Aktuality

Koľkí neveria, že matematika môže byť pútavá? Že sa dá o nej počúvať s otvorenými ústami? Či sa pri nej zasmiať alebo zamyslieť? Je to aj   fakt možné? Nuž, ak začne prednášať Karol Nemoga, dá sa uveriť.

„Rád prednášam, baví ma to, matematika je krásna,“ hovorí doc. RNDr. Karol Nemoga, CSc., riaditeľ Matematického ústavu SAV, ktorý na ďalšej z vedeckých kaviarní SAVinci vo Westende v Bratislave na Patrónke, otvoril v stredu 29. mája dvere k matematike, akú sme mnohí nemali kde ani kedy spoznať.

„Matematika je celkom fajn,“ začne s tajomným úsmevom, ktorý ho po celú prednášku neopúšťa – rovnako aj oduševnenie, s akým hovorí o „vede vied“. A že ju odjakživa považovali za vedeckú kráľovnú, dokazuje nám matematik ďalekou históriou k Pytagorovi. Okrem jeho známej vety, je autorom mnohých matematických výrokov, ktoré boli dlhé roky nemenné. A od gréckeho Pytagora žijúceho zhruba 500 rokov pred Kristom sa dostal k pomerne neznámemu matematikov Pierrovi de Fermatovi (1601 – 1665), ktorého o niečo matematicky zbehlejší poznajú vďaka Fermatovým vetám. Od Karola Nemogu sme sa tak dozvedeli, že kým do vzorca známej Pytagorovej vety a² + b²  = c² môžeme nájsť čísla a „vyjde to“, pri a³ + b³ = c³ už čísla, aby bol výsledok správny, nenájdeme. „Tak je to aj pri ďalších mocninách 4, 5 atď.,“ vysvetľuje a pokračuje, že toto ešte nie je v samotnej matematike také zaujímavé (a opäť sa pousmeje). „Zaujímavý je fakt, že matematický amatér Fermat povedal, že na to síce prišiel, ale nikde to verejne nezapísal, v knihe na to nemal miesto. Ďalších 300 rokov sa potom matematici trápili dôkazom tejto Veľkej Fermatovej vety.“

Matematika však nie je len o rovniciach, výpočtoch. Ako hovorí Karol Nemoga, „je všade, aj tam, kde by ste ju nehľadali“. Napríklad v hudbe, uvádza príklad a objasňuje: „Započúvajte sa do africkej alebo ázijskej hudby – má úplne iné matematické zákonitosti ako napríklad európska vážna hudba. A zasa Japonec by Beethovena nepochopil.“ Matematika je aj v emóciách, citovom prežívaní. „Náš mozog matematicky spracúva množstvo podnetov, vyhodnocuje ich, vysiela ďalšie signály, podľa ktorých prežívame tú-ktorú emóciu,“ vysvetľuje vedec a pridáva ďalšie umenie – výtvarné. „Dnes nám počítač namaľuje obraz alebo rozpozná autora maľby,“ fascinuje ďalšími „odhaleniami“. Karol Nemoga sa zasekne iba pri divadle – tam sa zatiaľ na nič „matematické“ neprišlo, no už na ňom vidno, že bude mať o čom premýšľať.

Nezabudne však ani na súčasnosť, keď civilizácia doslova matematikou žije. Vývoj sa mení zo dňa na deň. „Čo bolo včera neprekonateľné, o pár dní je minulosťou. Všetko je iné,“ hovorí a dokumentuje to vývojom umelej inteligencie, kvantových počítačov či hoci aj „obyčajnými“ mobilmi. „Dnes už nimi platíme, pred 30 rokmi sme o nich ani nechyrovali,“ a pripája aj príklad autopilotov, vozidiel bez vodičov. „Technicky to o pár rokov nebude žiaden problém. Namiesto vedcov však nastúpia právnici,“ odhaduje budúcnosť.

Nezastupiteľné miesto má matematika v šifrovaní, čo je veľká „srdcovka“ Karola Nemogu. Dokonca hovorí, že ak by mal krásu tejto vedy na niečom dokazovať, bola by to práve teória čísel, algebra. Podľa neho princíp fungovania dnes používaných bezpečnostných metód je veľmi jednoduchý – založený na súčine dvoch prvočísel. „Čo je však náročné, je veľké množstvo možností, ktorými sa dá šifra rozlúštiť,“ tvrdí a bezpečnosť komunikácie považuje v súčasnosti za jednu z najvážnejších úloh matematiky.

Darmo. Matematika je síce kráľovnou vied, ale aj ich slúžkou.

Andrea Nozdrovická

Foto: Matej Fabiánek