Otvorené dvere v JÚĽŠ a ÚSvL SAV
26. 11. 2007 | videné 1753-krát
Z návštevy u jazykovedcov a literárnych vedcov SAV počas dní otvorených dveri v Týždni vedy a techniky 2007.
SLOVENČINA NIELEN NA SLOVÍČKO
Deň otvorených dverí v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV nie je len jeden deň v roku. Dvere pre verejnosť a novinárov sú tu otvorené nonstop. "Každý pracovný deň sa môžu používatelia slovenského jazyka s nami radiť, ak majú nejaké problémy, či otázky. Okrem toho sa stretávame s používateľmi jazyka, ktorí nás o to požiadajú, robíme s nimi besedy, kontakt je teda veľmi častý," zdôraznila PhDr. Sibyla Mislovičová v úvode Dňa otvorených dverí, ktorý sa tu konal 13. novembra. Kontakt medzi verejnosťou a jazykovedcami je naozaj častý a užitočný na oboch stranách.
Ťažisko práce ústavu je v súčasnosti orientované do lexikografickej sféry. Slovník súčasného slovenského jazyka patrí medzi základne projekty, jeho prvý zväzok prezentovali práve pred rokom. Veľká časť pracovníkov z JÚĽŠ pripravuje ďalšie zväzky. Ďalším už končiacim projektom je Historický slovník slovenského jazyka. V rámci neho by sa mal v ďalšom roku odovzdať do tlače jeho posledný zväzok. Nespisovného jazyka sa týka projekt Slovník slovenských nárečí. "V oboch týchto slovníkoch sa odráža prirodzený vývin jazyka. Je z nich zrejme, s akými inými etnikami a kultúrami sme prichádzali do styku," poznamenal PhDr. Pavol Žigo, CSc., ktorý v rámci dňa otvorených dverí vystúpil s prednáškou na tému Spoločenský význam jazykového výskumu.
Okrem základného vedeckého výskumu orientovaného na slovenský jazyk, má JÚĽŠ SAV výrazný kontakt aj s praxou. Pracovníci JÚĽŠ SAV sú v každodennom styku s používateľmi jazyka, redakciami, ale aj najvyššími orgánmi štátu, napr. ministerstvami - pri štandardizácií slovnej zásoby, ale aj pri príprave zákonov. Pracovníci ústavu sú tiež členmi Ústrednej jazykovej rady.
Časť pracovníkov ústavu je zapojených aj do medzinárodných projektov. Napríklad sú členmi medzinárodnej lexikologickej alebo lexikografickej komisie pri Medzinárodnom komitéte Slavistov, kde sú zastúpené všetky slovanské jazyky.
Dôležitá je aj poradenská činnosť ústavu. "Vybavovanie listových, E-mailových a telefonických žiadosti je rozsiahla a záslužná činnosť. Je potrebné si uvedomiť, že jazykovedný ústav nie je školiaci ale poradenský ústav. Nie sme však inštitúciou ktorá by niesla najväčšiu zodpovednosť za kultúru jazyka," vysvetlil Dr. Žigo.
Pre spracovanie súčasného jazyka (najmä lexiky) má veľký význam Slovenský národný korpus. Doň sa zhromažďujú v elektronickej podobe údaje a základná slovná zásoba zo všetkých publikovaných, vydávaných zdrojov, ktoré sú ochotné poskytnúť svoje texty na vedecký výskum. Prevažnú časť korpusu tvoria publicistické texty a zvyšok je beletria a populárno-náučné texty. V súčasnosti má korpus už asi 350 miliónov slov. Detaily o Slovenskom národnom korpuse sú uložené na stránke http://korpus.juls.savba.sk.
ÚSTAV SVETOVEJ LITERATÚRY VEREJNE BILANCOVAL ROK 2007
O deň neskôr, 14. novembra otvoril dvere svojho pracoviska popoludní pre verejnosť a predpoludním pre média aj Ústav svetovej literatúry SAV. Za prítomnosti vedeckých pracovníkov ústavu, mnohých našich popredných prekladateľov a editorov umeleckej literatúry, riaditeľ ústavu doc. Mgr. Adam Bžoch, CSc. na tlačovej besede bilancoval vedecko-výskumnú činnosť r. 2007. Dôraz dal pritom na publikačné výstupy, ktoré možno rozdeliť na periodické publikácií, monografické práce a knižné kolektívne publikácie. Za brok 2007 ich bolo 8, resp. 9 (jedna ešte len vyjde).
Z periodických publikácií je to najmä Slovak Review of World Literature Research, ktorý v tomto roku, pod vedením šéfredaktora Romana Mikuláša, vstúpil do 16. roku vydávania. Časopis má ambíciu zachytiť najdôležitejšie a aktuálne procesy v uvažovaní o literatúre. Tento rok časopis prešiel na novú grafickú úpravu, zlepšila sa distribúcia a "naviac" s pomocou zahraničného sponzora vyšlo mimoriadne francúzsko-slovenské číslo. (Pozri aj: O literatúre s spravodlivosti ).
Monografické práce ÚSvL SAV v tomto roku reprezentujú tri diela. Prvou je monografia Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská, ktorej autorkou je Mgr. Eva Maliti-Fraňová, Csc.. "Táto monografia je zároveň vôbec prvou samostatnou knižnou publikáciou na Slovensku, venovanou prekladateľskej osobnosti. Zora Jesenská je pritom osobnosť, ktorá je zaujímavá ako exemplárny prípad aj zo širšieho hľadiska: po roku 1968 sa ocitla na čiernej listine, na dlhý čas zmizla z povedomia verejnosti, a kniha Evy Maliti-Fraňovej ju do tohto povedomia vracia," zdôraznil Adam Bžoch.
Ďalšou tohoročnou monografiou je kniha Mgr. Romana Mikuláša, PhD. s názvom Predpoklady a formy recepcie. Znázornené na príklade poviedky Petra Handkeho Strach brankára pri jedenástkou. Roman Mikuláš v knihe, v ktorej vychádza zo svojej doktorskej dizertačnej práce, rozvíja na pozadí jedného emblematického literárneho textu problematiku metatextového ovplyvňovania, teda sekundárneho ovplyvňovania čítania literatúry literárnou kritikou, resp. vedou. Monografia je určená vedeckému, resp. odbornému akademickému publiku.
Treťou tohoročnou monografiou z ÚSvL SAV je kniha Psychoanalýza na periférii, ktorej autorom je Adam Bžoch. Práca rekonštruuje na základe archívnych a rôznych textových materiálov dobové diskusie o psychoanalýze a tzv. "freudizme", pričom odhaľuje príčiny slabého osvojenia si psychoanalytického vedeckého a kultúrneho dedičstva na Slovensku, a taktiež príčiny a formy obrany pred Freudovými teóriami, transformáciu niektorých intelektuálnych motívov z hlbinnej psychológie v literárnej vede a filozofii, prípadne v debatách o kultúre a spoločnosti. Určená je širšej kultúrnej verejnosti.
Z kolektívnych publikácií za rok 2007 sa hovorilo o zborníku Kontinuita a diskontinuita procesu poézie, prózy a drámy, ktorý vyšiel v spolupráci s Kabinetom divadla a filmu SAV a prispeli doň aj pracovníci UK v Bratislave, UKF v Nitre, Prešovskej univerzity a Univerzity Karlovej v Prahe. Ide o výstup z rovnomennej, česko-slovenskej vedeckej konferencie, ktorá sa konala vlani v októbri na našom pracovisku, spoluorganizovala ju kolegyňa doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc., ktorá je aj editorkou zborníka.
Ďalšia kolektívna publikácia je Slovník ruskej literatúry, prvý komplexný slovenský slovník inonárodnej literatúry. Toto dielo je výsledkom sedemročnej práce trinásťčlenného kolektívu autoriek a autorov, rusistov, z viacerých Akademických i univerzitných pracovísk. Vedúcou autorského kolektívu je doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc. Dielo, ktoré je určené širšej verejnosti, obsahuje okrem textov cca 550 hesiel spisovateľov ruskej literatúry 11.- 20. storočia.
Ako poslednú publikáciu predstavil Adam Bžoch Myslenie o preklade, ktorú iniciovala a zostavila PhDr. Libuša Vajdová, CSc.. Kolektívna publikácia Myslenie o preklade je antológiou štúdií domácich, resp. českých autorov-translatológov, venovaných jednotlivým aspektom súčasnej svetovej translatológie. "Tieto naše práce vyjdené v r. 2007 tvoria vo väčšine prípadov plody viacročnej výskumnej činnosti, nie sú to teda výsledky len za rok 2007. Odzrkadľujú tematické a výskumné zameranie našich bádateľov a tým aj pracoviska ako celku," zdôraznil na záver Adam Bžoch.
František Takáč, Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula a A. Štrpková
SLOVENČINA NIELEN NA SLOVÍČKO
Deň otvorených dverí v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV nie je len jeden deň v roku. Dvere pre verejnosť a novinárov sú tu otvorené nonstop. "Každý pracovný deň sa môžu používatelia slovenského jazyka s nami radiť, ak majú nejaké problémy, či otázky. Okrem toho sa stretávame s používateľmi jazyka, ktorí nás o to požiadajú, robíme s nimi besedy, kontakt je teda veľmi častý," zdôraznila PhDr. Sibyla Mislovičová v úvode Dňa otvorených dverí, ktorý sa tu konal 13. novembra. Kontakt medzi verejnosťou a jazykovedcami je naozaj častý a užitočný na oboch stranách.
Ťažisko práce ústavu je v súčasnosti orientované do lexikografickej sféry. Slovník súčasného slovenského jazyka patrí medzi základne projekty, jeho prvý zväzok prezentovali práve pred rokom. Veľká časť pracovníkov z JÚĽŠ pripravuje ďalšie zväzky. Ďalším už končiacim projektom je Historický slovník slovenského jazyka. V rámci neho by sa mal v ďalšom roku odovzdať do tlače jeho posledný zväzok. Nespisovného jazyka sa týka projekt Slovník slovenských nárečí. "V oboch týchto slovníkoch sa odráža prirodzený vývin jazyka. Je z nich zrejme, s akými inými etnikami a kultúrami sme prichádzali do styku," poznamenal PhDr. Pavol Žigo, CSc., ktorý v rámci dňa otvorených dverí vystúpil s prednáškou na tému Spoločenský význam jazykového výskumu.
Okrem základného vedeckého výskumu orientovaného na slovenský jazyk, má JÚĽŠ SAV výrazný kontakt aj s praxou. Pracovníci JÚĽŠ SAV sú v každodennom styku s používateľmi jazyka, redakciami, ale aj najvyššími orgánmi štátu, napr. ministerstvami - pri štandardizácií slovnej zásoby, ale aj pri príprave zákonov. Pracovníci ústavu sú tiež členmi Ústrednej jazykovej rady.
Časť pracovníkov ústavu je zapojených aj do medzinárodných projektov. Napríklad sú členmi medzinárodnej lexikologickej alebo lexikografickej komisie pri Medzinárodnom komitéte Slavistov, kde sú zastúpené všetky slovanské jazyky.
Dôležitá je aj poradenská činnosť ústavu. "Vybavovanie listových, E-mailových a telefonických žiadosti je rozsiahla a záslužná činnosť. Je potrebné si uvedomiť, že jazykovedný ústav nie je školiaci ale poradenský ústav. Nie sme však inštitúciou ktorá by niesla najväčšiu zodpovednosť za kultúru jazyka," vysvetlil Dr. Žigo.
Pre spracovanie súčasného jazyka (najmä lexiky) má veľký význam Slovenský národný korpus. Doň sa zhromažďujú v elektronickej podobe údaje a základná slovná zásoba zo všetkých publikovaných, vydávaných zdrojov, ktoré sú ochotné poskytnúť svoje texty na vedecký výskum. Prevažnú časť korpusu tvoria publicistické texty a zvyšok je beletria a populárno-náučné texty. V súčasnosti má korpus už asi 350 miliónov slov. Detaily o Slovenskom národnom korpuse sú uložené na stránke http://korpus.juls.savba.sk.
ÚSTAV SVETOVEJ LITERATÚRY VEREJNE BILANCOVAL ROK 2007
O deň neskôr, 14. novembra otvoril dvere svojho pracoviska popoludní pre verejnosť a predpoludním pre média aj Ústav svetovej literatúry SAV. Za prítomnosti vedeckých pracovníkov ústavu, mnohých našich popredných prekladateľov a editorov umeleckej literatúry, riaditeľ ústavu doc. Mgr. Adam Bžoch, CSc. na tlačovej besede bilancoval vedecko-výskumnú činnosť r. 2007. Dôraz dal pritom na publikačné výstupy, ktoré možno rozdeliť na periodické publikácií, monografické práce a knižné kolektívne publikácie. Za brok 2007 ich bolo 8, resp. 9 (jedna ešte len vyjde).
Z periodických publikácií je to najmä Slovak Review of World Literature Research, ktorý v tomto roku, pod vedením šéfredaktora Romana Mikuláša, vstúpil do 16. roku vydávania. Časopis má ambíciu zachytiť najdôležitejšie a aktuálne procesy v uvažovaní o literatúre. Tento rok časopis prešiel na novú grafickú úpravu, zlepšila sa distribúcia a "naviac" s pomocou zahraničného sponzora vyšlo mimoriadne francúzsko-slovenské číslo. (Pozri aj: O literatúre s spravodlivosti ).
Monografické práce ÚSvL SAV v tomto roku reprezentujú tri diela. Prvou je monografia Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská, ktorej autorkou je Mgr. Eva Maliti-Fraňová, Csc.. "Táto monografia je zároveň vôbec prvou samostatnou knižnou publikáciou na Slovensku, venovanou prekladateľskej osobnosti. Zora Jesenská je pritom osobnosť, ktorá je zaujímavá ako exemplárny prípad aj zo širšieho hľadiska: po roku 1968 sa ocitla na čiernej listine, na dlhý čas zmizla z povedomia verejnosti, a kniha Evy Maliti-Fraňovej ju do tohto povedomia vracia," zdôraznil Adam Bžoch.
Ďalšou tohoročnou monografiou je kniha Mgr. Romana Mikuláša, PhD. s názvom Predpoklady a formy recepcie. Znázornené na príklade poviedky Petra Handkeho Strach brankára pri jedenástkou. Roman Mikuláš v knihe, v ktorej vychádza zo svojej doktorskej dizertačnej práce, rozvíja na pozadí jedného emblematického literárneho textu problematiku metatextového ovplyvňovania, teda sekundárneho ovplyvňovania čítania literatúry literárnou kritikou, resp. vedou. Monografia je určená vedeckému, resp. odbornému akademickému publiku.
Treťou tohoročnou monografiou z ÚSvL SAV je kniha Psychoanalýza na periférii, ktorej autorom je Adam Bžoch. Práca rekonštruuje na základe archívnych a rôznych textových materiálov dobové diskusie o psychoanalýze a tzv. "freudizme", pričom odhaľuje príčiny slabého osvojenia si psychoanalytického vedeckého a kultúrneho dedičstva na Slovensku, a taktiež príčiny a formy obrany pred Freudovými teóriami, transformáciu niektorých intelektuálnych motívov z hlbinnej psychológie v literárnej vede a filozofii, prípadne v debatách o kultúre a spoločnosti. Určená je širšej kultúrnej verejnosti.
Z kolektívnych publikácií za rok 2007 sa hovorilo o zborníku Kontinuita a diskontinuita procesu poézie, prózy a drámy, ktorý vyšiel v spolupráci s Kabinetom divadla a filmu SAV a prispeli doň aj pracovníci UK v Bratislave, UKF v Nitre, Prešovskej univerzity a Univerzity Karlovej v Prahe. Ide o výstup z rovnomennej, česko-slovenskej vedeckej konferencie, ktorá sa konala vlani v októbri na našom pracovisku, spoluorganizovala ju kolegyňa doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc., ktorá je aj editorkou zborníka.
Ďalšia kolektívna publikácia je Slovník ruskej literatúry, prvý komplexný slovenský slovník inonárodnej literatúry. Toto dielo je výsledkom sedemročnej práce trinásťčlenného kolektívu autoriek a autorov, rusistov, z viacerých Akademických i univerzitných pracovísk. Vedúcou autorského kolektívu je doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc. Dielo, ktoré je určené širšej verejnosti, obsahuje okrem textov cca 550 hesiel spisovateľov ruskej literatúry 11.- 20. storočia.
Ako poslednú publikáciu predstavil Adam Bžoch Myslenie o preklade, ktorú iniciovala a zostavila PhDr. Libuša Vajdová, CSc.. Kolektívna publikácia Myslenie o preklade je antológiou štúdií domácich, resp. českých autorov-translatológov, venovaných jednotlivým aspektom súčasnej svetovej translatológie. "Tieto naše práce vyjdené v r. 2007 tvoria vo väčšine prípadov plody viacročnej výskumnej činnosti, nie sú to teda výsledky len za rok 2007. Odzrkadľujú tematické a výskumné zameranie našich bádateľov a tým aj pracoviska ako celku," zdôraznil na záver Adam Bžoch.
František Takáč, Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula a A. Štrpková