In: Slovenská literatúra, vol. 66, no. 2
Tomáš Horváth 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 88 - 102
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
Idióm, idiolekt, udalosť, kód / idiom, idiolect,event, code
Typ článku: II. Štúdie / Studies
Typ dokumentu: štúdia / study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Štúdia sa zaoberá situovaním literárneho diela medzi všeobecnými vlastnosťami (zákonitosťami) literárneho diskurzu a singularitou, medzi inštitúciou a idiómom. Singularitu podľa Derridu nemožno dosiahnuť bez participácie na všeobecnosti. Literárne dielo ako singularita nie je osihotené – aby mohlo byť prečítané práve ako singularita, musí byť situované diferenčne voči iným dielam, od ktorých sa radikálne odlišuje.
G. Deleuze parafrázuje Prousta, že spisovateľ vynachádza v jazyku nový jazyk. Tento iný jazyk v rámci predchádzajúceho prirodzeného a literárneho jazyka však nemusí pracovať len na jazykovej (štylistickej) úrovni, ale aj na úrovni „druhotného jazyka“, systému literárnych kódov a konvencií. Môže transkribovať a transformovať nielen úroveň jazyka v bežnom zmysle slova (deviačná syntax), ale aj žánrové konvencie (napríklad deviačná detektívka), literárnu etiketu. Tento jazyk nie je odtrhnutý od „starého jazyka“ (primárneho systému), ale vzniká ako jeho prepracovanie. Z hľadiska „strednej“ perspektívy jednotlivého literárneho diela tak môže dielo (udalosť) urobiť napríklad aj radikálnou transformáciou niektorej žánrovej štruktúry. Žánrová norma, ktorú dané dielo prekonáva, sa stáva systémom konvencií, vzhľadom na ktorý je toto dielo zrozumiteľné: žáner je podmienkou možnosti čiastočnej zrozumiteľnosti inovatívneho diela. Takéto dielo je akoby výpoveďou sčasti zakódovanou v známom jazyku, ktorý sa prelieva do nečakaného, neznámeho jazyka.
Dielo – singularita, udalosť zakladá nový kód – idiolekt. Dielo – udalosť (udalosť ako to, čo je z definície neopakovateľné) je teda podľa Derridu vždy už infikované štruktúrou opakovania, aby vôbec mohlo byť prečítané.
The study deals with situating a literary work between general properties (laws) of
literary discourse and singularity, between institution and idiom. According to Derrida,
singularity cannot be achieved without participation in generality. A literary work as
a singularity is not isolated – in order to be read as a singularity, it must be juxtaposed
with other works, which it differs radically from.
G. Deleuze paraphrases Proust saying that a writer invents a new language within
a language. This other language within the previous natural and literary language,
however, does not only have to function on the linguistic (stylistic) level, but also on
the level of the „secondary language “, the system of literary codes and conventions.
It may transcribe and transform not only the level of language in the common sense
(deviated syntax) but also genre conventions (e.g. deviated crime story), literary
etiquette. This language is not torn off the „old language “ (primary system), but
it is created as its redesign. From the viewpoint of the „middle“ perspective of an
individual literary work, the work (event) can thus become – for instance – a radical
transformation of a particular genre structure. The genre norm, which is overcome
by the given work, becomes a system of conventions, with regards to which this work
is comprehensible: a genre is a condition of possibility of partial comprehensibility
of an innovative work. Such a work is a sort of message partly encoded in a familiar
language which flows into an unexpected, unknown language.
A work – singularity, an event establishes a new code – idiolect. The work – event
(an event as something that is unrepeatable by definition) is thus – according to Derrida
– always pre-infected with a repetition structure so that it could be read at all.
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2019. Literárne dielo ako udalosť a idiolekt. In Slovenská literatúra, vol. 66, no.2, pp. 88-102. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Horváth, T. (2019). Literárne dielo ako udalosť a idiolekt. Slovenská literatúra, 66(2), 88-102. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 3. 6. 2019