Dielo Jána Herkeľa po dvoch storočiach v slovenčine...
27. 8. 2010 | videné 1035-krát
Originálnym prínosom grantového projektu VEGA je prvý preklad latinskej gramatiky všeslovanského jazyka Jána Herkeľa z roku 1826 do slovenčiny.
V roku 1826 vyšla v Budíne gramatika všeslovanského jazyka advokáta Jána Herkeľa (1786-1853) amatérskeho lingvistu a slavistu - Elementa universalis linquae Slavicae, e vivis dialecta eruta, et sanis logicae principiis sufulta. K napísaniu diela ho podnietili vtedajšie jazykové pomery v Uhorsku, postupné vytláčanie latinčiny ako univerzálneho komunikačného prostriedku z verejného života, silnejúca maďarizácia a úvahy o kultúrnom a jazykovom zbližovaní slovanských národov – slovanská vzájomnosť. Dielo si však napriek očakávaniam autora nezískala vo verejnosti podporu a čoskoro upadla do zabudnutia. Do povedomia európskej kultúrnej verejnosti sa zapísalo iba zásluhou termínu panslavizmus, ktorý Herkeľ prvýkrát použil vo svojom diele a ktorý sa nepochybne stal jedným z najfrekventovanejších pojmov v politickej spisbe 19. storočia.
Pozornosť bádateľov pritiahla osobnosť Jána Herkeľa až v 20. storočí. Jeho latinské dielo o jednotnom slovanskom jazyku však bežnému čitateľovi stále zostávalo nedostupné. Záujem o sprístupnenie jeho jazykových teórií sa prejavil v deväťdesiatych rokoch 20. storočia medzi slovenskými historikmi zaoberajúcimi sa analýzou slovenského nacionalizmu v 19. storočí - v rámci grantového projektu VEGA pod názvom Dejiny slavistiky (číslo (č. 2/4122/97-99, vedúca Tatiana Ivantyšynová).
V roku 1999 sa v rámci grantového projektu v Historickom ústave SAV uskutočnilo interdisciplinárne zamerané sympózium, kde boli analyzované jazykové, kultúrne a ideologické súvislosti teórií slovanskej jednoty (niektoré z prednesených referátov boli publikované v Biografických štúdiach 28 /2002). Analýzou jazykovedného dielo Jána Herkeľa sa podrobne zaoberala Ľudmila Buzássyová z Katedry klasickej a semitskej filológie Filozofickej fakulty UK. Ľ. Buzassyová sa ujala aj mimoriadne zodpovednej a náročnej úlohy prekladu Herkeľovej latinskej rozpravy do slovenčiny a jej prípravou na knižné vydanie. Dielo sa podarilo vydať v roku 2009 v latinskej i slovenskej jazykovej verzii s obsiahlou úvodnou štúdiou prekladateľky. V nej Buzassyová podrobne charakterizuje miesto Jána Herkeľa v dobovej lingvistike, analyzuje metodiku jeho práce a všíma si jej ohlasy. Jej práca pod názvom Ján Herkeľ a jeho dielo Základy všeobecného slovanského jazyka odvodené zo živých rečí a podložené zdravými zásadami logiky (Bratislava: Univerzita Komenského, 2009, 220 s.) sprístupňuje slovenskej i európskej verejnosti ďalšie z diel bohatého dedičstva latinskej spisby slovenských vzdelancov. Je zároveň aj splatením dlhu slovenskej vedy približuje pôsobenie originálnych slovenských mysliteľov, doposiaľ prakticky neznámych v svetovej slavistike.
Daniela Kodajová
V roku 1826 vyšla v Budíne gramatika všeslovanského jazyka advokáta Jána Herkeľa (1786-1853) amatérskeho lingvistu a slavistu - Elementa universalis linquae Slavicae, e vivis dialecta eruta, et sanis logicae principiis sufulta. K napísaniu diela ho podnietili vtedajšie jazykové pomery v Uhorsku, postupné vytláčanie latinčiny ako univerzálneho komunikačného prostriedku z verejného života, silnejúca maďarizácia a úvahy o kultúrnom a jazykovom zbližovaní slovanských národov – slovanská vzájomnosť. Dielo si však napriek očakávaniam autora nezískala vo verejnosti podporu a čoskoro upadla do zabudnutia. Do povedomia európskej kultúrnej verejnosti sa zapísalo iba zásluhou termínu panslavizmus, ktorý Herkeľ prvýkrát použil vo svojom diele a ktorý sa nepochybne stal jedným z najfrekventovanejších pojmov v politickej spisbe 19. storočia.
Pozornosť bádateľov pritiahla osobnosť Jána Herkeľa až v 20. storočí. Jeho latinské dielo o jednotnom slovanskom jazyku však bežnému čitateľovi stále zostávalo nedostupné. Záujem o sprístupnenie jeho jazykových teórií sa prejavil v deväťdesiatych rokoch 20. storočia medzi slovenskými historikmi zaoberajúcimi sa analýzou slovenského nacionalizmu v 19. storočí - v rámci grantového projektu VEGA pod názvom Dejiny slavistiky (číslo (č. 2/4122/97-99, vedúca Tatiana Ivantyšynová).
V roku 1999 sa v rámci grantového projektu v Historickom ústave SAV uskutočnilo interdisciplinárne zamerané sympózium, kde boli analyzované jazykové, kultúrne a ideologické súvislosti teórií slovanskej jednoty (niektoré z prednesených referátov boli publikované v Biografických štúdiach 28 /2002). Analýzou jazykovedného dielo Jána Herkeľa sa podrobne zaoberala Ľudmila Buzássyová z Katedry klasickej a semitskej filológie Filozofickej fakulty UK. Ľ. Buzassyová sa ujala aj mimoriadne zodpovednej a náročnej úlohy prekladu Herkeľovej latinskej rozpravy do slovenčiny a jej prípravou na knižné vydanie. Dielo sa podarilo vydať v roku 2009 v latinskej i slovenskej jazykovej verzii s obsiahlou úvodnou štúdiou prekladateľky. V nej Buzassyová podrobne charakterizuje miesto Jána Herkeľa v dobovej lingvistike, analyzuje metodiku jeho práce a všíma si jej ohlasy. Jej práca pod názvom Ján Herkeľ a jeho dielo Základy všeobecného slovanského jazyka odvodené zo živých rečí a podložené zdravými zásadami logiky (Bratislava: Univerzita Komenského, 2009, 220 s.) sprístupňuje slovenskej i európskej verejnosti ďalšie z diel bohatého dedičstva latinskej spisby slovenských vzdelancov. Je zároveň aj splatením dlhu slovenskej vedy približuje pôsobenie originálnych slovenských mysliteľov, doposiaľ prakticky neznámych v svetovej slavistike.
Daniela Kodajová