Aktuality

Hodnoty a identita v hlavných mestách Višegrádu

Vložil(a): A. Nozdrovická, 12.3.2020, videné 327-krát

 

Otázky hodnôt a identity patria v súčasnosti k veľmi reflektovaným témam. Do veľkej miery je to reakcia na spoločenské a ekonomické pohyby a zmeny, ku ktorým dochádza na lokálnej, ale aj na globálnej úrovni. K takýmto výskumom možno zaradiť aj výskum Hodnoty a identita v hlavných mestách Višegrádu, ktorý v rámci výskumnej schémy Visegrad Fund rieši spolu s partnermi z krajín V4 Sociologický ústav SAV. Podľa názvu je zrejmé, že v centre pozornosti sú hlavné mestá týchto krajín. Ústredným motívom výskumu bolo poznanie, že hlavné mestá vykazujú v niektorých oblastiach  odlišné vzorce správania od ostatných častí krajiny. Jednou z oblastí, kde sa odlišnosť prejavuje vo veľmi konkrétnej podobe, je aj voličské správanie obyvateľov hlavných miest v týchto krajinách v porovnaní s ostatnými časťami krajiny. 

Výskum Hodnoty a identita v hlavných mestách Višegrádu bol postavený na kvalitatívnych údajoch z fokusových skupín vo všetkých štyroch hlavných mestách. V prvej skupine boli zástupcovia lokálnych politických elít, predovšetkým členovia miestnych zastupiteľstiev, v druhej skupine boli tzv. experti z rôznych oblastí spoločenského života. V záujme porovnateľnosti poznatkov bol scenár fokusových skupín rovnaký vo všetkých hlavných mestách a fokusové skupiny sa uskutočňovali v rovnakom období na jeseň 2019. V centre skúmania boli otázky vzťahu k hlavnému mestu, jeho dôležitosť pre utváranie národnej identity, hodnotové nastavenie obyvateľov z hľadiska celkovej atmosféry spoločnosti či jej otvorenosti.

Vzťah k mestu vo všetkých hlavných mestách účastníci fokusových skupín všeobecne prezentovali ako veľmi pozitívny. Vzťah k mestu bol mnohokrát vyjadrený v kategóriách silne emocionálne podfarbených. Vnímanie hlavného mesta je do veľkej miery ovplyvnené aj jeho výnimočnosťou. V prípade Budapešti sa vzťah k mestu vyznačoval veľkou rôznorodosťou, od veľmi tesnej blízkosti a pocitu, že v zahraničí  (t. j. mimo Budapešti) „sa cíti ako nikto“ až po tvrdenie, že „rovnako doma sa dokáže cítiť v Záhrebe či v Bratislave“. V prípade Prahy sa najviac prejavili ako stále prítomné a fungujúce mnohé prívlastky (zlatá Praha, stovežatá, srdce Európy, matka miest, Rím severu…). V prípade Budapešti to boli metaforické prirovnania ako Kuba Európy, Mix mediteránneho, balkánskeho a západoeurópskeho spôsobu života. V prípade Varšavy a Bratislavy bola, napriek celkovo pozitívnemu vzťahu k mestu, viditeľná určitá rezervovanosť. Túto bolo možné vystopovať aj v prípade skúmania dôležitosti hlavného mesta pre utváranie národnej identity. V prípade Varšavy bola zdôrazňovaná nielen jej samotná diverzita, ale aj diverzita jej vnímania v očiach obyvateľov. V prípade Bratislavy účastníci poukazovali nato, že Bratislava nepredstavuje na rozdiel od iných hlavných miest historicky prirodzené národné centrum a že identita Bratislavy je v dôsledku jej multikultúrneho vývoja slabo ukotvená. Varšava sa ako národný symbol nespája priamo s mestom, ale skôr s určitými stavbami, ako je napríklad Národný štadión. V prípade Prahy a Budapešti sú obe mestá bytostne spájané s utváraním národnej identity a sú jej symbolom. Napríklad aj najvýznamnejšie historické udalosti v Budapešti sa prevažne spájali s dôležitými politickými medzníkmi maďarského národa. Možno spomenúť revolúciu v roku 1956, zmenu režimu v roku 1989, ale aj obdobie tzv. zlatého veku, ako označili obdobie 1867 – 1918 účastníci fokusovej skupiny. Je zaujímavé, že viac ako v iných mestách sa identita obyvateľov Varšavy spája s medzigeneračnou identitou. Podľa toho nestačí iba povedať, že „som z Varšavy, pretože pokiaľ nemáte korene vo Varšave, tak v skutočnosti nie ste z Varšavy“. Táto skutočnosť má dôsledky na mnohé stránky individuálneho života Varšavčanov. Možno sa domnievať, že takéto vymedzovanie je dedičstvom búrlivého a spočiatku neregulovaného prílevu obyvateľstva do Varšavy po 2. svetovej vojne. V Budapešti je zasa prítomná geografická segregácia, ktorá sa viaže na silný lokálpatriotizmus. Viditeľné je štiepenie najmä po línii Buda – Pešť, ktoré sa podľa účastníkov fokusových skupín silne prejavuje aj v lokálnej politike.

Jedna časť fokusových skupín sa týkala atmosféry či nastavenia obyvateľov v kategóriách optimizmu- pesimizmu. Všetky štyri hlavné mestá sú i napriek mnohým neduhom vnímané ako veľmi dynamické, ponúkajúce šance a mnohé príležitosti, mestá úspešných ľudí (Bratislava). Je pritom paradoxné, že atmosféra v týchto mestách je vnímaná skôr ako pesimistická (Slováci a Maďari to majú v krvi) alebo minimálne ako zmes optimizmu a pesimizmu (Varšava). Osobitne zaujímavé boli výpovede týkajúce sa otvorenosti či konzervatizmu jeho obyvateľov. Z hľadiska deliacej línie hlavné mesto-ostatné časti krajiny, bolo hodnotové a názorové nastavenie obyvateľov hlavných miest vnímané ako otvorenejšie, preferujúce skôr individualizmus a väčšiu toleranciu. Aj keď medzi mestami sú podľa účastníkov fokusových skupín rozdiely („čo v Bratislave sú …slniečkari, neslniečkari, tak išli by do Prahy, tak aj z nich polovica by bola dosť konzervatívna voči tomu, čo sa tam deje“).  Podobne vo vzťahu k iným západným hlavným mestám je väčšia otvorenosť a tolerancia obyvateľov veľmi relatívna. Asi najkritickejší boli v tomto smere predstavitelia lokálnej politickej elity vo fokusovej skupine v Budapešti, ktorí Budapešťanov označili za neinovatívnych a dokonca spiatočníckych.

Poznávanie spoločného a rozdielneho medzi nami a najbližšími susedmi je veľmi dôležité, aby sme sa lepšie pochopili a v prípade problémov nesiahali po zjednodušujúcich riešeniach. Výskum potvrdil, že dodnes máme veľa spoločného a naše vzájomne sa preplietajúce histórie nás dodnes ovplyvňujú viac, ako si myslíme.

Magdalena Piscová a Miloslav Bahna, SÚ SAV

Ilustračné foto

Príloha

Bratislava, ilustračné foto
Príloha

Z prezentácie výskumu