Aktuality

Literárna kronika 1. republiky – spoločné dielo literárnych historikov

Vložil(a): A. Nozdrovická, 26.11.2018, videné 226-krát

Výpravnú publikáciu Literární kronika první republiky, ktorá je výsledkom spolupráce viacerých inštitúcií, predstavili 22. novembra spoločne v priestoroch Ústavu slovenskej literatúry SAV editori a autori z Ústavu pre českú literatúru AV ČR v Prahe (Pavel Janáček, Petr Šámal) a Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave (Vladimír Barborík).
Kroniku tvorí 21 kapitol zodpovedajúcich 21 rokom existencie prvej ČSR. Každá kapitola sa skladá z troch častí: udalosti, dielo, súvislosti. Takéto členenie vyplynulo z dôsledného prepojenia literárnohistorického, historického a literárno-interpretačného prístupu.
Ako editori publikácie viackrát prízvukujú, ich cieľom je prezentovať kultúru a literatúru 1. ČSR ako multikultúrnu a mnohonárodnostnú, pričom sa vyhýbajú idealizujúcemu či nostalgickému pohľadu. To je nesporný prínos východiskovej koncepcie diela.

Okrem českého a slovenského literárneho a kultúrneho diania Literární kronika první republiky približuje udalosti formujúce literatúru a kultúru nemeckej, maďarskej, resp. rusínskej národnostnej menšiny, rovnako sleduje aktivity ruskej emigrácie medzivojnovej ČSR a zachytáva koexistenciu a komunikáciu týchto súčastí rôznorodej kultúry. Pozornosť venuje i dobovým prekladom, ktoré výrazne zasiahli do vývinu českej literatúry (v jej sprostredkovaní i do slovenskej).

Kapitoly nepredstavujú kánon dobových literárnych diel, ale výber tých, ktoré podľa mienky editorov znamenali umelecký prínos pre literárnu situáciu sledovaného obdobia. So zámerom reprezentovať dominujúce národno-jazykové celky autori vybrali trinásť po česky napísaných diel, štyri diela v slovenskom jazyku a štyri diela v nemčine. Publikácia nemá zámer predkladať unifikovaný obraz doby, naopak, zvolený prístup s dôrazom na pluralitu pohľadu zviditeľňuje jej rozpory a animozity. Práve táto stratégia, spojená s optikou nesústreďujúcou sa len na dobové kultúrne centrá, ale podľa možnosti i na regióny, poukazuje na pluralitný a dynamický charakter dobovej kultúrnej identity. Prínosom publikácie je i zapojenie dobových literárnych udalostí a procesov do širšieho spoločenského, sociálneho a politického kontextu.

Literární kronika první republiky je typom publikácie s výrazným potenciálom zaujať aj širšiu verejnosť, k čomu prispieva i jej pôsobivé vizuálne spracovanie. Zároveň prispieva ku korekcii a upresneniu obrazu často mýtizovaného medzivojnového Československa, keďže sprostredkováva najnovšie výsledky bádania tejto problematiky.

Text a foto: Ivana Taranenková, ÚSlL SAV

Príloha

Publikácia Literární kronika první republiky
Príloha

Pavel Jánáček, riaditeľ Ústavu pre českú literatúru AV ČR v Prahe, Petr Šámal (ÚČL AV ČR), Vladimír Barborík (Ústav slovenskej literatúry SAV)