Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hostkou 43. epizódy vedeckého podcastu SAV bola Mgr. Katarína Bešková, PhD., z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i.

Vyšla 43. epizóda Vedeckého podcastu SAV

23. 9. 2022 | zhliadnuté 196-krát

Hostkou 43. epizódy vedeckého podcastu SAV bola Mgr. Katarína Bešková, PhD., z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i. Arabská kultúra je jej blízka, dokladuje to aj znalosť (nielen spisovného) arabského jazyka. V dizertačnej práci sa venovala vplyvom príbehom tisíc a jednej noci na modernú arabskú literatúru. Zúčastnila sa niekoľkých výskumných a študijných pobytov aj na univerzitách v Káhire či Bejrúte. Je autorkou monografie Súčasná egyptská literatúra. Káhiru považuje za centrum literatúry arabského sveta, chodí sem dokonca aj na nákupy (kníh). Píše latinkou, arabské písmo považuje za krásne. Podcast moderovala Soňa Lutherová.

Prvé stretnutie Kataríny Beškovej s arabskou kultúrou bolo veľmi laické, a vôbec si v detstve nepredstavovala, že sa bude tejto téme venovať. „Až keď som zistila, že na Univerzite Komenského sa otvára odbor prekladateľstvo, tlmočníctvo angličtina-arabčina – čo ma svojou zvláštnosťou oslovilo – bolo rozhodnuté,“ vysvetľuje a dodáva, že štúdium bolo veľmi ťažké, najmä začínať so štúdiom jazyka – arabčiny, ktorý dovtedy vôbec neovládala. Zdôrazňuje, že tento jazyk si vyžaduje neustále zdokonaľovanie. „Na počítači mám dvojitú klávesnicu,“ hovorí orientalistka s úsmevom.

V podcaste K. Bešková porovnáva aj univerzitné prostredia arabského a nášho, resp. západoeurópskeho sveta a menuje rozdiely. Najčastejšie pôsobila v Káhire, kde skúmala a skúma hlavne modernú egyptskú literatúru, čiastočne sa venovala aj 1000 a jednej noci, cenzúre, dystopiám alebo revolúcii v rokoch 2010 a 2011. „Literatúra sa pre mňa stáva nástrojom spoznávania kultúry a vecí s tým spojených,“ vyzdvihuje, no vymenúva aj ďalšie metódy, ako robí výskum, často s presahom do sociálno-antropologických tém. Popisuje tiež, ako sa robí európskej žene výskum v „mužsky dominantnom“ arabskom prostredí. Do Egypta sa však vracia veľmi rada. „Je to taký vyrovnávací protipól k životu u nás,“ tvrdí vedkyňa, podľa ktorej sú tam ľudia srdečnejší a celkovo považuje tamojší život „za živší“.

Porovnáva modernú spisovnú arabčinu, spoločnú pre všetky krajiny arabského sveta, s dialektmi, ktoré sú v každej arabskej krajine iné. Rozdielna je aj výslovnosť či prízvuk, dodáva.

Dotkne sa aj práce v Ústave orientalistiky SAV, v. v. i., ktorý spája vedcov venujúcich sa rozdielnym častiam sveta a v ktorom sama oceňuje hlavne slobodu bádania. K. Bešková v podcaste spomenula aj populárno-náučný časopis Svet Orientu včera a dnes, ktorý ústav vydáva, a priblížila jeho obsah. Popritom popisuje aj súčasnú arabskú literárnu tvorbu, ktorá je – rovnako ako na Slovensku – podľa nej veľmi rozmanitá. „Veľakrát je veľmi ťažké povedať hlavnú dejovú líniu, čo je nesmierne zaujímavé a možno trochu iné v porovnaní so západnou literatúrou,“ vysvetľuje. Zmieni sa aj o úskaliach prekladov „z druhej ruky“ – keď sa arabské dielo preloží do slovenčiny napríklad z angličtiny.

Katarína Bešková sa rozhovorí aj o cenzúre v arabskej literatúre, čomu musia autori čeliť. „V Egypte už oficiálne cenzúru v literatúre zrušili,“ ozrejmuje, no zároveň dodáva, ako to naozaj funguje a ako sa situácia zmenila po tzv. Arabskej jari. V závere sa dotkne aj žien-autoriek v arabskom svete. Neopomenie ani prácu slovenskej vedkyne s dieťaťom. „Nie je to ľahké, je problematické zladiť prácu a úlohu matky. Hoci je to pre ženu horšie, myslím si, že to ovplyvnilo aj manželov výskum,“ dodáva K. Bešková, ktorá si s manželom-vedcom rovnakého ústavu, vedeli a vedia prácu a starostlivosť o dcérku rozdeliť.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Katarínou Beškovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články