In: Slovenská literatúra, vol. 53, no. 3-4
Zora Prušková 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 200 - 207
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
SCHEMATIC LITERATURE, BUILDER´S NOVEL, BALLADE, FANTASY, PARALLEL IDENTITY
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Štúdia o Bednárovom debute Sklený vrch je zacielená na analýzu štylistickej, žánrovej a obecne estetickej rozlomenosti a ambivalentnosti v ideologicky motivovanej prozaickej tvorbe v aktuálne povojnovom období.
Východiskom je nové čítanie kánonizovaných textov slovenskej literatúry vo svetle nových interpretácií a poznatkov a s použitím aktuálneho teoretického inštrumentária.
Aktuálny pohľad na Bednárov debut osvetľuje aj širší kontext jeho diela, prevažne scenáristického, v ktorom autor opakovane využíval štylistické postupy fantastickej fikcie reprezentované žánrovými odkazmi, často až citáciami ľudovej a umelej balady, rozprávky a povesti. V interpretačnom kľúči paralelných interaktívnych motívov sa ideologicky a moralisticky plánovaný románový projekt prechyľuje do polohy existenciálne motivovaného písania. Jeho zložitá kompozícia, výrazne individualizovaný typ hrdinky a tiež žáner denníkových zápiskov z troch odlišných životných období rozprávačky, Bednárov román modeluje ako iniciačný pokus o spoločenskokritickú epiku s prvkami populárneho a pútavého čítania. Z hľadiska aktuálnej teoretickej úvahy je na románe zaujímavá literárne zvládnutá aliancia medzi dobovou objednávkou na heroický vojnový a povstalecký, následne budovateľský výrobný román, do ktorého lineárnej a jednoduchej fabuly kontroverzne vstupujú sujetové postupy psychologizujúcej fikcie a tiež paralelné žánrové odkazy na baladu o nešťastnej nestálej láske a fatálnom predurčení ľudského údelu a osudu ako trestu za zradu, zlyhanie alebo previnenie. V Bednárovom debute je alegorickým významovým ohniskom epického naratívu Burgerova balada Lenóra.
Prínosom nového čítania Bednárovho debutu, ako kľúčového titulu z povojnovej produkcie 50. rokov, je štrukturovanejší a diferencovanejší pohľad na literatúru, ktorá pôvodne nebola hodnotená ako originálne, kritické a voči dobe revidujúce, subverzívne písanie.
The study about the Bednár´s debut Sklený vrch (The Glass Mount) is focused on an analysis of the stylistic, generic and generally aesthetic fragmentation and ambivalence in ideologically motivated prose work written actually in the post war period.
The base is a new reading of canonical texts from the Slovak literature in the light of new interpretations and knowledge and with applying of actual theoretic tools.
Actual view at Bednár´s debut enlighten also a wider context of his literary work, mostly of him as a scenarist; this author repetitively used methods of fantasy fiction represented by genre references and often quotations from the folk and literary ballade, fairy tale and tales. In the interpretational key of parallel interactive motives ideologically and moralistically planned novelistic project overlaps into a position of existentially motivated writing. His complicated composition, expressively individualised type of a female character and also a genre of memoirs from the three different life periods of the female narrator altogether model the novel of Bednár as an initiating attempt to socially critical epics with some features of popular and interesting reading. From the aspect of topical reflection a literary alliance between the contemporary order to make a heroic, war novel, or a novel about partisan resistance or even the novel about building up socialist society and the plot methods of psychological fiction, as well as parallel genre references to ballade about an unfulfilled love and a fatal predestination of human fate as a consequence, even punishment for a betray, falling, or guilt, which influence controversially so simple and linear story. Burger´s ballade Lenóra is in the debut of Bednár an allegoric semantic focal point of an epic narration. The contribution of a new reading of Bednár´s debut as a key title from the post war production of the 50- ties is more structured and more differentiated view at the literature which was not considered to be an original, critical and towards the historical period autocorrected and subversive writing.
Ako citovať:
ISO 690:
Prušková, Z. 2019. Skrytá identita „budovateľskej“ balady (Alfonz Bednár: Sklený vrch). In Slovenská literatúra, vol. 53, no.3-4, pp. 200-207. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Prušková, Z. (2019). Skrytá identita „budovateľskej“ balady (Alfonz Bednár: Sklený vrch). Slovenská literatúra, 53(3-4), 200-207. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 8. 1. 2019