Ocenenia významným vedcom
12. 9. 2006 | videné 2334-krát
Pri príležitosti životných jubileí vyznamenania SAV prevzali Narcis Tribulová, Peter Gemeiner a Andrej Kormuťák.
V piatok 8. septembra v budove Úradu SAV v Bratislave ocenili dlhoročnú prácu troch významných vedcov z ústavov Oddelenia vied o živej prírode a chemických vedách SAV. Vyznamenania im odovzdal podpredseda SAV Ivan Zahradník.
Čestná plaketa SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách RNDr. Narcise Tribulovej, DrSc.
Narcis Tribulová pracuje v Ústave pre výskum srdca SAV v Bratislave v Oddelení histochémie a elektrónovej mikroskopie. Vlani úspešne obhájila doktorskú dizertačnú prácu na tému Vulnerabilita a ochrana srdcového svalu voči maligným arytmiám. Je zodpovednou riešiteľkou alebo spoluriešiteľkou viacerých výskumných úloh. Ako v laudátiu zdôraznil prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, v oblasti základného medicínskeho výskumu patrí medzi uznávaných odborníkov doma aj v zahraničí. Mnohé výsledky jej práce vyvolali aj záujem klinických odborníkov. Aktívne spolupracuje s viacerými významnými zahraničnými pracoviskami v Českej republike, Japonsku aj v Izraeli. V rokoch 1989-2005 viedla Oddelenie histochémie a elektrónovej mikroskopie. Od roku 1999 je predsedníčkou Histochemickej a cytochemickej spoločnosti SAV. Vysoko uznávaná je aj jej pedagogické činnosť na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Je členkou viacerých domácich aj zahraničných vedeckých spoločností.
Ing. Peter Gemeiner, DrSc. prevzal Čestnú plaketu SAV Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách
Peter Gemeiner pracuje v Chenmickom ústave SAV v Bratislave. Počas svojej 35-ročnej vedecko-výskumnej činnosti sa systematicky venuje oblastiam enzýmového inžinierstva, imobilizovaných biosystémov, a biotechnológií. Dosiahnuté výsledky postupne integroval do špeciálnej oblasti biotechnológie – imobilizovanej biotechnológie. Ako v laudátiu pripomenul člen Predsedníctva SAV Ivan Chodák, stal sa priekopníkom a dodnes je popredným vedeckým pracovníkom tejto oblasti biotechnológií na Slovensku. Záujem o túto problematiku vznikol počas jeho kandidátskej dizertačnej práce na začiatku sedemdesiatych rokov, keď prispel k objasneniu účinku skupiny prírodných inhibítorov (tzv. mustard oil foermers) na molekulárnej úrovni a ich využitiu ako špecifických ligandov pre interakcie s enzýmami. Po príchode do Chemického ústavu SAV v roku 1976 sa venoval vývoju nových foriem celulózy, jej derivácie na viacúčelové využitie v enzýmovom inžinierstve, najmä v nových technikách imobilizácie a separačných technikách. V separačných technikách vyvinul systémy generálnych ligandov, schopných vo forme štruktúrne podobných analógov imitovať napr. nukleidové koenzýmy, účinne separovať systémové skupiny enzýmov technikami afinitnej chromatografie. Z nich exogénne lektíny rastlinného pôvodu sa neskôr stali dlhodobým predmetom záujmu, až prerástli do všestranného štúdia.
Ďalšie významné míľniky svojej vedeckej práce dosiahol pri vývoji novej univerzálnej techniky stanovenia kinetiky imobilizovaných biokatalyzátorov prietokovou (mikro)kalorimetriou, pri vývoji novej techniky amplifikácie signálu biosenzora monitorujúceho glykonjugáty a pri vývoji novej techniky separácie anomérov glykozidov chirálnou chromatografiou.
Čestná plaketa SAV za zásluhy v biologických vedách do rúk RNDr. Andreja Kormuťáka, DrSc.
Andrej Kormuťák pracuje v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre. "Dlhoročná vedecká činnosť Dr. Kormuťáka znamená jedinečné obohatenie vednej disciplíny populačná genetika," konštatoval v laudátiu člen Predsedníctva SAV Branislav Peťko. Od svojho štúdia sa zameral na lesné dreviny, najmä ihličtany. Potvrdil genetickú príbuznosť stredomorských jedli rodu Abies a naopak, potvrdil výraznú genetickú odlišnosť tejto skupiny od jedlí rodu Abies severoamerického a čiastočne aj ázijského pôvodu. Tieto výsledky pozmenili dovtedy tradovaný názor o úzkej príbuznosti o schopnosti kríženia jedlí bez ohľadu na ich geografické rozšírenie a biologický druh. Svoje pozorovania potvrdil pomocou reštrikčnej analýzy chloroplastovej DNA.
Významným ekologickým výsledkom jeho práce je aj získanie 15 medzidruhových krížencov jedlí, ktoré lesníci v praxi využili pri zalesňovaní emisiami zaťažených lokalít na Hornej Nitre a v Žiarskej kotline, kde domáca jedľa biela je na rozsiahlom ústupe. Doterajšie poznatky potvrdzujú dobrý rast týchto krížencov a ich zvýšenú odolnosť voči znečisteniu životného prostredia. Založil trvalé výskumné plochy v Kamenci pod Vtáčnikom, Žiarskej kotline a Beňuši, kde sa dnes nachádzajú štvrťstoročné úspešne rastúce krížence jedlí.
Zaoberal sa aj štúdiom reprodukčného cyklu jedlí. Biochemicky charakterizoval proces tvorby zárodku jedlí z pohlavných buniek, najmú z hľadiska rozpustných a nerozpustných bielkovín. Okrem toho cytogeneticky názorne dokladoval genetickú neschopnosť kríženia jedlí, ktoré sa prírode medi sebou normálne nekrížia.
Ďalším významným prínosom oceneného bolo vyhodnotenie genetickej štruktúry domácich populácií jedle bielej, s dôrazom na východoslovenské populácie, ktoré sa vyznačujú dobrou vitalitou a vysokou rozmnožovacou schopnosťou. Pozoruhodné sú aj jeho výsledky skúmania jedlí na Kórejskom polostrove.
V piatok 8. septembra v budove Úradu SAV v Bratislave ocenili dlhoročnú prácu troch významných vedcov z ústavov Oddelenia vied o živej prírode a chemických vedách SAV. Vyznamenania im odovzdal podpredseda SAV Ivan Zahradník.
Čestná plaketa SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách RNDr. Narcise Tribulovej, DrSc.
Narcis Tribulová pracuje v Ústave pre výskum srdca SAV v Bratislave v Oddelení histochémie a elektrónovej mikroskopie. Vlani úspešne obhájila doktorskú dizertačnú prácu na tému Vulnerabilita a ochrana srdcového svalu voči maligným arytmiám. Je zodpovednou riešiteľkou alebo spoluriešiteľkou viacerých výskumných úloh. Ako v laudátiu zdôraznil prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezák, v oblasti základného medicínskeho výskumu patrí medzi uznávaných odborníkov doma aj v zahraničí. Mnohé výsledky jej práce vyvolali aj záujem klinických odborníkov. Aktívne spolupracuje s viacerými významnými zahraničnými pracoviskami v Českej republike, Japonsku aj v Izraeli. V rokoch 1989-2005 viedla Oddelenie histochémie a elektrónovej mikroskopie. Od roku 1999 je predsedníčkou Histochemickej a cytochemickej spoločnosti SAV. Vysoko uznávaná je aj jej pedagogické činnosť na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Je členkou viacerých domácich aj zahraničných vedeckých spoločností.
Ing. Peter Gemeiner, DrSc. prevzal Čestnú plaketu SAV Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách
Peter Gemeiner pracuje v Chenmickom ústave SAV v Bratislave. Počas svojej 35-ročnej vedecko-výskumnej činnosti sa systematicky venuje oblastiam enzýmového inžinierstva, imobilizovaných biosystémov, a biotechnológií. Dosiahnuté výsledky postupne integroval do špeciálnej oblasti biotechnológie – imobilizovanej biotechnológie. Ako v laudátiu pripomenul člen Predsedníctva SAV Ivan Chodák, stal sa priekopníkom a dodnes je popredným vedeckým pracovníkom tejto oblasti biotechnológií na Slovensku. Záujem o túto problematiku vznikol počas jeho kandidátskej dizertačnej práce na začiatku sedemdesiatych rokov, keď prispel k objasneniu účinku skupiny prírodných inhibítorov (tzv. mustard oil foermers) na molekulárnej úrovni a ich využitiu ako špecifických ligandov pre interakcie s enzýmami. Po príchode do Chemického ústavu SAV v roku 1976 sa venoval vývoju nových foriem celulózy, jej derivácie na viacúčelové využitie v enzýmovom inžinierstve, najmä v nových technikách imobilizácie a separačných technikách. V separačných technikách vyvinul systémy generálnych ligandov, schopných vo forme štruktúrne podobných analógov imitovať napr. nukleidové koenzýmy, účinne separovať systémové skupiny enzýmov technikami afinitnej chromatografie. Z nich exogénne lektíny rastlinného pôvodu sa neskôr stali dlhodobým predmetom záujmu, až prerástli do všestranného štúdia.
Ďalšie významné míľniky svojej vedeckej práce dosiahol pri vývoji novej univerzálnej techniky stanovenia kinetiky imobilizovaných biokatalyzátorov prietokovou (mikro)kalorimetriou, pri vývoji novej techniky amplifikácie signálu biosenzora monitorujúceho glykonjugáty a pri vývoji novej techniky separácie anomérov glykozidov chirálnou chromatografiou.
Čestná plaketa SAV za zásluhy v biologických vedách do rúk RNDr. Andreja Kormuťáka, DrSc.
Andrej Kormuťák pracuje v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre. "Dlhoročná vedecká činnosť Dr. Kormuťáka znamená jedinečné obohatenie vednej disciplíny populačná genetika," konštatoval v laudátiu člen Predsedníctva SAV Branislav Peťko. Od svojho štúdia sa zameral na lesné dreviny, najmä ihličtany. Potvrdil genetickú príbuznosť stredomorských jedli rodu Abies a naopak, potvrdil výraznú genetickú odlišnosť tejto skupiny od jedlí rodu Abies severoamerického a čiastočne aj ázijského pôvodu. Tieto výsledky pozmenili dovtedy tradovaný názor o úzkej príbuznosti o schopnosti kríženia jedlí bez ohľadu na ich geografické rozšírenie a biologický druh. Svoje pozorovania potvrdil pomocou reštrikčnej analýzy chloroplastovej DNA.
Významným ekologickým výsledkom jeho práce je aj získanie 15 medzidruhových krížencov jedlí, ktoré lesníci v praxi využili pri zalesňovaní emisiami zaťažených lokalít na Hornej Nitre a v Žiarskej kotline, kde domáca jedľa biela je na rozsiahlom ústupe. Doterajšie poznatky potvrdzujú dobrý rast týchto krížencov a ich zvýšenú odolnosť voči znečisteniu životného prostredia. Založil trvalé výskumné plochy v Kamenci pod Vtáčnikom, Žiarskej kotline a Beňuši, kde sa dnes nachádzajú štvrťstoročné úspešne rastúce krížence jedlí.
Zaoberal sa aj štúdiom reprodukčného cyklu jedlí. Biochemicky charakterizoval proces tvorby zárodku jedlí z pohlavných buniek, najmú z hľadiska rozpustných a nerozpustných bielkovín. Okrem toho cytogeneticky názorne dokladoval genetickú neschopnosť kríženia jedlí, ktoré sa prírode medi sebou normálne nekrížia.
Ďalším významným prínosom oceneného bolo vyhodnotenie genetickej štruktúry domácich populácií jedle bielej, s dôrazom na východoslovenské populácie, ktoré sa vyznačujú dobrou vitalitou a vysokou rozmnožovacou schopnosťou. Pozoruhodné sú aj jeho výsledky skúmania jedlí na Kórejskom polostrove.