Kozmické podmienky v Košiciach
30. 7. 2007 | videné 4029-krát
V Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach uviedli do prevádzky simulátor kozmického priestoru SPACEVAC.
Simulátor slúži na kvalifikačné a kalibračné testy satelitných vedeckých aparatúr pred ich vyslaním do nehostinného kozmického priestoru. Základom simulátora je vysokovákuová komora s teplotne kontrolovanou platformou a teplotne kontrolovaným termoradiačným štítom (tzv. shroud). Vysokú čistotu a operačnú bezpečnosť pracovného priestoru zabezpečuje bezolejový vysokovákuový čerpací systém, pozostávajúci z tzv. suchej scroll predvývevy a
turbomolekulárnej vývevy.
"Vývoj experimentálnej techniky pre kozmický výskum už dlhodobo patrí ku kľúčovým aktivitám nášho pracoviska", potvrdzuje prof. Karel Kudela, DrSc., vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF a zodpovedný riešiteľ grantu APVV-51-053805, z ktorého prostriedkov bol simulátor financovaný. "V tomto nám Agentúra pre výskum a vývoj veľmi pomohla, keďže kvalitný simulátor kozmického priestoru na našom pracovisku už dávno chýbal. Všetky kozmické vedecké aparatúry konštruované na našom ústave (doteraz vyše 20) museli termovákuové testy absolvovať v partnerských zahraničných laboratóriách. Teraz si môžeme našu kozmickú techniku kedykoľvek testovať doma, dokonca môžeme testy tohto druhu ponúknuť aj zahraničným partnerom pri koncipovaní budúcich kozmických projektov," doplnil prof. Kudela.
Simulátor SPACEVAC realizovala firma Vakuum Praha podľa rámcového projektu, ktorý vypracoval vedecký pracovník a konštruktér kozmickej techniky Ing. Ján Baláž, PhD. Pri návrhu čerpal z množstva skúseností, ktoré nazbieral či doslova "našpiónil" (v dobrom slova zmysle) na viacerých renomovaných pracoviskách kozmického výskumu, najmä v technologickom centre Európskej kozmickej agentúry ESA-ESTEC, švédskom Ústave kozmickej fyziky v Kirune a čínskom Centre kozmických vied v Pekingu.
"Náš simulátor je primalý na bežný satelit, vystačí však aj na tie najväčšie prístroje, aké sme kedy vyrobili. Aj tak sme neustále tlačení k miniaturizácii kozmickej techniky. No postačil by na menší mikrosatelit, aké sa v zahraničí často budujú v rámci študentských kozmických projektov," dopĺňa Ján Baláž.
Prvým vedeckým prístrojom z produkcie ÚEF, ktorého termovákuové testy prebiehajú už vo vlastnom laboratóriu, je nedávno dokončený detektor energetických elektrónov PEEL. Skonštruovali ho Ing. Ján Baláž a Ing. Igor Strhársky pre nórsky raketový projekt HotPay-2. Úlohou detektora PEEL (akronym z Precipitation of Energetic Electrons at high Latitude) je záznam distribúcie energetických elektrónov, ktoré v polárnych oblastiach prenikajú z magnetosféry do atmosféry pozdĺž siločiar zemského magnetického poľa.
Detektor vystrelíme doslova do polárnej žiary z nórskeho arktického ostrova Andoya v októbri tohto roku, raketa má dosiahnuť výšku až 400 kilometrov. Pre nás je to nezvykle krátky experiment, avšak získame cenné dáta aj z menších výšok, než lietajú satelity s našimi prístrojmi. Na palube zďaleka nie sme sami, je to široko koncipovaný medzinárodný projekt. Sú tam britské, švédske a fínske fotometre, francúzsky magnetometer, bulharský dozimeter, americký prachový detektor, rakúsky Faradayov detektor. A to všetko s mohutnou pozemnou podporou arktických observatórií ALOMAR a EISCAT, doplnil Ing. Baláž.
Simulátor SPACEVAC je aj darčekom k jubileu. V roku 2007, v ktorom celý svet oslávi päťdesiate výročie vypustenia prvej umelej družice Zeme (Sputnik-1, 4. okt.1957), jubiluje aj Ústav experimentálnej fyziky: oslávia tu tridsiate výročie vypustenia prvej kozmickej vedeckej aparatúry skonštruovanej v Košiciach. Aparatúra SK-1, ktorú ÚEF skonštruoval v spolupráci s miestnou Technickou univerzitou, odštartovala do kozmu na palube družice INTERKOZMOS-17 dňa 24. sept. 1977, kde zabezpečovala registráciu kozmických neutrónov a gama žiarenia. Dlhoročná práca košického pracoviska je vo svetovej komunite kozmického výskumu dobre známa a uznávaná. Svedčí o tom aj vyžiadaná prednáška prof. Karla Kudelu na významnom medzinárodnom podujatí Space Week k spomenutému päťdesiatemu výročiu, ktoré pripravujú v Moskve v októbri t. r. Viac o kozmickom programe ÚEF na: http://space.saske.sk.
J.B.
Simulátor slúži na kvalifikačné a kalibračné testy satelitných vedeckých aparatúr pred ich vyslaním do nehostinného kozmického priestoru. Základom simulátora je vysokovákuová komora s teplotne kontrolovanou platformou a teplotne kontrolovaným termoradiačným štítom (tzv. shroud). Vysokú čistotu a operačnú bezpečnosť pracovného priestoru zabezpečuje bezolejový vysokovákuový čerpací systém, pozostávajúci z tzv. suchej scroll predvývevy a
turbomolekulárnej vývevy.
"Vývoj experimentálnej techniky pre kozmický výskum už dlhodobo patrí ku kľúčovým aktivitám nášho pracoviska", potvrdzuje prof. Karel Kudela, DrSc., vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF a zodpovedný riešiteľ grantu APVV-51-053805, z ktorého prostriedkov bol simulátor financovaný. "V tomto nám Agentúra pre výskum a vývoj veľmi pomohla, keďže kvalitný simulátor kozmického priestoru na našom pracovisku už dávno chýbal. Všetky kozmické vedecké aparatúry konštruované na našom ústave (doteraz vyše 20) museli termovákuové testy absolvovať v partnerských zahraničných laboratóriách. Teraz si môžeme našu kozmickú techniku kedykoľvek testovať doma, dokonca môžeme testy tohto druhu ponúknuť aj zahraničným partnerom pri koncipovaní budúcich kozmických projektov," doplnil prof. Kudela.
Simulátor SPACEVAC realizovala firma Vakuum Praha podľa rámcového projektu, ktorý vypracoval vedecký pracovník a konštruktér kozmickej techniky Ing. Ján Baláž, PhD. Pri návrhu čerpal z množstva skúseností, ktoré nazbieral či doslova "našpiónil" (v dobrom slova zmysle) na viacerých renomovaných pracoviskách kozmického výskumu, najmä v technologickom centre Európskej kozmickej agentúry ESA-ESTEC, švédskom Ústave kozmickej fyziky v Kirune a čínskom Centre kozmických vied v Pekingu.
"Náš simulátor je primalý na bežný satelit, vystačí však aj na tie najväčšie prístroje, aké sme kedy vyrobili. Aj tak sme neustále tlačení k miniaturizácii kozmickej techniky. No postačil by na menší mikrosatelit, aké sa v zahraničí často budujú v rámci študentských kozmických projektov," dopĺňa Ján Baláž.
Prvým vedeckým prístrojom z produkcie ÚEF, ktorého termovákuové testy prebiehajú už vo vlastnom laboratóriu, je nedávno dokončený detektor energetických elektrónov PEEL. Skonštruovali ho Ing. Ján Baláž a Ing. Igor Strhársky pre nórsky raketový projekt HotPay-2. Úlohou detektora PEEL (akronym z Precipitation of Energetic Electrons at high Latitude) je záznam distribúcie energetických elektrónov, ktoré v polárnych oblastiach prenikajú z magnetosféry do atmosféry pozdĺž siločiar zemského magnetického poľa.
Detektor vystrelíme doslova do polárnej žiary z nórskeho arktického ostrova Andoya v októbri tohto roku, raketa má dosiahnuť výšku až 400 kilometrov. Pre nás je to nezvykle krátky experiment, avšak získame cenné dáta aj z menších výšok, než lietajú satelity s našimi prístrojmi. Na palube zďaleka nie sme sami, je to široko koncipovaný medzinárodný projekt. Sú tam britské, švédske a fínske fotometre, francúzsky magnetometer, bulharský dozimeter, americký prachový detektor, rakúsky Faradayov detektor. A to všetko s mohutnou pozemnou podporou arktických observatórií ALOMAR a EISCAT, doplnil Ing. Baláž.
Simulátor SPACEVAC je aj darčekom k jubileu. V roku 2007, v ktorom celý svet oslávi päťdesiate výročie vypustenia prvej umelej družice Zeme (Sputnik-1, 4. okt.1957), jubiluje aj Ústav experimentálnej fyziky: oslávia tu tridsiate výročie vypustenia prvej kozmickej vedeckej aparatúry skonštruovanej v Košiciach. Aparatúra SK-1, ktorú ÚEF skonštruoval v spolupráci s miestnou Technickou univerzitou, odštartovala do kozmu na palube družice INTERKOZMOS-17 dňa 24. sept. 1977, kde zabezpečovala registráciu kozmických neutrónov a gama žiarenia. Dlhoročná práca košického pracoviska je vo svetovej komunite kozmického výskumu dobre známa a uznávaná. Svedčí o tom aj vyžiadaná prednáška prof. Karla Kudelu na významnom medzinárodnom podujatí Space Week k spomenutému päťdesiatemu výročiu, ktoré pripravujú v Moskve v októbri t. r. Viac o kozmickom programe ÚEF na: http://space.saske.sk.
J.B.