Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Publikácia Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050 je výsledkom tímovej práce a zapojenia širokého spektra odborníkov z rôznych oblastí

Nová publikácia Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

15. 4. 2020 | videné 926-krát

Centrum spoločenských a psychologických vied SAV a Ústav krajinnej ekológie SAV sa v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Ministerstvom životného prostredia SR podieľali na príprave publikácie Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050. Ide o výsledok tímovej práce a zapojenia širokého spektra odborníkov z rôznych oblastí. Zároveň poskytuje verejnosti možnosť zoznámiť sa s problematikou výhľadových štúdií, životného prostredia a ochrany prírody v širšom kontexte.

Štátna ochrany prírody na Slovensku nedávno oslávila storočnicu. Bolo to turbulentné obdobie, ktoré zahŕňalo vojnu, zmeny režimov, neuveriteľný nárast životnej úrovne obyvateľstva, ale aj bezprecedentné zmeny stavu prírody a narastajúce nepriaznivé vplyvy zmeny klímy. Rovnako dôležité ako chápať minulosť je aj viesť otvorenú diskusiu o budúcnosti. Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050 do tejto diskusie prinášajú dôležitý impulz. Predstavujú možnosti a alternatívy vývoja prírody na Slovensku v dlhodobom horizonte do roku 2050, pričom pracujú so súčasnými trendmi a hnacími silami, ale aj neistotami, ktoré môžu viesť k odklonu od súčasného smerovania. Analýza a diskusia alternatívnych scenárov je dôležitým nástrojom, ako hľadať riešenia problémov, ktoré pre nás predstavujú rôzne typy neistôt, a to cestou implementácie verejných politík, programov a projektov.

Monografia vychádza v čase, keď svet globálne čelí pandémii vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, a veľkým ekonomickým a sociálnym výzvam. Výhľadové štúdie Európskej environmentálnej agentúry, ale v neposlednom rade aj naše štúdie pracujú s rizikom nových, vznikajúcich a opätovne sa objavujúcich ochorení a pandémií, ktoré sa v dnešných dňoch stávajú realitou. Ich vznik sa dáva do súvislosti s vysokou koncentráciou ľudí v mestách a rastie so zmenou klímy a zvyšujúcou sa mobilitou ľudí a tovaru, pričom v rámci strategického výhľadu s nimi musíme pracovať. Najväčšou divokou kartou (udalosť s nízkou pravdepodobnosťou, ale veľkými následkami) je však to, ako sa zmení spoločnosť po skúsenosti s touto pandémiou a ku ktorému scenáru sa celá spoločnosť a príroda Slovenska budú blížiť.

Monografia je pre záujemcov prístupná v tlačenej aj online podobe na Enviroportáli.

Igor Taldík, Prognostický ústav CSPV SAV 

Foto: archív