Aktuality

Unikátne archeologické nálezisko Vráble-Fidvár porovnávajú s Mykénami

Archeológia, Výskum

19.8.2020, otvorené 1367-krát

 

Archeologické nálezy lákajú. Radi o nich čítame, pozeráme filmy, cestujeme za nimi do Grécka, Talianska..., no nie jedno máme pod nosom. A keďže človek rád porovnáva, to vrábeľské nálezisko, v lokalite Fidvár, ktosi prirovnal ku gréckym Mykénam, a už sa to s ním „veze“. Lenže nie je to celkom tak. Fidvár je Fidvár.

„Porovnávať vrábeľský Fidvár s Mykénami je síce lákavé, ale dosť nepresné. Aj keď v oboch prípadoch ide o opevnené sídliská, zásadným spôsobom sa od seba odlišujú časom svojej existencie, polohou, pôdorysnou dispozíciou, vnútornou zástavbou, charakterom opevnenia, použitým materiálom pri výstavbe atď. Opevnené sídlisko vo Vrábľoch je chronologicky staršie, vzniklo okolo roku 2000 p. n. l. Mykény sú o niekoľko storočí mladšie (mykénske obdobie sa začína okolo roku 1600 pr. n. l.),“ objasňuje hneď zostra prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., z Archeologického ústavu SAV.

Dátumom vzniku sa však výpočet rozdielov nekončí. Ako pozoruhodné označuje prof. Bátora aj to, že sídlisko na Fidvári založili nositelia dvoch kultúr: hatvanskej kultúry s ťažiskom osídlenia v severovýchodnom Maďarsku a na juhu stredného Slovenska a únětickej kultúry, ktorá bola rozšírená na území od východného Nemecka a západného Poľska cez Čechy, Moravu, Dolné Rakúsko až po juhozápadné Slovensko. „Teda v priestore dnešných Vrábeľ máme pozoruhodný doklad bezkonfliktného stretu dvoch odlišných kultúr,“ poukazuje na dôležitú skúsenosť.

Rozdielny je aj pôdorys: opevnené kniežacie sídlo – akropola – v Mykénach má pozdĺžny nepravidelný tvar a bolo opevnené monumentálnou kamennou hradbou, sídlisko vo Vrábľoch-Fidvári má pravidelný kruhový pôdorys a opevnili ho tromi priekopami a nad nimi navŕšenými drevozemnými valmi. „Na rozdiel od Mykén sa vo Vrábľoch nachádzala pravidelná zástavba s viacerými radmi domov radiálne usporiadanými pozdĺž opevnenia. Domy boli vzájomne oddelené uličkami a ulicami. Zistený spôsob zástavby má evidentné znaky protourbánneho charakteru,“ vysvetľuje archeológ.

V oboch prípadoch to tiež boli miesta, v ktorých sídlila najvyššia spoločenská vrstva – v Mykénach to bolo kniežacie sídlo a vo Vrábľoch sídlo spoločenskej elity. Spoločné majú obe náleziská aj to, že sa do ich areálu vchádzalo dvomi vchodmi a pri výskume oboch sa odkryli aj pohrebiská.

Má teda Fidvár niečo „naviac“ v porovnaní s ďaleko známejším Mykénami? „To, že leží nie vo východnom Stredomorí ako Mykény, ale v strednej Európe a reprezentuje tak v tomto priestore doteraz najstaršie doložené ´mesto´,“ vysvetľuje J. Bátora.

Podľa dostupných informácií sa o nálezisku vie od konca 19. storočia, no prelom znamenal až výskum v rokoch 2007 až 2017, pri ktorom slovenskí archeológovia spolupracovali s Nemeckým archeologickým ústavom so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. O veľkom potenciáli náleziska vo Vrábľoch-Fidvári pre poznanie staršej doby bronzovej v oblasti stredného Dunaja sme vedeli, pretože 40 rokov pred nami, v roku 1967, tam uskutočnil Anton Točík, vtedajší riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre, tzv. zisťovaciu sondáž,“ objasňuje J. Bátora, ktorý bol od začiatku odborným garantom tohto výskumu. Sondáž naznačila, že ide o opevnené viacvrstvové sídlisko – tell, s výraznými dokladmi osídlenia počas trvania celej staršej doby bronzovej. „Keď v roku 2006 kolegovia z Nemecka hľadali vhodnú lokalitu na systematický výskum opevneného sídliska na juhozápadnom Slovensku, upriamil som ich pozornosť práve na Fidvár. Následný rozsiahly geofyzikálny výskum, spojený s povrchovou terénnou prospekciou, uskutočnený na jar v roku 2007, ukázal, že sa na Fidvári nachádza sídlisko mimoriadneho významu,“ opisuje.

Prieskum potvrdil, že pod terajším povrchom sa nachádza okrem troch kruhových opevňovacích priekop aj zhruba 180 mimoriadne dobre zachovaných pôdorysov domov. A navyše asi 300 metrov južne od sídliska vedci identifikovali pohrebisko, na ktorom pochovávali jeho obyvateľov. Po týchto dôležitých zisteniach sa v roku 2008 rozbehol rozsiahly medzinárodný systematický výskum, ktorý za slovenskú stranu viedol a odborne zastrešoval Jozef Bátora a za nemeckú stranu Dr. Knut Rassmann.

„Vďaka tomu, že do výskumu boli zapojené viaceré, najmä prírodovedné, disciplíny (dendrochronológia, paleobotanika, paleozoológia, paleogeografia, geológia, pedológia, antropológia, paleopatológia a paleogenetika), sa nám podarilo získať početné nové poznatky o živote človeka, o spoločnosti a hospodárstve v staršej dobe bronzovej,“ hovorí a dodáva, že vzhľadom na to, že na Fidvári bola mimoriadne úrodná pôda, darilo sa pestovať najmä pšenicu dvojzrnnú, z ktorej pripravovali kaše, placky a chlieb. Na prípravu pokrmov sa využívali aj semená rastlín, ktoré sa v súčasnosti už nekonzumujú, ako napríklad mrlík biely. V zázemí sídliska chovali hospodárske zvieratá najmä hovädzí dobytok, ovce/kozy a svine domáce. Popri pestovaní kultúrnych rastlín a chove domácich zvierat stále dôležitú úlohu zohrával lov, rybolov a zberačstvo. V hospodárstve významnú úlohu zohrávalo prospektorstvo, t. j. vyhľadávanie nerastných surovín a ich následná ťažba. Cieľom boli najmä ložiská farebných kovov (meď, zlato, cín), ktoré sa nachádzali prevažne v horských oblastiach stredného Slovenska. Teda nosnou časťou hospodárstva bola metalurgia , čiže tavba, odlievanie a výroba rôznych predmetov a ozdôb z medi, bronzu a zo zlata. Významnou hospodárskou činnosťou bola tiež výroba predmetov a ozdôb z kosti a parohoviny, ale aj výroba keramiky.

„Možno to znie paradoxne, ale početné informácie o živote človeka v skúmanom období nám priniesol aj výskum hrobov na pohrebisku. Ako určitú ´pridanú hodnotu´ priniesol výskum vo Vrábľoch tým, že sa nám podarilo identifikovať rozsiahle sídlisko prvých poľnohospodárov, spred zhruba 7000 rokov, ktorého časť bola ohradená. Zistili sme tu tiež dva rímske vojenské pochodové tábory z druhej polovice 2. storočia n. l., ktoré patria k prvým objaveným na Požitaví,“ zhŕňa výsledky výskumu J. Bátora.

Lokalitu Vráble-Fidvár vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). „Myslím, že národných kultúrnych pamiatok tohto typu na Slovensku nemáme veľa – znamená to, že je chránená, nesmie sa na jej území viac vykonávať poľnohospodárska činnosť ani iné práce, ktoré by ju narúšali. Takéto archeologické nálezisko je aj zo zákona výraznejšie chránené proti vykrádaniu detektoristami, ktorým v prípade prichytenia pri vykonávaní takejto nekalej činnosti v areáli NKP hrozí až 10-ročný trest odňatia slobody,“ ozrejmuje význam NKP archeológ.

Neznamená to však, že vedci nechcú, aby nebola na očiach verejnosti. Archeologický ústav SAV a mesto Vráble majú záujem a ambíciu vybudovať spoločnými silami na Fidvári skanzen, ktorý by mal pozostávať z verných replík niekoľkých domov, prípadne aj iných hospodárskych stavieb. „Okrem skanzenu by sme tam radi vybudovali aj Múzeum človeka staršej doby bronzovej. Malo by ísť o stánok vedy a kultúry, v ktorom budú sústredené najmä nálezy zo staršej doby bronzovej, z výskumov realizovaných Archeologickým ústavom SAV v Nitre, na území celého Slovenska,“ konštatuje archeológ. „Naša predstava je areál, ktorý bude otvorený počas celého  roka,“ uvažuje prof. Jozef Bátora. Príklad vidí v poľskej v lokalite Trzcinica, kde sa nachádza tiež múzeum a skanzen nazvaný Karpatská Trója.

Andrea Nozdrovická

Foto: Archív AÚ SAV Nitra a RGK DAI Frankfurt am Main

Príloha

Výskumné práce v centrálnej časti sídliska zo staršej doby bronzovej
Príloha

Pohľad na drevom vydláždenú ulicu medzi dvomi domami zo staršej doby bronzovej
Príloha

Hrob s kostrou ženy zo staršej doby bronzovej