Aktuality

Dron pre výskum žiarenia hornej atmosféry

Vložil(a): S. Ščepán, 6.9.2019, videné 288-krát

Nočná obloha svieti. Samotná atmosféra, jej horná časť, svieti slabým svetlom, ktoré ľudské oko pri pohľade na oblohu nezachytí. Na stratosferickej misii aj s podielom Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach sa však atmosféra detailne skúma. Molekuly kyslíka, ktoré počas dňa rozdelilo ultrafialové žiarenie slnka na atómy kyslíka, sa počas nocí opätovne spájajú. Pri ich spojení do O2 molekuly sa vyžiari fotón. Takto vytvorené svetlo nesie pomenovanie airglow. 

Večer 31. augusta, deväťtisíc kilometrov od Bajkonuru v Timminse v Kanade sa od Zeme odlepil balón francúzskej vesmírnej agentúry CNES. Odštartoval na stratosferickú misiu Strato Science 2019 nesúc vo svojej gondole sériu vedeckých experimentov. Z boku bol na gondole pripojený HiDRON, klzák s rozpätím krídel 3,4 metra, určený na lety vo veľkých výškach. Ten vyvíja kanadský startup Stratodynamics ako pokročilú manévrovateľnú alternatívu k stratosférickým balónom.
Balón CNES gondolu s HiDRONom vyniesol až do výšky 34 kilometrov. Tam sa HiDRON oddelil a začal svoj samostatný let, misiu nazvanú HiDRON Airglow. Túto misiu realizoval pre Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Detektor AMON (Airglow MONitor) pozoroval z paluby HiDRONu airglow žiarenie. AMON detektor je pôvodne detektorom pozemnej meracej siete AMON-net, ktorú postupne vyvíja a buduje ÚEF SAV. Jeden AMON monitoruje nočnú oblohu v Mexiku, ďalší na Kanárskych ostrovoch, jeden v Nemecku a jeden v Kolonici. Na ÚEF SAV teraz pripravujú jeho verziu prispôsobenú kozmickým podmienkam. V rámci jej testovania sa uskutočnil aj let v Timminse.

HiDRON po svojom uvoľnení z gondoly balónu voľným pádom zrýchlil na takmer 900 km/h a preťaženie na jeho palube dosiahlo hodnotu 12g. Potom let vyrovnal, výrazne spomalil a pokračoval v kĺzavom lete. Štart UAS dronu z takej výšky je pravdepodobne svetovým výškovým rekordom. Let skončil úspešným pristátím po približne štyroch hodinách od oddelenia sa od balónu.

AMON na palube HiDRON klzáku fungoval správne a zaznamenával intenzitu svetelného žiarenia a sériu telemetrických údajov. Zniesol tak podmienky vo výške 34 kilometrov, kde napríklad teplota klesá k hodnote mínus 60 stupňov Celzia. Tím z ÚEF SAV potrebuje, aby tieto podmienky dokázal znášať dlhodobo. V roku 2022 poletí séria AMON detektorov s EUSO detektorom na stratosférickom balóne NASA (misia EUSO-SPB2) a jeho let vo výške 35 km potrvá 100 dní.

Pavol Bobik
vedúci Oddelenia kozmickej fyziky
Ústav experimentálnej fyziky SAV

 

Príloha

Dron pripevnený na gondole balónu.
Príloha

HiDron na gondole pred štartom.