Aktuality

Slovensko získalo vďaka výskumu antropologičky Elżbiety Drążkiewiczovej zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i., po desiatich rokov vedecký grant v schéme ERC Starting Grant. Jej projekt s názvom Konflikty kvôli konšpiračným teóriám je zameraný na analýzu rastúceho napätia súvisiaceho s konšpiračnými teóriami v Európe. Cieľom projektu je snaha pochopiť, ako sú tieto konflikty ovplyvnené sociálnymi kontextami a ako sa vyvíjajú v rôznych európskych prostrediach. S projektom má začať na jar 2023.

Elżbieta Drążkiewicz prišla do Slovenskej akadémie vied z Maynooth University v Írsku, kde pôsobila ako držiteľka grantu programu Marie Skłodowska-Curie a následne zastávala pozíciu docentky. „Potom sa naskytla príležitosť pracovať v Bratislave a tú som využila. Najmä preto, že je to bližšie k mojej poľskej rodine a k mojej výskumnej strane v Poľsku,“ objasňuje vedkyňa, pôvodom Poľka. Výskumu konšpiračných teórií sa venovala už pred pandémiou – počas pôsobenia v Írsku sa zaoberala konfliktmi súvisiacimi s programom imunizácie proti vírusu HPV. Pre Sociologický ústav SAV, v. v. i., sa rozhodla aj pre rozbehnutú prácu o konšpiračných teóriách, ktorú na pracovisku realizovali viacerí vedeckí pracovníci. Na konšpiračných teóriách spolupracuje nielen v domovskom ústave, ale aj so Zuzanou Panczovou (Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.), s ktorou spoločne pripravili príspevok o konšpiračných teóriách, fámach a klebetách v čase covidovej krízy uverejnený vo vedeckom časopise Slovenský národopis.

Sociálna antropologička sa zamyslela aj nad tým, či má podľa nej Slovensko dostatok odborníkov na konšpiračné teórie. Podľa nej je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí sa o túto tému odborne stále viac zaujímajú a je to aj odrazom súčasnej situácie v krajine. „Je čoraz jasnejšie, že túto tému musíme skúmať a nespoliehať sa na to, čo sa robí na Západe, a kopírovať riešenia a teórie na slovenské podmienky alebo štáty strednej/východnej Európy. Naša situácia je trochu iná, zaoberáme sa inými konšpiračnými teóriami, máme inú sociálnu štruktúru, takže potrebujeme, aby sa tu urobila vlastná práca,“ hodnotí vedkyňa, ktorá o grant ERC požiadala po prvý raz a po úspechu zostala príjemne šokovaná. „Myslím, že je to skvelá príležitosť,“ uvažuje o veľkom vedeckom úspechu. „Keď ste vedec, stále uvažujete v dimenziách, že máte nejaké obmedzenia – nie sú peniaze, nie je tím a podobne. A zrazu príde moment, keď to všetko získate a poviete si: OK, už neexistujú žiadne výhovorky, môžem robiť svoj vysnívaný projekt. Je to veľmi vzrušujúce, mimoriadne obohacujúce a je to krásny pocit, pretože na tomto úspechu som pracovala veľmi, veľmi dlho. Takže konečne mám pocit, že sa to oplatilo,“ vyznáva sa E. Drążkiewicz.

Za podaním žiadosti však bolo aj množstvo inej, najmä administratívnej práce a pomoc viacerých mentorov. „Hoci bola toto moja prvá žiadosť o ERC grant, neznamená to, že som sa s podobnými projektmi či žiadosťami už nestretla. Veľmi mi pomohlo, že som bola v sieti COST. Umožnilo mi to stretnúť sa s ľuďmi, ktorí boli poprednými odborníkmi na konšpiračné teórie v Európe a vo svete,“ hovorí vedkyňa a odporúča: „Spájajte sa s kolegami, stretávajte sa, diskutujte o probléme, učte sa od nich, robte všetky aktivity spoločne, vymieňajte si nápady či odporúčania na literatúru.“

Sama o svojich nápadoch diskutovala s viacerými zahraničnými odborníkmi, ktorých môže nazývať aj svojimi priateľmi. „Môj dobrý priateľ, prof. Dr. Michael Butter z Univezity v  Tübingene, ktorý takisto vedie ERC projekt o populizme a konšpiračných teóriách, si moju prácu prečítal ešte počas covidu a odporúčal mi počkať, tému si viac premyslieť. Poslúchla som jeho radu a prácu som zastavila. Bola to veľmi dôležitá rada, pretože keby som sa prihlásila vtedy, neuspela by som,“ opisuje E. Drążkiewicz rady svojho „mentora“. Tento príklad podľa vedkyne dokazuje, aké dôležité sú neformálne vzťahy s kolegami a aká dôležitá je dôvera medzi vedcami. „Prof. Butter nebol jediný, bolo ich veľa, za všetkých spomeniem napríklad docenta Jarona Harambama z Univerzity v Amsterdame a veľmi dobrú kolegyňu, emeritnú profesorku, Anniku Rabo z Univezity v Štokholme, s ktorou spolupracujem. Neskôr som sa dostala k Ing. Zuzane Reptovej z Centra vedecko-technických informácií SR, ktorá mi výrazne pomohla,“ menuje ďalších pomocníkov pri ceste za úspechom a nezabudne pripomenúť známu skutočnosť – náš región si v procese podávania žiadostí nevedie tak dobre, ako by mal, preto má viaceré mentorské iniciatívy. V rámci nich sa spojila aj s profesorkou sociálnej a kultúrnej antropológie Sarou Green z Helsinskej univerzity. „Veľmi mi pomohla užitočnými radami a komentármi, a to dokonca v čase Vianoc. Je veľmi dôležité byť otvorený spolupráci, počúvať spätnú väzbu a byť otvorený kritike od iných ľudí,“ opäť zdôrazňuje, no vracia sa aj k pomoci pri podávaní grantov.

„Myslím si, že táto podpora by mala byť o niečo viac štruktúrovaná, jednoduchšia pri identifikácii. Mne veľmi pomohla už spomínaná Zuzana Reptová. Cítila som však, že v jej aj v mojom úsilí sme boli obe veľmi závislé od našich individuálnych kontaktov, ktoré sme si priniesli spoza hraníc Slovenska,“ dodáva vedkyňa.

Dobrý tím je základ

Jedným z prvých krokov pri rozbehnutí projektu je podľa E. Drążkiewiczovej nájsť si dobrý tím. „Tento projekt bude len taký dobrý, aký dobrý bude jeho tím. Som sociálna vedkyňa, nepotrebujem luxusné laboratórium. Kancelária je dôležitá, no skôr ako priestor mysle, kde môžeme vytvoriť pulzujúcu komunitu, otvorenú pre výmenu nápadov, rôznych iniciatív s vedcami, ktorí sú nadšení pre projekt, ktorí majú zručnosti a ktorí radi pracujú ako súčasť tímu,“ objasňuje prvé kroky výskumu a zdôrazňuje, že ide o skutočne medzinárodný projekt.

„Nie je to projekt o Slovensku, ktorý by bol prínosom len pre slovenských vedcov. Jeho cieľom je odpovedať na výskumnú otázku a na to potrebujem mať najlepších ľudí. Ak sú tí ľudia Slováci – super. Ak náhodou nie sú – každý je vítaný,“ podčiarkuje. Nový tím má tvoriť šesť ľudí, ktorí budú pracovať na prípadových štúdiách v šiestich krajinách: v Estónsku, Švédsku, Nemecku, Belgicku, Bulharsku a Poľsku. „Nemyslím si, že má zmysel zužovať náš výskum len na konšpiračné teórie, skôr sa chcem zamerať na rozsiahlejšie otázky o pravde a chápaní demokracie. O konfliktoch kvôli pravde, konfliktoch súvisiacich s demokraciou, o otázkach dôvery vo vedu, politiku, autoritu, odbornosť, budúcnosť,... všetko sú to široké otázky,“ opisuje svoje plány.

Napriek tomu, že svoj ERC projekt, bude dr. Drążkiewicz realizovať na Sociologickom ústave SAV, v. v. i., medzi krajinami, v ktorých bude uskutočňovať prípadové štúdie, Slovensko zahrnuté nie je. Sociálna antropologička v tom však problém nevidí a zdôvodňuje to:

„Existuje niekoľko spôsobov, ako o tom premýšľať. Prvý je: toto je výskumný projekt. Máte výskumný cieľ, výskumnú otázku. Hľadáte prípadové štúdie, ktoré vám najviac pomôžu pri jej riešení. Mala som podobnú otázku na paneli ERC: Prečo tu nie je nikto z juhu? Dnes môže každá krajina v Európe tvrdiť: Máme najväčší problém, naša situácia je jedinečná! Otázka však znie: Aký zmysel to má pre tento konkrétny projekt a pre túto špecifickú výskumnú otázku, ktorú riešime? Súhlasím, Slovensku by sa to hodilo, ale pre tento konkrétny projekt to nemalo zmysel. Mám však dva ďalšie projekty, v ktorých sa pozerám na Slovensko,“ zdôrazňuje vedkyňa. Jeden zo spomínaných projektov nesie názov Pandemické pravdy: Porovnávacia štúdia konfliktov o konšpiračných teóriách v krajinách Vyšehradskej štvorky a je financovaný z APVV. V projekte z programu CHANSE zas spolu so svojím tímom skúma, akým spôsobom digitalizácia utvára formu, obsah a dôsledky konšpiračných teórií.

ERC granty sú podľa nej zamerané na veľké európske projekty a jedným z kritérií pre európske financovanie je to, že navrhované témy presahujú možnosti lokálneho financovania. „Ak by som mala projekt, ktorý je nastavený len na Slovensko, povedali by – tak choď na APVV, máte vlastné regionálne financovanie,“ dokladá svoje tvrdenia: „Aj keď sa viac zamyslím nad stratégiou SAV alebo slovenskej vedy, myslím si, že pre slovenskú vedu by bolo prospešnejšie vytvoriť poznatky, ktoré by sa mohli prepojiť s odborníkmi z celého sveta, a tak dostať Slovensko na vedeckú mapu.“ Veda je medzinárodná, zdôrazňuje. „Som Poľka, prvý titul som získala v Poľsku a chápem, že v našej vede existuje určitá forma nacionalizmu. Na jednej strane si môžeme myslieť, že naše prípady sú vždy jedinečné a špeciálne, na druhej strane si vždy myslíme, že iní ľudia nevidia, akí sme jedineční, musíme ich v tom vzdelávať a chceme sa zviditeľniť na mape. No nemyslím si, že sa musíme zviditeľňovať štúdiom Slovenska. Verím, že sme už dosť dobrí na to, aby sme sa nezameriavali len na Slovensko. Môžeme sa rozvetviť. Keď sem môžu prísť Nemci a študovať Slovensko, prečo by sme my nemohli ísť do Nemecka a študovať ich? Myslím si, že môžeme mať aj originálny pohľad a prispieť tak k výskumu,“ rázne ozrejmuje.

Publikovanie v Nature

E. Drążkiewicz sa v tomto roku podaril aj ďalší medzinárodný úspech a to publikácia príspevku na vyžiadanie v prestížnom vedeckom časopise Nature. Venovala sa v ňom téme štúdia konšpiračných teórií s väčším súcitom a rozpoznaním vlastných predsudkov. „Ako vedci veríme vo vedu, je to naša práca. Takže keď počujeme konšpiračné teórie, dostaneme sa do ´vývrtky´ – ach, musíme brániť vedu! Myslím si, že to môže ovplyvniť spôsob, akým kladieme otázky, spôsob, akým zostavujeme náš výskum, čo mu nemusí vždy prospieť. Myslím si, že si musíme oveľa viac uvedomovať naše predsudky vo výskume konšpiračných teórií,“ opisuje vedkyňa článok v Nature, ktorého zverejnenie považuje za veľmi veľký úspech. No nielen preto, že bol vyžiadaný. „Nature sa o túto tému zaujímal, no myslím, že neskôr sa trochu zľakli, že idem príliš ďaleko. Nature majú predsa brániť vedu! Je to Biblia vedy a zrazu im tam niekto píše o tom, že sa vedci majú kontrolovať. Tiež som naznačila, že vedci nie sú vždy takí neutrálni vo svojich rozhodnutiach, ako sa zdajú byť. Oceňujem, že boli v tejto téme takí otvorení,“ sumarizuje vedkyňa.

Zároveň sa na záver zamýšľa nad rozdielom medzi slovenskými konšpirátormi a konšpirátormi z iných krajín. Ten podľa nej nie je veľký. „Konšpiračné teórie predpokladajú, že sa niekto skrýva a plánuje zničenie nielen mňa, ale aj ľudí, ktorých zastupujem. Alebo škodí či pôsobí proti mojim hodnotám, môjmu spôsobu života. Keďže máme v rôznych krajinách rôzne hodnoty, konšpiračné teórie sa môžu v detailoch líšiť,“ konštatuje. Slovenské konšpiračné prostredie však podľa nej veľmi silno ukazuje, aká konzervatívna vie byť slovenská spoločnosť. Rovnako ako prijatie teórií, ktoré predpokladajú, že existuje LGBTI loby, ktorá ohrozuje tradičnú rodinu.

Tragická udalosť, smrť dvoch mladých ľudí z LGBTI komunity na Zámockej ulici v Bratislave, ňou „otriasla od základov“. No ešte viac ňou otriasla – no neprekvapila ju – odpoveď. „Sledovala som slovenské médiá a spadla mi sánka. Bolo nad slnko jasné, že to bol homofóbny zločin založený na konšpiračnej teórii. A predsa sa slovenské médiá veľmi zdráhali nazvať to pravým menom. Koľko politikov, ľudí na sociálnych sieťach čin odobrovali, fandili vrahovi...! Takže si myslím, že toto je to, v čom je to všade iné: hodnoty,“ vysvetľuje. „Na Slovensku množstvo ľudí stále oceňuje veľmi konzervatívny katolícky prístup k rodine, k národu, a teda konšpiračné teórie sú s tým veľmi spojené.“

Odlišnosť Slovenska má podľa vedkyne aj historické pozadie a odkazuje aj na výskum Z. Panczovej. „Naše štáty prispeli k šíreniu konšpiračných teórií a neskôr bolo normálne ohradzovať sa proti štátnym konšpiračným teóriám. Politici boli rovnako zapojení do konšpiračných teórií na Západe aj na Východe. Ale potom sa to v 60. rokoch zmenilo, na Západe sa stali patologizované a bol proti nim silný odpor. Myslím si, že my sme týmto pohybom ešte neprešli, možno ním prechádzame teraz, neviem. To je môj ERC projekt,“ uzatvára Elżbieta Drążkiewicz.

Spracovali: Katarína Gáliková, Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková