho napredovania musí byť veda a výskum, ktoré úzko súvisia so sociálnym a ekonomickým rozvojom spoločnosti. Investície na vedu, vzdelanie a výskum sú investíciami, ktoré sa vždy oplatia a ktoré sa mnohonásobne vrátia," povedal náš najvyšší predstaviteľ.
Za vyznamenané osobnosti sa poďakoval rektor STU v Bratislave prof. Vladimír Báleš, ktorý zdôraznil , že Slovensko potrebuje viac kvalitných absolventov všetkých typov škôl. Udelené najvyššie štátne vyznamenania podľa jeho slov predstavujú výzvu "byť vo svojom odbore ešte lepší."
Ďalšie vysoké štátne vyznamenania prevzali: Ocenenie in memoriam dostal chirurg a spisovateľ Pavol Strauss, ktorého ocenil za rozvoj v oblasti kultúry. Za zásluhy v oblasti športu dostali vyznamenania už trojnásobní olympijskí víťazi a dvojnásobní majstri sveta v dvojkanoe, bratia Peter a Pavol Hochschornerovci. Medzi ocenenými je napríklad aj herec a komik Jozef Dóczy.
Za zásluhy pri rozvoji vedy a šírenie dobrého mena našej krajiny v zahraničí si prevzala ocenenie svetová kapacita v oblasti chémie Daniel Belluš. V oblasti vedy, okrem spomínaných, vyznamenania získali univerzitná profesorka detského lekárstva Alica Kapellerová a klinický biochemik Rudolf Pullman.
Medzi ocenenými sú aj ľudia, ktorí sa pričinili o rozvoj kultúry. Boli medzi nimi aj dcéra prvého slovenského operného speváka Janka Blahu Eva, ktorá pôsobí ako speváčka a profesorka spevu. Za zásluhy o rozvoj kultúry ocenil prezident aj spisovateľa Milana Vároša, rómskeho básnika Dezidera Bangu a jezuitu Šebastiána Laba.
Vyznamenania tiež dostal spoluzakladateľ Výskumného ústavu geodézie a kartografie Ján Kukuča, nestor slovenského ovocinárstva Ivan Hričovský a šéfka Združenia miest a obcí Spiša Zuzana Nebusová. Za mimoriadne zásluhy o šírenie dobrého mena našej krajiny v zahraničí získala ocenenie aj izraelská historička slovenského pôvodu Gila Fatranová a jej manžel Juraj Arieh Fatran.
Zdroj: KP SR, SITA
Foto: ©Marián Garaj, KP SR
Životopisy vyznamenaných osobností zo SAV, ako ich zverejnila Kancelária prezidenta SR.
PhDr. Klára Buzássyová, CSc.
KláraBuzássyová sa narodila 15. decembra 1938 v Bratislave. V roku 1961 ukončila vysokoškolské štúdium slovenčiny a latinčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Svoje jazykovedné vzdelanie zúročila v tridsaťročnej práci pre Slovenskú akadémiu vied a pri pedagogickej činnosti, keď v deväťdesiatych rokoch pôsobila ako vysokoškolská pedagogička na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Je zodpovednou riešiteľkou štátnych úloh a mnohých jazykovedných projektov. Pôsobila vo viacerých medzinárodných komisiách, domácich kolégiách a radách, je autorkou a spoluautorkou odborných publikácií.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Kláre Buzássyovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne jazykovedy a lingvistickej tvorby.
Ladislav Čavojský, CSc.
Ladislav Čavojský v roku 1955 ukončil štúdium divadelnej vedy na bratislavskej Vysokej školy múzických umení. Celý svoj život zasvätil divadlu a vedeckému skúmaniu významných periód slovenského divadla 19. storočia ako aj profesionálnemu a ochotníckemu divadelníctvu 20. storočia. Svoje výsledky publikoval v knihách a významne tým ovplyvnil vnímanie tvorcov. K jeho najvýznamnejším dielam patria historické monografie o divadle v Trnave a v Brezne, histografické dielo Dejiny ochotníckeho divadla 1830-1918. Má výrazný podiel na základnom diele našej teatrológie Kapitoly z dejín Slovenského národného divadla a autorstvo na súpise predstavení ochotníckych súborov Slovenské divadlo do roku 1919. Viedol redakciu odborného časopisu Slovenské divadlo. Dôverné poznanie živého divadla zúročil v knihe o hereckých a režisérskych osobnostiach.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Ladislavovi Čavojskému štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a umenia, osobitne v oblasti divadelnej vedy.
RNDr. Ladislav Šándor, CSc.
Ladislav Šándor sa narodil 21. mája 1941 v Spišskej Novej Vsi. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore jadrová a subjadrová fyzika pracoval od roku 1967 na svojej alma mater ako pedagóg. Od roku 1976 až dodnes jeho pracoviskom je Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Je autorom a spoluautorom viac ako 250 publikácií a jeho odborný prínos v oblasti experimentálnej fyziky sa odzrkadlil aj prostredníctvom viac ako 1 200 citácií. Prispel k nadviazaniu spolupráce Slovenska s európskym laboratóriom pre časticovú fyziku CERN v Ženeve a výsledky jeho odbornej práce sa pretavili aj do etablovania nového smeru fyzikálneho výskumu- fyziky ťažkých iónov pri vysokých energiách.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Ladislavovi Šándorovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne experimentálnej fyziky, a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc.
Vladimír Báleš sa narodil 22. apríla 1949 v Prestavlkoch. Po maturite začal študovať na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde bol v roku 1972 promovaný v odbore: chemické inžinierstvo a riadenie procesov. Jeho akademická dráha vyvrcholila obhajobou najvyššieho akademického titulu doktora technických vied a menovaním za univerzitného profesora v roku 1997. Od r. 2003 pôsobí ako rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, posledné štyri roky bol predsedom Slovenskej rektorskej konferencie. Je autorom 182 odborných prednášok, mnohých článkov a spoluautorom 5 kníh. Prednášal v Japonsku, Číne, Spojených štátoch amerických, v Juhoafrickej republike, v Sýrii, v Tunisku a takmer vo všetkých štátoch Európy. Je členom pracovnej skupiny Európskej federácie biotechnológie a radcom SR v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore v Bruseli.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Vladimírovi Bálešovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne chemického a biochemického inžinierstva.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vo štvrtok 7. januára odovzdal v historických priestoroch Slovenskej národnej rady v Bratislave najvyššie štátne vyznamenania. Na slávnostnom podujatí bol prítomný aj predseda NR SR Pavol Paška, premiér Robert Fico, exprezidenti Michal Kováč a Rudolf Schuster, generálny prokurátor Dobroslav Trnka, podpredsedovia parlamentu, členovia vlády, zástupcovia cirkví a diplomatického zboru. Slovenskú akadémiu vied na slávnosti zastupoval jej predseda prof. Jaromír Pastorek.
Medzi dvadsiatimi ocenenými Rad Ľudovíta Štúra II. triedy prevzali aj PhDr. Klára Buzássyová, CSc. z Jazykovedného ústavu ĽŠ SAV, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne jazykovedy a lingvistickej tvorby, Ladislav Čavojský, CSc. z Kabinetu divadla a filmu SAV, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a umenia, osobitne v oblasti divadelnej vedy, RNDr. Ladislav Šándor, CSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne experimentálnej fyziky a za šírenie dobrého mena SR v zahraničí, ako aj dlhoročný spolupracovník SAV, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc., za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne chemického a biochemického inžinierstva.
Prezident Ivan Gašparovič v príhovore ako prvý zablahoželal laureátom a konštatoval, že vyznamenané osobnosti sú jasným dôkazom, že ak človek veľmi chce, nechýba mu pevná vôľa a vytrvalosť, zdolá nakoniec všetky prekážky a svoj cieľ určite dosiahne. Zdôraznil, že je veľkým šťastím pre túto krajinu, že sa vždy mohla a môže spoľahnúť na vzácnych ľudí, žijúcich a pracujúcich v duchu najvyšších morálnych hodnôt, nadradených často nad vlastné záujmy. "A to je ten vzácny atribút, ktorý Slovensku v minulosti pomohol nájsť správnu cestu a pomáha mu naďalej. K ľuďom, o ktorých hovorím, patríte aj vy, vážení laureáti. Vaša činorodá práca významne napomohla rozvoju tých oblastí života, v ktorých pôsobíte, pomohla Slovensku, aby upevňovalo svoju vážnosť vo svete, aby stále viac zvyšovalo svoju príťažlivosť a aj sa zviditeľňovalo. Nepochybujem o tom, že v našej vlasti žije veľmi veľa schopných, šikovných a talentovaných ľudí. Mnoho z nich niekedy ani nepoznáme," povedal prezident.
V príhovore ďalej uviedol, že budúcnosť vníma optimisticky. Naša perspektíva úspešnosti v Európe je podľa jeho slov spojená s náročnou prestavbou myslenia, s náročným prechodom do poznatkovo - orientovanej spoločnosti, ktorá musí byť aj invenčná a najmä tvorivá. Musíme prijímať všetko dobré a užitočné od iných, pritom je tu naliehavá požiadavka nerezignovať na úlohy udržania vlastnej identity a prosperity. "Jednou z významných výziev pre budúci vývoj Slovenska je teda vzdelanosť a veda. Od zdôrazňovania teoretického poznania treba prejsť k zameraniu sa na jeho praktické využitie v každodennom živote, najmä na trhu práce. Nevyhnutným predpokladom nášho napredovania musí byť veda a výskum, ktoré úzko súvisia so sociálnym a ekonomickým rozvojom spoločnosti. Investície na vedu, vzdelanie a výskum sú investíciami, ktoré sa vždy oplatia a ktoré sa mnohonásobne vrátia," povedal náš najvyšší predstaviteľ.
Za vyznamenané osobnosti sa poďakoval rektor STU v Bratislave prof. Vladimír Báleš, ktorý zdôraznil , že Slovensko potrebuje viac kvalitných absolventov všetkých typov škôl. Udelené najvyššie štátne vyznamenania podľa jeho slov predstavujú výzvu "byť vo svojom odbore ešte lepší."
Ďalšie vysoké štátne vyznamenania prevzali: Ocenenie in memoriam dostal chirurg a spisovateľ Pavol Strauss, ktorého ocenil za rozvoj v oblasti kultúry. Za zásluhy v oblasti športu dostali vyznamenania už trojnásobní olympijskí víťazi a dvojnásobní majstri sveta v dvojkanoe, bratia Peter a Pavol Hochschornerovci. Medzi ocenenými je napríklad aj herec a komik Jozef Dóczy.
Za zásluhy pri rozvoji vedy a šírenie dobrého mena našej krajiny v zahraničí si prevzala ocenenie svetová kapacita v oblasti chémie Daniel Belluš. V oblasti vedy, okrem spomínaných, vyznamenania získali univerzitná profesorka detského lekárstva Alica Kapellerová a klinický biochemik Rudolf Pullman.
Medzi ocenenými sú aj ľudia, ktorí sa pričinili o rozvoj kultúry. Boli medzi nimi aj dcéra prvého slovenského operného speváka Janka Blahu Eva, ktorá pôsobí ako speváčka a profesorka spevu. Za zásluhy o rozvoj kultúry ocenil prezident aj spisovateľa Milana Vároša, rómskeho básnika Dezidera Bangu a jezuitu Šebastiána Laba.
Vyznamenania tiež dostal spoluzakladateľ Výskumného ústavu geodézie a kartografie Ján Kukuča, nestor slovenského ovocinárstva Ivan Hričovský a šéfka Združenia miest a obcí Spiša Zuzana Nebusová. Za mimoriadne zásluhy o šírenie dobrého mena našej krajiny v zahraničí získala ocenenie aj izraelská historička slovenského pôvodu Gila Fatranová a jej manžel Juraj Arieh Fatran.
Zdroj: KP SR, SITA
Foto: ©Marián Garaj, KP SR
Životopisy vyznamenaných osobností zo SAV, ako ich zverejnila Kancelária prezidenta SR.
PhDr. Klára Buzássyová, CSc.
KláraBuzássyová sa narodila 15. decembra 1938 v Bratislave. V roku 1961 ukončila vysokoškolské štúdium slovenčiny a latinčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Svoje jazykovedné vzdelanie zúročila v tridsaťročnej práci pre Slovenskú akadémiu vied a pri pedagogickej činnosti, keď v deväťdesiatych rokoch pôsobila ako vysokoškolská pedagogička na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Je zodpovednou riešiteľkou štátnych úloh a mnohých jazykovedných projektov. Pôsobila vo viacerých medzinárodných komisiách, domácich kolégiách a radách, je autorkou a spoluautorkou odborných publikácií.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Kláre Buzássyovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne jazykovedy a lingvistickej tvorby.
Ladislav Čavojský, CSc.
Ladislav Čavojský v roku 1955 ukončil štúdium divadelnej vedy na bratislavskej Vysokej školy múzických umení. Celý svoj život zasvätil divadlu a vedeckému skúmaniu významných periód slovenského divadla 19. storočia ako aj profesionálnemu a ochotníckemu divadelníctvu 20. storočia. Svoje výsledky publikoval v knihách a významne tým ovplyvnil vnímanie tvorcov. K jeho najvýznamnejším dielam patria historické monografie o divadle v Trnave a v Brezne, histografické dielo Dejiny ochotníckeho divadla 1830-1918. Má výrazný podiel na základnom diele našej teatrológie Kapitoly z dejín Slovenského národného divadla a autorstvo na súpise predstavení ochotníckych súborov Slovenské divadlo do roku 1919. Viedol redakciu odborného časopisu Slovenské divadlo. Dôverné poznanie živého divadla zúročil v knihe o hereckých a režisérskych osobnostiach.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Ladislavovi Čavojskému štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a umenia, osobitne v oblasti divadelnej vedy.
RNDr. Ladislav Šándor, CSc.
Ladislav Šándor sa narodil 21. mája 1941 v Spišskej Novej Vsi. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore jadrová a subjadrová fyzika pracoval od roku 1967 na svojej alma mater ako pedagóg. Od roku 1976 až dodnes jeho pracoviskom je Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Je autorom a spoluautorom viac ako 250 publikácií a jeho odborný prínos v oblasti experimentálnej fyziky sa odzrkadlil aj prostredníctvom viac ako 1 200 citácií. Prispel k nadviazaniu spolupráce Slovenska s európskym laboratóriom pre časticovú fyziku CERN v Ženeve a výsledky jeho odbornej práce sa pretavili aj do etablovania nového smeru fyzikálneho výskumu- fyziky ťažkých iónov pri vysokých energiách.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Ladislavovi Šándorovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne experimentálnej fyziky, a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc.
Vladimír Báleš sa narodil 22. apríla 1949 v Prestavlkoch. Po maturite začal študovať na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde bol v roku 1972 promovaný v odbore: chemické inžinierstvo a riadenie procesov. Jeho akademická dráha vyvrcholila obhajobou najvyššieho akademického titulu doktora technických vied a menovaním za univerzitného profesora v roku 1997. Od r. 2003 pôsobí ako rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, posledné štyri roky bol predsedom Slovenskej rektorskej konferencie. Je autorom 182 odborných prednášok, mnohých článkov a spoluautorom 5 kníh. Prednášal v Japonsku, Číne, Spojených štátoch amerických, v Juhoafrickej republike, v Sýrii, v Tunisku a takmer vo všetkých štátoch Európy. Je členom pracovnej skupiny Európskej federácie biotechnológie a radcom SR v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore v Bruseli.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Vladimírovi Bálešovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy, osobitne chemického a biochemického inžinierstva.