Človek a jeho jazyk
4. 2. 2010 | videné 1844-krát
Pod týmto názvom sa v dňoch 20. – 22. januára v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach konala konferencia venovaná významnému slovenskému jazykovedcovi prof. Jánovi Horeckému.
V pondelok 8. januára 1920 sa v Stupave neďaleko Bratislavy narodil jeden z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov 20. storočia profesor Ján Horecký († 11. 8. 2006, Stupava).
Šírka a hĺbka jeho vedeckého poznania a tvorby, jeho jazykové vedomie, jeho myslenie a rozdávanie sa pozitívne ovplyvnili viacero generácií slovenských lingvistov a mali/majú presah aj za hranice Slovenska, resp. bývalého Československa. Bibliografia prof. J. Horeckého, DrSc., obsahuje takmer dvetisíc položiek a mnohé z nich sú priekopnícke vo viacerých odboroch lingvistiky (http://www.juls.savba.sk/slovenski_jazykovedci/).
Túto výnimočnú osobnosť si pripomenuli účastníci konferencie Človek a jeho jazyk 2010, ktorú zorganizovali Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Ústav orientalistiky SAV a Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV. Tak ako pred desiatimi rokmi, keď sa rovnomenná konferencia konala s osobnou účasťou duchom stále sviežeho osemdesiatnika prof. Jána Horeckého, aj teraz sa zišlo na jej rokovaní mnoho lingvistov z celého Slovenska a zo zahraničia. 61 odprednášaných príspevkov sprevádzali bohaté diskusie v rámci oficiálneho programu i počas prestávok. Tematické zameranie podujatia zodpovedalo svojou šírkou profesorovmu záberu: od všeobecnej lingvistiky a jazykovej kultúry cez viaceré filológie a jazykové roviny až po terminológiu a onomastiku.
Ako v nadväznosti na predchádzajúcich hodnotiteľov konštatovali editori dvojdielnej publikácie Človek a jeho jazyk (1., 2000; 2., 2001), vydanej pri príležitosti posledného jubilea prof. J. Horeckého, ide o osobnosť, ktorá vyše 50 rokov bola pri všetkom dôležitom, čo sa dialo v slovenskej jazykovede. Z toho 47 rokov v službách SAV, ostatné v aktívnom a naozaj činorodom dôchodku. Prof. J. Horecký pritom nielen sledoval svetové lingvistické dianie a aktuálne trendy tvorivo prenášal do domáceho prostredia, ale aj vnímavo a originálne reagoval na prirodzené potreby slovenskej lingvistiky otvárajúc ďalšie a ďalšie neprebádané oblasti. Vzácny bol aj jeho dar prepájania teórie s praxou. Keď napr. stál v 50. rokoch 20. storočia pri zrode moderného terminologického výskumu na Slovensku, bola to nielen jeho monografia Základy slovenskej terminológie (1956), ale aj takmer 30 slovníkov rozličných vedných odborov, ktoré vznikali s jeho aktívnou účasťou či pod jeho vedením v príslušných terminologických komisiách. Jedna úroda priniesla druhú v podobe ďalšieho teoretického rozpracúvania problematiky pojmu a termínu, logického spektra pojmu a pod. Z tejto oblasti odznelo na konferencii viacero príspevkov.
Okrem vedecko-výskumnej práce bol profesor Horecký známy aj svojím pedagogickým pôsobením (napr. vyše 30 rokov dochádzal prednášať na vtedajšiu Filozofickú fakultu P. J. Šafárika do Prešova) a vedením asi naozaj nespočítateľného množstva postupových kvalifikačných prác. A pre každého, s kým sa stretol, mal pritom vždy čas! Čas si nachádzal pravidelne aj na to, aby sa každoročne zúčastňoval kolokvií mladých jazykovedcov, ktoré sa začali organizovať v rámci Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV presne pred 20. rokmi. Pán profesor Horecký prichádzal, aby načúval najmladšej generácii lingvistov zo Slovenska i z okolitých krajín, diskutoval s nimi v diskusných blokoch i počas podvečerných prechádzok zvyčajne zasneženou prírodou, ktorú mal rád aspoň tak ako jazyk. Konferencie v Smoleniciach sa zúčastnilo veľa žiakov a nasledovníkov profesora Horeckého, ktorí ďalej tvorivo stavajú na ním položených základoch. Na osobitnom stretnutí sa pravidelní, resp. už aj bývalí účastníci kolokvií mladých jazykovedcov, dnes zrelá stredná generácia, dohodli na organizovaní konferencie Človek a jeho jazyk každých 5 rokov.
Pripomenúť si profesora Jána Horeckého, DrSc., jeho úctu k jazyku a ľuďom, jeho živého, otvoreného ducha a odkaz, bolo pre účastníkov konferencie Človek a jeho jazyk i tých, čo sa jej na poslednú chvíľu nemohli zúčastniť, dôležitou lingvistickou udalosťou. Tí, ktorí sme pána profesora osobne poznali, sme za to veľmi vďační, rovnako ako za dielo, ktoré nám zanechal.
PhDr. Mária Šimková
JÚĽŠ SAV Bratislava
V pondelok 8. januára 1920 sa v Stupave neďaleko Bratislavy narodil jeden z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov 20. storočia profesor Ján Horecký († 11. 8. 2006, Stupava).
Šírka a hĺbka jeho vedeckého poznania a tvorby, jeho jazykové vedomie, jeho myslenie a rozdávanie sa pozitívne ovplyvnili viacero generácií slovenských lingvistov a mali/majú presah aj za hranice Slovenska, resp. bývalého Československa. Bibliografia prof. J. Horeckého, DrSc., obsahuje takmer dvetisíc položiek a mnohé z nich sú priekopnícke vo viacerých odboroch lingvistiky (http://www.juls.savba.sk/slovenski_jazykovedci/).
Túto výnimočnú osobnosť si pripomenuli účastníci konferencie Človek a jeho jazyk 2010, ktorú zorganizovali Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Ústav orientalistiky SAV a Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV. Tak ako pred desiatimi rokmi, keď sa rovnomenná konferencia konala s osobnou účasťou duchom stále sviežeho osemdesiatnika prof. Jána Horeckého, aj teraz sa zišlo na jej rokovaní mnoho lingvistov z celého Slovenska a zo zahraničia. 61 odprednášaných príspevkov sprevádzali bohaté diskusie v rámci oficiálneho programu i počas prestávok. Tematické zameranie podujatia zodpovedalo svojou šírkou profesorovmu záberu: od všeobecnej lingvistiky a jazykovej kultúry cez viaceré filológie a jazykové roviny až po terminológiu a onomastiku.
Ako v nadväznosti na predchádzajúcich hodnotiteľov konštatovali editori dvojdielnej publikácie Človek a jeho jazyk (1., 2000; 2., 2001), vydanej pri príležitosti posledného jubilea prof. J. Horeckého, ide o osobnosť, ktorá vyše 50 rokov bola pri všetkom dôležitom, čo sa dialo v slovenskej jazykovede. Z toho 47 rokov v službách SAV, ostatné v aktívnom a naozaj činorodom dôchodku. Prof. J. Horecký pritom nielen sledoval svetové lingvistické dianie a aktuálne trendy tvorivo prenášal do domáceho prostredia, ale aj vnímavo a originálne reagoval na prirodzené potreby slovenskej lingvistiky otvárajúc ďalšie a ďalšie neprebádané oblasti. Vzácny bol aj jeho dar prepájania teórie s praxou. Keď napr. stál v 50. rokoch 20. storočia pri zrode moderného terminologického výskumu na Slovensku, bola to nielen jeho monografia Základy slovenskej terminológie (1956), ale aj takmer 30 slovníkov rozličných vedných odborov, ktoré vznikali s jeho aktívnou účasťou či pod jeho vedením v príslušných terminologických komisiách. Jedna úroda priniesla druhú v podobe ďalšieho teoretického rozpracúvania problematiky pojmu a termínu, logického spektra pojmu a pod. Z tejto oblasti odznelo na konferencii viacero príspevkov.
Okrem vedecko-výskumnej práce bol profesor Horecký známy aj svojím pedagogickým pôsobením (napr. vyše 30 rokov dochádzal prednášať na vtedajšiu Filozofickú fakultu P. J. Šafárika do Prešova) a vedením asi naozaj nespočítateľného množstva postupových kvalifikačných prác. A pre každého, s kým sa stretol, mal pritom vždy čas! Čas si nachádzal pravidelne aj na to, aby sa každoročne zúčastňoval kolokvií mladých jazykovedcov, ktoré sa začali organizovať v rámci Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV presne pred 20. rokmi. Pán profesor Horecký prichádzal, aby načúval najmladšej generácii lingvistov zo Slovenska i z okolitých krajín, diskutoval s nimi v diskusných blokoch i počas podvečerných prechádzok zvyčajne zasneženou prírodou, ktorú mal rád aspoň tak ako jazyk. Konferencie v Smoleniciach sa zúčastnilo veľa žiakov a nasledovníkov profesora Horeckého, ktorí ďalej tvorivo stavajú na ním položených základoch. Na osobitnom stretnutí sa pravidelní, resp. už aj bývalí účastníci kolokvií mladých jazykovedcov, dnes zrelá stredná generácia, dohodli na organizovaní konferencie Človek a jeho jazyk každých 5 rokov.
Pripomenúť si profesora Jána Horeckého, DrSc., jeho úctu k jazyku a ľuďom, jeho živého, otvoreného ducha a odkaz, bolo pre účastníkov konferencie Človek a jeho jazyk i tých, čo sa jej na poslednú chvíľu nemohli zúčastniť, dôležitou lingvistickou udalosťou. Tí, ktorí sme pána profesora osobne poznali, sme za to veľmi vďační, rovnako ako za dielo, ktoré nám zanechal.
PhDr. Mária Šimková
JÚĽŠ SAV Bratislava