Aktuality

Memorovanie historických údajov, vzorcov chemických zlúčenín alebo matematických poučiek – to sú „klasické“ spomienky pamätníkov na školské roky spred štyroch či piatich desaťročí. Čo sa zmenilo? A naopak? Čo a prečo „limituje“ dnešné deti na ceste k metakognícii?

„Učenie bolí,“ počúvajú často rodičia od detí, ktoré sa nechcú alebo nevedia učiť. Otázne je, či ich to v našom pedagogickom systéme vieme naučiť. „Máme najnižšie percento excelentných detí v Európskej únii. Nedokážeme podporovať najslabších žiakov, ale ani tých najlepších,“ upozorňuje Mgr. Kamila Urban, PhD., samostatná vedecká pracovníčka a členka Vedeckej rady Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Zaoberá sa aj výskumom kľúčových zručností v oblasti gramotnosti v ranom detstve. Stratégia rozvíjania čítania s porozumením, kritického myslenia, no najmä aktivizácie detí vo vzdelávacom procese, trendy reforiem nášho školstva, ako aj rozvíjanie schopností rozmýšľať nad vlastným myslením, učením a výkonmi – sú inšpiráciou progresívnejších a účinnejších foriem vzdelávania. Kamila Urban sa nimi intenzívne zaoberá a má dostatok skúseností na porovnávanie s formami vzdelávania v zahraničí. „Vo Francúzsku je vzdelávací systém postavený na argumentácii. V USA učiteľ pripravuje materiály, aby mohli deti samostatne pracovať a pýtať sa.“ 

Otázky motivácie detí, budovania zdravého „self-efficacy“, reakcie a prístup rodičov, hľadanie progresívnejších metód vzdelávania, miera pripravenosti a postavenia pedagógov v našom systéme – to všetko bude Kamila Urban skloňovať vo Vede SK, ktorú vysiela vo formáte Nočnej pyramídy Rádio Slovensko v pondelok 6. mája od 22.20 hod. 

Text: Stano Ščepán

Foto: unsplash.com/Kaloyan Draganov