Ceny SAV 2008 s rekordami...
23. 6. 2008 | videné 3807-krát
V stredu 18. júna ich v Malom kongresovom centre SAV v Bratislave slávnostne odovzdali tohtoročným laureátom.
Ceny odovzdal predseda Slovenskej akadémie vied a predseda Vedeckej rady SAV prof. Štefan Luby za účasti podpredsedov Vlády SR Jána Mikolaja a Dušana Čaploviča. Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnili aj podpredsedovia SAV Viera Rosová, Fedor Gömöry, Ivan Zahradník, Dušan Kováč, predsedníčka Snemu SAV Dagmar Podmaková a ďalšie osobnosti zo SAV. Medzi hosťami ceremoniálu bol aj generálny riaditeľ Sekcie rozpočtovej politiky MF ST Radovan Majerský, predseda Rady vysokých škôl SR prof. Viktor Smieško a ďalší predstavitelia spoločenského, kultúrneho aj politického diania na Slovensku.
Ceny odovzdali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky spolupráce s vysokými školami, Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka (do veku 35 rokov) a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.
Predseda SAV prof. Štefan Luby vo svojom príhovore konštatoval, že 55. výročie vzniku SAV, pretože nepatrí k okrúhlym, si pripomíname komornejšie, viac smerom dovnútra Akadémie. Podujatia dosiaľ vyvrcholili 12. júna udelením ocenenia Laureát Slovak Gold 2007 Slovenskej akadémii vied. Toto ocenenie sa udeľuje každoročne jednej fyzickej alebo právnickej osobe za jej dlhoročný prínos pre Slovensko. "Druhým vrcholom osláv je dnešné podujatie, odovzdávanie Cien SAV za účasti čelných predstaviteľov Vlády SR," zdôraznil predseda SAV.
V ďalšej časti svojho vystúpenia sa prof. Štefan Luby venoval histórii tejto inštitúcie. Pripomenul, že vznikla transformáciou zo Slovenskej akadémie vied a umení dňa 18. júna 1953, teda presne pred 55 rokmi. SAVU vznikla o jedenásť rokov skôr. "Snahy o ustanovenie vedy na území Slovenska majú však hlboké korene a sú zosynchronizované s vývojom v Európe," zdôraznil prof. Luby. "Ako prvú treba spomenúť aktivitu Mateja Bela, ktorého busta vďaky zdobí foyer budovy Predsedníctva SAV. V roku 1735 vypracoval štatút Učenej spoločnosti Societas litteraria so sídlom v Bratislave."
Predseda SAV podrobne zrekapituloval cesty k vzniku SAV aj jej históriu do dnešných čias. Z vedúcich osobností spomenul prvého predsedu SAV akademika Ondreja Pavlíka, ktorého v roku 1955 odvolali a postihovali pre nesúhlas s kampaňou proti tzv. buržoáznym nacionalistom. "Významný rozmach zažila SAV pod vedením Dionýza Blaškoviča, popredného virológa svetového mena," pripomenul prof. Luby. "Nadviazal na neho nemenej známy vedec, matematik Štefan Schwarz, hlásateľ osvietenej diktatúry vo vede, čím však maskoval svoje ideové a demokratické cítenie," s úsmevom pripomenul predseda SAV.
Rečník neobišiel ani obdobie tzv. normalizácie po roku 1968, keď viacerí pracovníci SAV boli označení za pravicových oportunistov a museli odísť, so všetkými dobovými peripetiami. Pripomenul zásluhy posledného predrevolučného predsedu akademika Vladimíra Hajku na konsolidácii pomerov v inštitúcii. "V rokoch 1988-89 sa SAV vydala cestou prestavby, ktorú začal organizovať prof. Milan Čič, ktorý bol vtedy podpredsedom SAV. Táto prestavba sa v ČSAV v Prahe stretla s plným nepochopením vtedajšieho jej konformného vedenia," pokračoval prof. Luby. "V SAV sa zároveň sformovalo prognostické hnutie, z ktorého neskôr vyšli viacerí poprední politickí funkcionári."
Z ďalších významných osobností, ktoré pôsobili v SAV, rečník spomenul neskoršieho prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý začínal v Ústave hydrológie SAV, Gustáva Husáka, ktorého prepustili z väzenia začiatkom šesťdesiatych rokov a pracoval v Ústave štátu a práva, hoci sám toto obdobie pokladal za čas nenaplnených ambícií, či poníženia...
"Po roku 1989 vedenie Akadémie prevzal na krátke obdobie metalurg prof. Ivan Hrivňák – bolo to turbulentné obdobie a mnoho vedcov neakceptovala meno ani jeho vymenovanie vládou," pokračoval predseda SAV. "Z demokratických volieb v januári 1990 vyšiel víťazne tandem – predsedom sa stal endokrinológ Ladislav Macho, vedeckým sekretárom astronóm Anton Hajduk, so silnými ingerenciami druhého z nich. Predsedníctvo SAV rezignovalo v máji 1992 pred ukončením svojho funkčného obdobia v dôsledku politickej dichotómie (delenie na dve časti). Nové vedenie na čele s endokrinológom prof. Branislavom Lichardusom si vytýčilo predovšetkým program odborný a eliminovanie politických trendov. Vykonalo prvú veľkú akreditáciu pracovísk, ktorá vyústila do redukcie SAV o približne 3 tisíc pracovníkova uzavretím desiatich ústavov."
"Z udalostí, ktoré poznamenali vývoj akadémie po roku 1990, treba zdôrazniť predovšetkým odrazenie snahy odčleniť od SAV ústavy, v úvodzovkách, dať ich na prevýchovu do Matice slovenskej, tomuto úsiliu čelil predovšetkým vtedajší podpredseda SAV Dušan Čaplovič," - s nádychom úsmevu dodal predseda SAV, keď hovoril o problémoch SAV už počas svojho funkčného obdobia. "Nasledoval trinásťročný každodenný zápas o prostriedky na výskum, zavedenie grantového systému, vytvorenie, príspevkovej formy hospodárenia, medzinárodné zakotvenie SAV do 5., 6.a 7. rámcového programu EK a spojenie sa s vysokými školami v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania. Podieľali sme sa aj na dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky, ktorý bol vytvorený počas funkčného obdobia tejto vlády a veríme, že vzhľadom na slušnú ekonomickú prosperitu a rozvoj Slovenska tento zámer neskončí v šuflíku ako predošlé, ale bude sa realizovať, za prísľub čoho považujeme aj zvýšenie rozpočtu SAV v roku 2008."
Na záver vystúpenia predseda SAV s úsmevom zacitoval zo zatiaľ fiktívnej Guinessovej knihy rekordov SAV - najstaršími vedeckými pracoviskami Slovenska sú Meteorologické a biofyzikálne observatórium (dnes Geomagnetické observatórium) v Hurbanove a Arborétum Mlyňany, ktoré vznikli koncom 19. storočia. Na prvom z týchto pracovísk je ešte v činnosti najstarší slovenský seizmograf so záznamom na papier pokrytý sadzami. V druhom vypestovali najväčšie borovicové šišky na území Slovenska – ide o šišky kanadskej borovice, ktoré po vysušení vážia celý kilogram. Na Lomnickom štíte pracuje najvyššie položené slovenské vedecké pracovisko so slnečným koronografom a ďalšími prístrojmi. Najvyššie vykonanými vedeckými experimentmi boli štyri experimenty v rámci vesmírnej misie pod názvom Štefánik počas letu kozmonauta Ivana Bellu roku 1999. V Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach dosiahli najnižšiu teplotu na území krajiny – takmer mínus 273 stupňov Celzia, teda veľmi blízka absolútnej nule... Najľahším slovenským kovom je penový hliník z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave, ktorý pláva na hladine vody. Elektrotechnický ústav SAV na vlastnom zariadení vytvoril najsilnejšie magnetické pole na Slovensku s hodnotou 12 Tesla. Najväčším systémom zberu a spracovania údajov je Národná seizmická sieť, ktorú realizoval Geofyzikálny ústav SAV. Najväčšou vedeckou databázou SR na vedecké účely je Národný jazykový korpus, ktorý vytvárajú v Jazykovednom ústave ĽŠ SAV v Bratislave. Najťažšou knihou je faksimilné vydanie Kamaldulskej Biblie, o ktoré sa zaslúžil Slavistický ústav JS SAV v Bratislave a váži vyše 10 kilogramov... Najrozsiahlejšou encyklopedickou sériou je Encyklopaedia Beliana, ktorú pripravuje Encyklopedický ústav SAV a vydáva Vydavateľstvo SAV VEDA.
Z vážnejších rekordov predseda SAV pripomenul, že v SAV pracujú aj najcitovanejší slovenská vedci – Richard Kvetňanský z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, prof. Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorí majú do 5 tisíc citácií... Najcitovanejšími ženami sú Silvia Pastoreková z Virologického ústavu SAV a prof. Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV – po vyše 2 tisíc ohlasov. Njcitovanejšími manželskými pármi sú Jaromír a Silvia Pastorekovci z Virologického ústavu SAV – vyše 6 tisíc citácií, manželia Vladimir a Oľga Malkinovci z Ústavu anorganickej chémie SAV – vyše 4 tisíc ohlasov. "Slovenská akadémie vied získala celý rad – myslím si, že na jednu inštitúciu najviac – domácich a medzinárodných ocenení, približne desať veľkých medzinárodných cien a hodne vyše desať štátnych vyznamenaní," dodal prof. Štefan Luby už vážnejšie. "Verím preto, že stránky novej knihy rekordov sme ešte nezaplnili a v tomto duchu môžeme pokračovať. V zatiaľ virtuálnej knihe je dosť miesta a ani o perá nie je núdza... Nech je to pre nás povzbudením do ďalších rokov."
Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:
Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť
Ceny odovzdal predseda Slovenskej akadémie vied a predseda Vedeckej rady SAV prof. Štefan Luby za účasti podpredsedov Vlády SR Jána Mikolaja a Dušana Čaploviča. Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnili aj podpredsedovia SAV Viera Rosová, Fedor Gömöry, Ivan Zahradník, Dušan Kováč, predsedníčka Snemu SAV Dagmar Podmaková a ďalšie osobnosti zo SAV. Medzi hosťami ceremoniálu bol aj generálny riaditeľ Sekcie rozpočtovej politiky MF ST Radovan Majerský, predseda Rady vysokých škôl SR prof. Viktor Smieško a ďalší predstavitelia spoločenského, kultúrneho aj politického diania na Slovensku.
Ceny odovzdali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky spolupráce s vysokými školami, Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka (do veku 35 rokov) a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.
Predseda SAV prof. Štefan Luby vo svojom príhovore konštatoval, že 55. výročie vzniku SAV, pretože nepatrí k okrúhlym, si pripomíname komornejšie, viac smerom dovnútra Akadémie. Podujatia dosiaľ vyvrcholili 12. júna udelením ocenenia Laureát Slovak Gold 2007 Slovenskej akadémii vied. Toto ocenenie sa udeľuje každoročne jednej fyzickej alebo právnickej osobe za jej dlhoročný prínos pre Slovensko. "Druhým vrcholom osláv je dnešné podujatie, odovzdávanie Cien SAV za účasti čelných predstaviteľov Vlády SR," zdôraznil predseda SAV.
V ďalšej časti svojho vystúpenia sa prof. Štefan Luby venoval histórii tejto inštitúcie. Pripomenul, že vznikla transformáciou zo Slovenskej akadémie vied a umení dňa 18. júna 1953, teda presne pred 55 rokmi. SAVU vznikla o jedenásť rokov skôr. "Snahy o ustanovenie vedy na území Slovenska majú však hlboké korene a sú zosynchronizované s vývojom v Európe," zdôraznil prof. Luby. "Ako prvú treba spomenúť aktivitu Mateja Bela, ktorého busta vďaky zdobí foyer budovy Predsedníctva SAV. V roku 1735 vypracoval štatút Učenej spoločnosti Societas litteraria so sídlom v Bratislave."
Predseda SAV podrobne zrekapituloval cesty k vzniku SAV aj jej históriu do dnešných čias. Z vedúcich osobností spomenul prvého predsedu SAV akademika Ondreja Pavlíka, ktorého v roku 1955 odvolali a postihovali pre nesúhlas s kampaňou proti tzv. buržoáznym nacionalistom. "Významný rozmach zažila SAV pod vedením Dionýza Blaškoviča, popredného virológa svetového mena," pripomenul prof. Luby. "Nadviazal na neho nemenej známy vedec, matematik Štefan Schwarz, hlásateľ osvietenej diktatúry vo vede, čím však maskoval svoje ideové a demokratické cítenie," s úsmevom pripomenul predseda SAV.
Rečník neobišiel ani obdobie tzv. normalizácie po roku 1968, keď viacerí pracovníci SAV boli označení za pravicových oportunistov a museli odísť, so všetkými dobovými peripetiami. Pripomenul zásluhy posledného predrevolučného predsedu akademika Vladimíra Hajku na konsolidácii pomerov v inštitúcii. "V rokoch 1988-89 sa SAV vydala cestou prestavby, ktorú začal organizovať prof. Milan Čič, ktorý bol vtedy podpredsedom SAV. Táto prestavba sa v ČSAV v Prahe stretla s plným nepochopením vtedajšieho jej konformného vedenia," pokračoval prof. Luby. "V SAV sa zároveň sformovalo prognostické hnutie, z ktorého neskôr vyšli viacerí poprední politickí funkcionári."
Z ďalších významných osobností, ktoré pôsobili v SAV, rečník spomenul neskoršieho prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý začínal v Ústave hydrológie SAV, Gustáva Husáka, ktorého prepustili z väzenia začiatkom šesťdesiatych rokov a pracoval v Ústave štátu a práva, hoci sám toto obdobie pokladal za čas nenaplnených ambícií, či poníženia...
"Po roku 1989 vedenie Akadémie prevzal na krátke obdobie metalurg prof. Ivan Hrivňák – bolo to turbulentné obdobie a mnoho vedcov neakceptovala meno ani jeho vymenovanie vládou," pokračoval predseda SAV. "Z demokratických volieb v januári 1990 vyšiel víťazne tandem – predsedom sa stal endokrinológ Ladislav Macho, vedeckým sekretárom astronóm Anton Hajduk, so silnými ingerenciami druhého z nich. Predsedníctvo SAV rezignovalo v máji 1992 pred ukončením svojho funkčného obdobia v dôsledku politickej dichotómie (delenie na dve časti). Nové vedenie na čele s endokrinológom prof. Branislavom Lichardusom si vytýčilo predovšetkým program odborný a eliminovanie politických trendov. Vykonalo prvú veľkú akreditáciu pracovísk, ktorá vyústila do redukcie SAV o približne 3 tisíc pracovníkova uzavretím desiatich ústavov."
"Z udalostí, ktoré poznamenali vývoj akadémie po roku 1990, treba zdôrazniť predovšetkým odrazenie snahy odčleniť od SAV ústavy, v úvodzovkách, dať ich na prevýchovu do Matice slovenskej, tomuto úsiliu čelil predovšetkým vtedajší podpredseda SAV Dušan Čaplovič," - s nádychom úsmevu dodal predseda SAV, keď hovoril o problémoch SAV už počas svojho funkčného obdobia. "Nasledoval trinásťročný každodenný zápas o prostriedky na výskum, zavedenie grantového systému, vytvorenie, príspevkovej formy hospodárenia, medzinárodné zakotvenie SAV do 5., 6.a 7. rámcového programu EK a spojenie sa s vysokými školami v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania. Podieľali sme sa aj na dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky, ktorý bol vytvorený počas funkčného obdobia tejto vlády a veríme, že vzhľadom na slušnú ekonomickú prosperitu a rozvoj Slovenska tento zámer neskončí v šuflíku ako predošlé, ale bude sa realizovať, za prísľub čoho považujeme aj zvýšenie rozpočtu SAV v roku 2008."
Na záver vystúpenia predseda SAV s úsmevom zacitoval zo zatiaľ fiktívnej Guinessovej knihy rekordov SAV - najstaršími vedeckými pracoviskami Slovenska sú Meteorologické a biofyzikálne observatórium (dnes Geomagnetické observatórium) v Hurbanove a Arborétum Mlyňany, ktoré vznikli koncom 19. storočia. Na prvom z týchto pracovísk je ešte v činnosti najstarší slovenský seizmograf so záznamom na papier pokrytý sadzami. V druhom vypestovali najväčšie borovicové šišky na území Slovenska – ide o šišky kanadskej borovice, ktoré po vysušení vážia celý kilogram. Na Lomnickom štíte pracuje najvyššie položené slovenské vedecké pracovisko so slnečným koronografom a ďalšími prístrojmi. Najvyššie vykonanými vedeckými experimentmi boli štyri experimenty v rámci vesmírnej misie pod názvom Štefánik počas letu kozmonauta Ivana Bellu roku 1999. V Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach dosiahli najnižšiu teplotu na území krajiny – takmer mínus 273 stupňov Celzia, teda veľmi blízka absolútnej nule... Najľahším slovenským kovom je penový hliník z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave, ktorý pláva na hladine vody. Elektrotechnický ústav SAV na vlastnom zariadení vytvoril najsilnejšie magnetické pole na Slovensku s hodnotou 12 Tesla. Najväčším systémom zberu a spracovania údajov je Národná seizmická sieť, ktorú realizoval Geofyzikálny ústav SAV. Najväčšou vedeckou databázou SR na vedecké účely je Národný jazykový korpus, ktorý vytvárajú v Jazykovednom ústave ĽŠ SAV v Bratislave. Najťažšou knihou je faksimilné vydanie Kamaldulskej Biblie, o ktoré sa zaslúžil Slavistický ústav JS SAV v Bratislave a váži vyše 10 kilogramov... Najrozsiahlejšou encyklopedickou sériou je Encyklopaedia Beliana, ktorú pripravuje Encyklopedický ústav SAV a vydáva Vydavateľstvo SAV VEDA.
Z vážnejších rekordov predseda SAV pripomenul, že v SAV pracujú aj najcitovanejší slovenská vedci – Richard Kvetňanský z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, prof. Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorí majú do 5 tisíc citácií... Najcitovanejšími ženami sú Silvia Pastoreková z Virologického ústavu SAV a prof. Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV – po vyše 2 tisíc ohlasov. Njcitovanejšími manželskými pármi sú Jaromír a Silvia Pastorekovci z Virologického ústavu SAV – vyše 6 tisíc citácií, manželia Vladimir a Oľga Malkinovci z Ústavu anorganickej chémie SAV – vyše 4 tisíc ohlasov. "Slovenská akadémie vied získala celý rad – myslím si, že na jednu inštitúciu najviac – domácich a medzinárodných ocenení, približne desať veľkých medzinárodných cien a hodne vyše desať štátnych vyznamenaní," dodal prof. Štefan Luby už vážnejšie. "Verím preto, že stránky novej knihy rekordov sme ešte nezaplnili a v tomto duchu môžeme pokračovať. V zatiaľ virtuálnej knihe je dosť miesta a ani o perá nie je núdza... Nech je to pre nás povzbudením do ďalších rokov."
Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:
Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť
- Kolektív pracovníkov Oddelenia konštrukčnej keramiky Ústavu materiálového výskumu SAV v zložení: prof. RNDr. Ján Dusza, DrSc., RNDr. František Lofaj, DrSc., RNDr. Pavol Hvizdoš, CSc., RNDr. Vladimír Kovaľ, PhD., Mgr. Monika Kašiarová, PhD.
a Kolektív pracovníkov Oddelenia keramiky Ústavu anorganickej chémie SAV v zložení: prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., Ing. Zoltán Lenčéš, PhD., Ing. Miroslav Hnatko, PhD., doc. Ing. Dušan Galusek, PhD., Ing. Jaroslav Sedláček, PhD.
za súbor prác: Príspevok k výskumu a vývoju progresívnych keramických materiálov.
Príspevok k výskumu a vývoju progresívnych keramických materiálov je názov súboru prác, vyžiadaných prednášok na konferenciách, knižných publikácií a prihlášok objavov a vynálezov zhodnotených medzinárodnou odbornou komunitou viac než štyrmi stovkami citácií. Zatiaľ čo v Bratislave sa robí väčšinou príprava nových druhov pokročilých keramických materiálov, v Košiciach sa sústreďujú na charakterizáciu ich mechanických vlastností. Najdôležitejším prvkom tejto viac ako 20 ročnej spolupráce je spätná väzba, ktorá umožňuje aj vývoj nových keramických materiálov s výnimočnými vlastnosťami pre špeciálne aplikácie (v roku 2004 a 2005 ocenené aj Zlatou Inchebou). Okrem toho oba kolektívy spolupracovali na výskume keramických nanokompozitov a keramických vrstevnatých kompozitov s vynikajúcimi mechanickými vlastnosťami. V prípade návrhu vrstevnatých nanokompozitov vypracovali funkčný fyzikálny model, ktorý umožnil návrh optimálneho zloženia vrstiev s cieľom dosiahnuť maximálnu pevnosť kompozitu. Riešiteľské kolektívy majú širokú medzinárodnú spoluprácu, z ktorej vzniklo množstvo publikácií ako aj štyri prihlášky vynálezov v zahraničí a jedna prihláška domáca.
- Kolektív pracovníkov Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV v Bratislave v zložení: Ing. Miroslav Boča, PhD., Dr. techn. – vedúci, Ing. Michal Korenko, PhD., Ing. Blanka Kubíková, PhD., Ing.,Marián Kucharík, PhD., Ing. František Šimko, PhD.
za súbor vedeckovýskumných prác v oblasti fyzikálno-chemických vlastností taveninových sústav.
K témam, ktoré ocenený kolektív (všetci riešitelia sú mladší ako 35 rokov) zvládol na vysokej profesionálnej úrovni, patrí výskum v oblasti chémie taveninových sústav. Objektmi výskumu sú anorganické soli, oxidy kovov a iné binárne zlúčeniny pri teplotách 500-1200 °C. Ťažisko výskumu je položené na štúdiu fyzikálno-chemických vlastností, akými sú fázové diagramy/rovnováhy, hustota, viskozita, povrchové napätie a vodivosť ako i termodynamické a termochemické parametre študovaných sústav. V súvislosti s týmito technikami je ocenený kolektív v úzkom kontakte aj s priemyselnými partnermi doma a v zahraničí. Pre mladý kolektív Oddelenia taveninových sústav je typické uplatnenie viacerých nových prístupov a metód pri výskume tavenín. Iniciovali tiež štúdium fluoridových tavenín pre nekonvenčné aplikácie hlavne ako teplotransportných médií v jadrovej energetike pre termochemickú syntézu vodíka.
- Prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc. z Ústavu experimentálnej psychológie SAV v Bratislave
za súbor vedeckovýskumných prác prinášajúcich významné poznatky z problematiky kognícií (poznávania), inteligencie a múdrosti.
Prof. Imrich Ruisel sa od počiatku svojej kariéry v ústave experimentálne psychológie SAV venuje problematike poznávania (kognícií). V monografiách vydaných v priebehu posledných rokov sumarizuje výsledky koncentrovaného výskumu podstaty poznávania, inteligencie, múdrosti a osobnosti. Vedeckej verejnosti predstavuje vlastné vymedzenie inteligencie ako poznávacej kapacity človeka – spôsobu, akým jednotlivec racionálnymi prostriedkami spracúva a interpretuje správanie vlastní aj iných, v závislosti od toho, ako efektívne využíva toto poznanie v konkrétnom sociálnom prostredí. Prof. Ruisel sa tiež zameriava na analýzu historických koncepcií inteligencie a na hľadanie styčných plôch medzi praktickou inteligenciou a komplexným pojmom múdrosti. Poznatky prof. Ruisela získané empirickými výskumami menia doposiaľ tradované názory o úlohe poznávania, inteligencie a múdrosti v reálnom živote a popri teoretickom prínose sú využiteľné nielen v diagnostike poznávacích procesov a osobnosti, ale aj v rôznych oblastiach psychologickej, pedagogickej a klinickej praxe. Získané poznatky môžu tiež prispieť k rozšíreniu možností znalostnej ekonomiky a poznatkovej spoločnosti.
- Kolektív pracovníkov Oddelenia humánnej geografie Geografického ústavu SAV v Bratislave v zložení: RNDr. Peter Podolák, CSc., prof. RNDr. Anton Bezák, DrSc., doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc., RNDr. Anton Michálek, CSc., Mgr. Daniel Michniak, PhD., RNDr. Vladimír Székely, CSc., Mgr. Hana Contrerasová
a kolektív pracovníkov Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Bratislava v zložení: prof. RNDr. Jozef Mládek, DrSc.,doc. RNDr. Dagmar Kusendová, CSc., RNDr. Jana Marenčáková, PhD. Mgr. Branislav Bleha, PhD.
Ing. Boris Vaňo z Infostat VDC, Bratislava a doc. Ing. Milan Hájek, CSc.
za vedeckovýskumné práce Atlas obyvateľstva Slovenska a Demogeografická analýza Slovenska.
Atlas obyvateľstva Slovenska a monografia Demogeografická analýza Slovenska sú dielom desiatok autorov zo SAV, Univerzity Komenského a Štatistického úradu SR. Za SAV má najväčší podiel Geografický ústav SAV (7 pracovníkov) a rovnakým dielom prispeli tiež Sociologikcý ústav SAV (1), Etnologický ústav SAV (7) a Ústav krajinnej ekológie SAV (1). Ide o dielo veľkej vedeckej, informačnej, spoločenskej a kultúrnej hodnoty. V súčasných meniacich sa populačných javoch na Slovensku má nezastupiteľné miesto tak vo sfére výskumu ako aj v aplikačných úlohách štátnej správy. Atlas obyvateľstva Slovenska postihuje svojimi siedmimi kapitolami 7 oblastí života obyvateľov Slovenska - vývoj a rozmiestnenie obyvateľstva, prirodzený pohyb obyvateľstva, priestorový pohyb obyvateľstva, štruktúry obyvateľstva, bývanie, populačné syntézy a populačné projekcie.
Vhodným doplnkom atlasového diela je monografia Demogeografická analýza Slovenska, na ktorej má tiež veľký autorský podiel Geografický ústav SAV. Atlas spolu s analýzou dáva ucelený pohľad na stav súčasnej populácie Slovenska a načrtáva najdôležitejšie trendy jeho vývoja pre najbližšie desaťročia.
- Mgr. Dana Macejová, PhD. z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV v Bratislave
za prácu v oblasti výskumu transkripčných faktorov indukovaných hormónmi.
Mgr. Dana Macejová, PhD. sa venuje výskumu chemoprevencie a terapii malígnych nádorov prsníka, ktorý v experimentálnom meradle v Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV predstavuje úspešne zavedený model chemickej karcinogenézy mliečnych žliaz u samíc potkanov. V experimentálnej práci využíva širokú paletu moderných metodických prístupov hlavne z oblasti molekulárnej biológie, endokrinológie a fyziológie. V oblasti základného výskumu jadrových receptorov hormónov a ich koregulátorov vo vzťahu ku karcinogenéze mliečnej žľazy, ktorý je jednoznačne v súlade so špičkovými svetovými trendmi výskumu, získala celý rad pôvodných a veľmi významných výsledkov. Medzi najdôležitejšie patria nové zistenia o vplyve retinových kyselín (t.j. biologicky aktívne formy vitamínu A) na potlačenie rastu nádorov mliečnej žľazy. Využitie získaných výsledkov sa očakáva v humánnej medicíne pri diagnostike, chemoprevencii a terapii nádorových ochorení prsníka. Výsledky doterajšej experimentálnej práce menovanej boli publikované v renomovaných medzinárodných vedeckých časopisoch. Z celkového počtu 36 vedeckých publikácií, 19 prác predstavuje vedecké publikácie evidované v databáze CURRENT CONTENTS. Zároveň bolo publikovaných 63 abstraktov. Kvalitu vedeckých publikácií dokumentuje i 37 citačných ohlasov v medzinárodných databázach WEB OF SCIENCE a SCOPUS ako aj niekoľko ocenení v domácich a medzinárodných súťažiach mladých vedeckých pracovníkov.
- Ing. Štefan Kohút
za vybudovanie Minimúzea výpočtovej techniky vo Výpočtovom stredisku SAV v Bratislave.
- Doc. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc. z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave
za sústavnú popularizáciu poznatkov z oblasti genetiky človeka v elektronických i tlačených médiách a monografiu Molekulárna genetika vybraných monogénne dedičných ochorení (vydavateľstvo SAV VEDA, 2005.
- PhDr. Ivan Kamenec, CSc. z Historického ústavu SAV v Bratislave
za publikáciu Slovenský štát v obrazoch, ktorá vznikla v rámci projektu APVV Slovensko v 20. storočí (vyšla súčasne v slovenskej i českej jazykovej verzii), viaceré monografie, venované moderným slovenským dejinám 20. storočia s osobitným zameraním na dejiny holokaustu na Slovensku a stovky popularizačných článkov a vystúpení v tlačených médiách, elektronických médiách i na domácich a zahraničných podujatiach.
- Katarína Kacerová, redaktorka Slovenského rozhlasu
za sústavnú propagáciu vedy, jej výsledkov a osobností z oblasti vedy na Slovensku i SAV na Rádiu Devín a Rádiu Slovensko.
- Doc. MVDr. Branislav Peťko, CSc. z Parazitologického ústau SAV v Košiciach
za propagáciu významu vedy a presadzovanie jej rozvoja.