Aktuality

Zemetrasenie v Záhrebe pocítili aj na Slovensku

Vložil(a): A. Nozdrovická, 24.3.2020, videné 1018-krát

 

V nedeľu 22. marca o 6:24 hod. SEČ zasiahlo územie Chorvátska zemetrasenie, ktoré spôsobilo škody na viacerých budovách a pamiatkach. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo zhruba 7 km severovýchodne od Záhrebu. Magnitúdo zemetrasenia, stanovené v Európskom seizmologickom centre CSEM-EMSC na základe údajov zo seizmických staníc (vrátane slovenských), má hodnotu Mw=5,4. Po tomto zemetrasení nasledoval podobne silný otras o 7:01 SEČ, ktorého magnitúdo bolo 5,0. Okrem spomenutých zaznamenali v tejto oblasti počas nasledujúcich 24 hodín viac ako 50 ďalších otrasov s magnitúdom väčším ako 2. Zvýšená seizmická aktivita sa tu predpokladá aj v nasledujúcom období.

Dva najsilnejšie otrasy pocítili obyvatelia aj na území Slovenska. Poloha epicentra a lokality pozorovaní z územia Slovenska sú zobrazené na stránke http://www.seismology.sk/Makroseizmika/mapka_lokality.html, ktorú pravidelne aktualizujeme. K 24. marcu je evidovaných viac ako 20 pozorovaní z územia juhozápadného Slovenska – najmä z Nových Zámkov, Bratislavy, ale aj Serede, Pezinka a Nového Mesta nad Váhom.

Na území dnešného Chorvátska zemetrasenia nie sú zriedkavým fenoménom. Z hľadiska seizmickej aktivity je Chorvátsko aktívnejší región ako Slovensko. Najsilnejšie zemetrasenie v krajine zaznamenali 6. apríla 1667 v Dubrovníku a odhadované magnitúdo bolo 7,2. Toto zemetrasenie  zruinovalo mesto a vyžiadalo si vyše 5 000 obetí. Posledné silné zemetrasenie pri Záhrebe bolo pred 140 rokmi, presnejšie 9. novembra 1880, ktorého odhadnuté magnitúdo bolo 6,3 a spôsobilo vážne škody na budovách. Pravdepodobne aj tieto silné zemetrasenia boli spozorované na dnešnom území Slovenska, Ústav vied o Zemi SAV však nemá o tom údaje.

Súčasné zemetrasenia v Chorvátsku zaznamenali aj seizmické stanice Národnej siete seizmických staníc (NSSS), prevádzkovanej Ústavom vied o Zemi SAV (Obr. 1). Systém automatickej detekcie a lokalizácie seizmických javov NSSS už pár minút po vzniku zemetrasení určil na seizmických záznamoch signály spôsobené chorvátskymi zemetraseniami, vypočítal prvý odhad polôh (epicentier a hĺbok) a veľkosti zemetrasení (Obr. 2). Tieto prvotné dáta sú vo veľmi dobrej zhode s neskoršími parametrami určenými európskym seizmologickým centrom CSEM-EMSC.

Rutinne, okrem rýchleho prvého automatického spracovania, sa seizmické záznamy následne manuálne analyzujú v Dátovom a analyzačnom centre NSSS.  Výsledky analýz sa v rámci medzinárodnej výmeny dát pravidelne zasielajú do dátových centier okolitých krajín a do medzinárodných seizmologických centier, kde sa na základe veľkého množstva takto dostupných informácií parametre jednotlivých zemetrasení ďalej upresňujú.

Z geologického hľadiska sa epicentrá dvoch silných otrasov a série dotrasov nachádzajú na juhovýchodnom úpätí pohoria Medvednica, známeho strediska zimných športov severne od Záhrebu. Medvednica je úzkym pásmovým pohorím jz. - sv. smeru s dĺžkou do 40 km a max. výškou 1035 m (Sljeme). V jeho centre vystupujú kryštalické metamorfované horniny paleozoického veku, ktoré sú tektonicky nasunuté na mladšie horniny mezozoického veku, vystupujúce najmä na severnej strane pohoria. Na južnej strane pohoria je kryštalinikum v zlomovom styku so sedimentantárnou výplňou rozľahlej Panónskej panvy – miocénnymi (mladotreťohornými) morskými sedimentami bádenského a sarmatského veku, jazernými sedimentami panónskeho až pontského veku a suchozemskými plio-pleistocénnymi sedimentami.     

Ohniskové mechanizmy zemetrasenia dokladajú pohybovú aktivitu na zlomoch  prešmykového charakteru, t. j. násun jedného horninového bloku na druhý v hypocentrálnej hĺbke zemetrasenia okolo 10 km. Ohniskovému charakteru zemetrasenia zodpovedá aj tektonický (násunovo-prešmykový) štýl geologickej stavby s vergenciou násunov na sever. Zo širšieho geotektonického pohľadu sa zemetrasenie javí ako následok permanentného tlaku adriatického bloku dinaridných pohorí Balkánu na tektonický blok ALCAPA (alpsko-karpatsko-panónsky blok) pozdĺž záhrebsko-zemplínskeho lineamentu.

Kristián Csicsay, Andrej Cipciar, Lucia Fojtíková, Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV

Foto: ÚVZ SAV

Príloha

Obr. č. 1: Záznamy zemetrasenia z 22. marca 2020 o 6:24 miestneho času (5:24 UTC) pri Záhrebe v Chorvátsku stanicami Národnej siete seizmických staníc spolu s označením časov príchodov identifikovaných seizmických vĺn
Príloha

Obr. č. 2: Výsledky prvého automatického spracovania záznamov zemetrasenia zo dňa 22. marca 2020 o 6:24 miestneho času (5:24 UTC) zo staníc Národnej siete seizmických staníc a staníc virtuálnej siete Oddelenia seizmológie ÚVZ SAV (staníc Lokálnej seizmickej siete východné Slovensko a vybraných zahraničných seizmických staníc)