V Alpách o vápnikových kanáloch
29. 10. 2008 | videné 1518-krát
V rakúskom Obergurgli sa 15. - 18. októbra stretli doktorandi a mladí vedci siedmich štátov Európskej únie. Nechýbala ani SAV.
Jednou zo súčastí Rámcových programov Európskej únie sú tzv. Marie Curie Research Training Networks, čo sú siete určené na školenie mladých európskych vedeckých pracovníkov. Takouto sieťou je aj CavNet – sieť zameraná na prípravu nových špecialistov v oblasti napäťovo závislých vápnikových kanálov.
Projekt CavNet odštartoval v decembri 2006. Zúčastňuje sa na ňom desať špičkových vedeckých pracovísk a školiteľov - z Nemecka Echardt Friauf z Kaiserslauternu, Dušan Bartsch z Mannheimu, Gerd Nothwang z Oldenburgu, Jutta Engel a Marlies Knipper z Tübingenu – koordinátorka projektu, z Talianska Emilio Carbone, zo Slovenska Ľubica Lacinová z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, z Francúzska Matteo Mangoni a Joel Nargeot, zo Švédska Eric Renstrom, z Rakúska Jörg Striessnig a z Českej republiky Alexej Verkhradskij.
Poruchy vápnikových kanálov zapríčiňujú ochorenia nervového a srdcovocievneho systému, svalové slabosti alebo poruchy tráviaceho systému. Preto sa farmaceutický priemysel zameriava na vývoj liekov, ktoré tieto kanály regulujú. CavNet spája svetovo uznávaných odborníkov na vápnikové kanály v rôznych orgánoch tela. Konzorcium sa zameriava na vývoj stratégií výskumu porúch vápnikových kanálov, generovanie vhodných zvieracích modelov a návrh liečebných stratégií. Pritom záleží na úzkej spolupráci všetkých zúčastnených tímov. Študenti doktorandského štúdia a postdoktorandi, ktorých v rámci projektu vzdelávajú jednotlivé pracoviská, udržujú medzi sebou nielen virtuálne elektronické kontakty, ale absolvujú aj výmenné stáže u ďalších členov siete.
Stretnutie siete CavNet 15.-18. októbra v rakúskom Obergurgli umožnilo všetkým študentom, zúčastneným na projekte, osobne diskutovať o svojich výsledkoch a nových nápadoch so všetkými zodpovednými riešiteľmi aj s externými lektormi, prizvanými predniesť pedagogicky zamerané prednášky. Tentokrát to boli Annette Dolphin (University College London, Veľká Británia), Ole Peterson (University of Liverpool, Veľká Británia), a nositeľ Nobelovej ceny Erwin Neher (Max Planck Institute for Biophysical Chemistry, Göttingen, Nemecko).
Pre študentov bola mimoriadne cenná najmä možnosť osobne sa porozprávať s nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1991) Erwinom Neherom z Nemecka, jedným z vynálezcov metódy patch clamp, ktorú väčšina z nich pri svojej práci využíva. Jeden z doktorandov, Thomas Reinbothe o tom povedal: "Bolo pre nás fascinujúce počúvať, s akou rozhodnosťou a sústredením sa Erwin Neher už od čias štúdií venoval výskumu biologických membrán a iónových kanálov. Len vďaka pevnej vôli, dobre definovaným projektom a presne vytýčeným cieľom mohol dosiahnuť v svojej kariére to, čo dosiahol".
Erwin Neher sa na stretnutí CavNetu zúčastnil už po druhýkrát. Za jeho návštevy vďačíme jednému z riešiteľov projektu Emiliovi Carbonemu, ktorého s ním spája dlhoročné priateľstvo. Neher považuje budovanie sietí za základný nástroj šírenia a prehlbovania vedeckých poznatkov. Diskusie o výsledkov a delenie sa o praktické skúsenosti vždy patrili a patria k jeho každodennej praxi. Našim študentom radil vždy poctivo dokončiť začatý projekt, neopúšťať ho v polovici. A to ani vtedy, keby čiastkové výsledky nespĺňali ich očakávania. A okrem dobre vypracovaného plánu odporúčal vždy byť pripravený na neočakávané náhody, ktoré nás môžu zaviesť neočakávaným smerom. Vychádzajúc zo svojich širokých skúseností s výskumom v celom vyspelom svete vrátane USA, pochválil kvalifikáciu európskych študentov a ich konkurencieschopnosť.
Vstupy Erwina Nehera do odborného programu a zdieľanie jeho skúseností z praktického života európskeho vedca boli najväčším zážitkom zo štvordenného stretnutia a všetci sa už tešia na stretnutie CavNetu na budúci rok v Taliansku.
Slovenská akadémia vied sa na projekte zúčastňuje hneď dvakrát. Jedným z riešiteľských pracovísk je Laboratórium biofyziky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV pod vedením Ľubice Lacinovej. Bohumila Tarabová, ktorá minulý rok obhájila doktorandskú prácu v tom istom ústave, bola prijatá na Univerzitu v Kaiserslauterne ako postdoktorandka školená v rámci projektu.
Ľ. L.
Jednou zo súčastí Rámcových programov Európskej únie sú tzv. Marie Curie Research Training Networks, čo sú siete určené na školenie mladých európskych vedeckých pracovníkov. Takouto sieťou je aj CavNet – sieť zameraná na prípravu nových špecialistov v oblasti napäťovo závislých vápnikových kanálov.
Projekt CavNet odštartoval v decembri 2006. Zúčastňuje sa na ňom desať špičkových vedeckých pracovísk a školiteľov - z Nemecka Echardt Friauf z Kaiserslauternu, Dušan Bartsch z Mannheimu, Gerd Nothwang z Oldenburgu, Jutta Engel a Marlies Knipper z Tübingenu – koordinátorka projektu, z Talianska Emilio Carbone, zo Slovenska Ľubica Lacinová z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, z Francúzska Matteo Mangoni a Joel Nargeot, zo Švédska Eric Renstrom, z Rakúska Jörg Striessnig a z Českej republiky Alexej Verkhradskij.
Poruchy vápnikových kanálov zapríčiňujú ochorenia nervového a srdcovocievneho systému, svalové slabosti alebo poruchy tráviaceho systému. Preto sa farmaceutický priemysel zameriava na vývoj liekov, ktoré tieto kanály regulujú. CavNet spája svetovo uznávaných odborníkov na vápnikové kanály v rôznych orgánoch tela. Konzorcium sa zameriava na vývoj stratégií výskumu porúch vápnikových kanálov, generovanie vhodných zvieracích modelov a návrh liečebných stratégií. Pritom záleží na úzkej spolupráci všetkých zúčastnených tímov. Študenti doktorandského štúdia a postdoktorandi, ktorých v rámci projektu vzdelávajú jednotlivé pracoviská, udržujú medzi sebou nielen virtuálne elektronické kontakty, ale absolvujú aj výmenné stáže u ďalších členov siete.
Stretnutie siete CavNet 15.-18. októbra v rakúskom Obergurgli umožnilo všetkým študentom, zúčastneným na projekte, osobne diskutovať o svojich výsledkoch a nových nápadoch so všetkými zodpovednými riešiteľmi aj s externými lektormi, prizvanými predniesť pedagogicky zamerané prednášky. Tentokrát to boli Annette Dolphin (University College London, Veľká Británia), Ole Peterson (University of Liverpool, Veľká Británia), a nositeľ Nobelovej ceny Erwin Neher (Max Planck Institute for Biophysical Chemistry, Göttingen, Nemecko).
Pre študentov bola mimoriadne cenná najmä možnosť osobne sa porozprávať s nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1991) Erwinom Neherom z Nemecka, jedným z vynálezcov metódy patch clamp, ktorú väčšina z nich pri svojej práci využíva. Jeden z doktorandov, Thomas Reinbothe o tom povedal: "Bolo pre nás fascinujúce počúvať, s akou rozhodnosťou a sústredením sa Erwin Neher už od čias štúdií venoval výskumu biologických membrán a iónových kanálov. Len vďaka pevnej vôli, dobre definovaným projektom a presne vytýčeným cieľom mohol dosiahnuť v svojej kariére to, čo dosiahol".
Erwin Neher sa na stretnutí CavNetu zúčastnil už po druhýkrát. Za jeho návštevy vďačíme jednému z riešiteľov projektu Emiliovi Carbonemu, ktorého s ním spája dlhoročné priateľstvo. Neher považuje budovanie sietí za základný nástroj šírenia a prehlbovania vedeckých poznatkov. Diskusie o výsledkov a delenie sa o praktické skúsenosti vždy patrili a patria k jeho každodennej praxi. Našim študentom radil vždy poctivo dokončiť začatý projekt, neopúšťať ho v polovici. A to ani vtedy, keby čiastkové výsledky nespĺňali ich očakávania. A okrem dobre vypracovaného plánu odporúčal vždy byť pripravený na neočakávané náhody, ktoré nás môžu zaviesť neočakávaným smerom. Vychádzajúc zo svojich širokých skúseností s výskumom v celom vyspelom svete vrátane USA, pochválil kvalifikáciu európskych študentov a ich konkurencieschopnosť.
Vstupy Erwina Nehera do odborného programu a zdieľanie jeho skúseností z praktického života európskeho vedca boli najväčším zážitkom zo štvordenného stretnutia a všetci sa už tešia na stretnutie CavNetu na budúci rok v Taliansku.
Slovenská akadémia vied sa na projekte zúčastňuje hneď dvakrát. Jedným z riešiteľských pracovísk je Laboratórium biofyziky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV pod vedením Ľubice Lacinovej. Bohumila Tarabová, ktorá minulý rok obhájila doktorandskú prácu v tom istom ústave, bola prijatá na Univerzitu v Kaiserslauterne ako postdoktorandka školená v rámci projektu.
Ľ. L.