Pamäť literárnej vedy – prof. František Miko
21. 4. 2010 | videné 2698-krát
V Ústave slovenskej literatúry SAV bol 12. apríla v rámci cyklu Pamäť literárnej vedy vedecký seminár venovaný prof. PhDr. Františkovi Mikovi, DrSc. k jeho životnému jubileu – 90. narodeninám.
Seminár bol príležitosťou obzrieť sa späť a zároveň sa pozrieť novými, aktuálnymi pohľadmi na témy, ktorými sa svojho času zaoberal aj František Miko v rámci svojej bohatej a rôznorodej jazykovednej a literárnoteoretickej práce.
Keďže vedecký záber prof. Františka Miku (nar. 13. 4. 1920) nebol iba čisto literárnovedný, iniciatíva Ústavu slovenskej literatúry SAV usporiadať seminár na jeho počesť oslovila aj kolegov z iných inštitúcií, ktoré takisto vnímajú výnimočnosť vkladu prof. Miku pre ich vednú disciplínu. Na podobe vedeckého seminára, ktorý organizačne pripravili Ivana Taranenková a Gabriela Múcsková, sa tak nakoniec podieľali tri vedecké ustanovizne: Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Ústav slovenskej literatúry SAV.
Po úvodnom slove riaditeľky Ústavu slovenskej literatúry SAV Dany Hučkovej predniesol text pozdravného listu jubilantovi riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV prof. Pavol Žigo. Prvá časť vystúpení bola orientovaná jazykovedne. Juraj Vaňko nazval svoj príspevok Dynamický algoritmus textu a vety, Jozef Mlacek si z mikovského inštrumentária štylistiky vybral pojem lomený štýl, ktorý vo svojej analýze zasadil do širších kontextových súvislostí. Sústave výrazových kategórií ako štruktúre sa venovala Zuzana Kováčová. Renáta Hlavatá sledovala časový aspekt štylizácie a jeho vnímanie v umeleckom texte na princípe tradície.
Slovensko-maďarský kontext a prácu Mikovho prekladateľa Lászlóa Zemana, ktorý bol na seminári osobne prítomný, priblížil Szabolcs Simon v referáte V znamení tradície a kontextu. O maďarskom preklade knihy Františka Miku: Od epiky k lyrike – Štylistické prierezy literatúrou a o jej recepcii v maďarskom kultúrnom kontexte. V bloku literárnoteoretických referátov predniesli svoje texty Jiří Trávníček (Tri určujúce inšpirácie Františka Miku), Ľubomír Plesník (Autentickosť a solitérnosť Mikovho výrazu), Peter Zajac (Zážitok, zážitkovosť, estetika vnímania), René Bílik (Mikov príspevok k ontológii textu), Fedor Matejov (Nejubilejné poznámky k iniciatívam F. Miku a k možnej lekcii z nich pre prácu s básnickým textom), Mária Valentová (František Miko ako bádateľ v oblasti literárnej komunikácie) a Miroslava Režná (František Miko – paradigma vnútra). Seminár ukázal, že teoretický vklad Františka Miku je stále produktívny a inšpiratívny aj pre aktuálne uvažovanie.
František Miko (1920) Literárny teoretik, autor významnej koncepcie štýlu. V rokoch 1973 – 1985 vedúci Oddelenia teórie literatúry v Literárnovednom ústave SAV (predchodca dnešného ÚSlL SAV). Na začiatku vedeckej práce sa profiloval ako lingvista (v rokoch 1956 – 1969 bol vedeckým pracovníkom Ústavu slovenského jazyka SAV na vysunutom pracovisku v Košiciach: monografia Rod, číslo a pád podstatných mien, 1962; pre Morfológiu slovenského jazyka, vydanú v SAV roku 1966, napísal kapitoly Podstatné mená a Príslovky). Od štylistických analýz literárnych diel prešiel k formulovaniu originálnej výrazovej koncepcie štýlu. Systematickému výkladu jej prvej podoby je venovaná kniha Estetika výrazu (1969). Miko v nej zároveň teoretický model preveruje interpretáciami konkrétnych diel staršej i súčasnej slovenskej literatúry. Svoju koncepciu obohatil podnetmi generatívnej gramatiky v práci Text a štýl (1970). Vysvetľovaciu silu výrazovej sústavy potvrdili aj analýzy textov v súbore štúdií Od epiky k lyrike (1973). Významným príspevkom k problematike básnictva je monografická práca Umenie lyriky (1988). Osobitostiam literatúry pre deti a mládež sa venuje v knihe Hra a poznanie v detskej próze (1980). Inicioval výskum literárnej a umeleckej komunikácie, jeho teoretické modely tvoria metodologickú základňu špecializovaného Ústavu jazykovej a literárnej komunikácie (predtým Kabinet literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky), ktorý v roku 1967 (na Pedagogickej fakulte v Nitre) spoluzakladal.
Text:Dana Hučková,Vladimír Barborík
Foto: Dana Hučková
Seminár bol príležitosťou obzrieť sa späť a zároveň sa pozrieť novými, aktuálnymi pohľadmi na témy, ktorými sa svojho času zaoberal aj František Miko v rámci svojej bohatej a rôznorodej jazykovednej a literárnoteoretickej práce.
Keďže vedecký záber prof. Františka Miku (nar. 13. 4. 1920) nebol iba čisto literárnovedný, iniciatíva Ústavu slovenskej literatúry SAV usporiadať seminár na jeho počesť oslovila aj kolegov z iných inštitúcií, ktoré takisto vnímajú výnimočnosť vkladu prof. Miku pre ich vednú disciplínu. Na podobe vedeckého seminára, ktorý organizačne pripravili Ivana Taranenková a Gabriela Múcsková, sa tak nakoniec podieľali tri vedecké ustanovizne: Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Ústav slovenskej literatúry SAV.
Po úvodnom slove riaditeľky Ústavu slovenskej literatúry SAV Dany Hučkovej predniesol text pozdravného listu jubilantovi riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV prof. Pavol Žigo. Prvá časť vystúpení bola orientovaná jazykovedne. Juraj Vaňko nazval svoj príspevok Dynamický algoritmus textu a vety, Jozef Mlacek si z mikovského inštrumentária štylistiky vybral pojem lomený štýl, ktorý vo svojej analýze zasadil do širších kontextových súvislostí. Sústave výrazových kategórií ako štruktúre sa venovala Zuzana Kováčová. Renáta Hlavatá sledovala časový aspekt štylizácie a jeho vnímanie v umeleckom texte na princípe tradície.
Slovensko-maďarský kontext a prácu Mikovho prekladateľa Lászlóa Zemana, ktorý bol na seminári osobne prítomný, priblížil Szabolcs Simon v referáte V znamení tradície a kontextu. O maďarskom preklade knihy Františka Miku: Od epiky k lyrike – Štylistické prierezy literatúrou a o jej recepcii v maďarskom kultúrnom kontexte. V bloku literárnoteoretických referátov predniesli svoje texty Jiří Trávníček (Tri určujúce inšpirácie Františka Miku), Ľubomír Plesník (Autentickosť a solitérnosť Mikovho výrazu), Peter Zajac (Zážitok, zážitkovosť, estetika vnímania), René Bílik (Mikov príspevok k ontológii textu), Fedor Matejov (Nejubilejné poznámky k iniciatívam F. Miku a k možnej lekcii z nich pre prácu s básnickým textom), Mária Valentová (František Miko ako bádateľ v oblasti literárnej komunikácie) a Miroslava Režná (František Miko – paradigma vnútra). Seminár ukázal, že teoretický vklad Františka Miku je stále produktívny a inšpiratívny aj pre aktuálne uvažovanie.
František Miko (1920) Literárny teoretik, autor významnej koncepcie štýlu. V rokoch 1973 – 1985 vedúci Oddelenia teórie literatúry v Literárnovednom ústave SAV (predchodca dnešného ÚSlL SAV). Na začiatku vedeckej práce sa profiloval ako lingvista (v rokoch 1956 – 1969 bol vedeckým pracovníkom Ústavu slovenského jazyka SAV na vysunutom pracovisku v Košiciach: monografia Rod, číslo a pád podstatných mien, 1962; pre Morfológiu slovenského jazyka, vydanú v SAV roku 1966, napísal kapitoly Podstatné mená a Príslovky). Od štylistických analýz literárnych diel prešiel k formulovaniu originálnej výrazovej koncepcie štýlu. Systematickému výkladu jej prvej podoby je venovaná kniha Estetika výrazu (1969). Miko v nej zároveň teoretický model preveruje interpretáciami konkrétnych diel staršej i súčasnej slovenskej literatúry. Svoju koncepciu obohatil podnetmi generatívnej gramatiky v práci Text a štýl (1970). Vysvetľovaciu silu výrazovej sústavy potvrdili aj analýzy textov v súbore štúdií Od epiky k lyrike (1973). Významným príspevkom k problematike básnictva je monografická práca Umenie lyriky (1988). Osobitostiam literatúry pre deti a mládež sa venuje v knihe Hra a poznanie v detskej próze (1980). Inicioval výskum literárnej a umeleckej komunikácie, jeho teoretické modely tvoria metodologickú základňu špecializovaného Ústavu jazykovej a literárnej komunikácie (predtým Kabinet literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky), ktorý v roku 1967 (na Pedagogickej fakulte v Nitre) spoluzakladal.
Text:Dana Hučková,Vladimír Barborík
Foto: Dana Hučková