In: Slovenská literatúra, vol. 63, no. 3
Lenka Macsaliová
Detaily:
Rok, strany: 2019, 207 - 214
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
Milan Zelinka, Dych, generačná príslušnosť
Typ článku: Rozhľady / Views
DOI: https://doi.org/-
O článku:
Cieľom práce je zodpovedať si otázku príslušníka generácie a ako sa generačnosť uplatňovala v línii slovenskej prózy šesťdesiatych rokov 20. storočia u vybraných autorov. Zároveň sa tak pokúšame zistiť, či Milan Zelinka ako oneskorený debutant patrí alebo nepatrí do spomínanej línie. Vychádzali sme nielen zo slovníkových hesiel pri definovaní „generácie“, dejín slovenskej literatúry, kriticko-spomienkových memoárov, súčasných výskumov slovenskej literatúry šesťdesiatych rokov minulého storočia, ale aj z dobovej literárnej reflexie Zelinkovho debutu.
Popísali sme základné tendencie literárneho smerovania šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa do centra literatúry dostávajú pojmy ako autenticita, odcudzenie, absurdita, experiment, každodennosť, náhoda, úzkosť, osamelosť či dehumanizácia. Pri hľadaní jednej generačnej línie, vychádzajúc tak z ankety s názvom „Hľadanie prózy“, ktorá sa zrealizovala v Kultúrnom živote (1967), sme určili dve línie literatúry. Na jednej strane hľadanie a skúšanie nových techník a spôsobov písania a na druhej strane obracanie sa k vnútru človeka, autentickosti či subjektivizácii. Knižný debut Dych od Milana Zelinku sme zaradili do rovnakej generačnej línie (Peter Jaroš, Rudolf Sloboda, Pavel Vilikovský, Pavel Hrúz, Ladislav Ballek, Dušan Kužel, Vlado Bednár) z viacerých dôvodov. V jeho poviedkach je citeľný experiment, grotesknosť, absurdita, bizarnosti, paródia, komické situácie na pláne postáv pri vykreslení odcudzenej, osamelej individuality, prejavujúce sa v autorskom vlastnom tvorivom geste.
The goal of the paper is to deal with the issue of a generation representative and to answer the question how the affiliation to a generation was applied to selected authors in the line of Slovak prose written in the 1960s. At the same time there is an attempt to find out whether Milan Zelinka as a late debut author belongs or not to the line mentioned above. The paper is built on the dictionary entries defining „generation“, the history of Slovak literature, critical memoirs, contemporary research into Slovak literature written in the 1960s as well as the literary reflection on Zelinka´s debut of those times.
The basic tendencies of the literary trends in the 1960s have been described. Then new concpets became the centre of attention – authenticity , estrangement, absurdity, experiment, everyday life elements, chance, anxiety, loneliness or dehumanization. While looking for a single generational line, having support in the survey named „Hľadanie prózy“/Finding Prose, which was carried out in Kultúrny život (1967), two lines of literature have been found. On the one hand finding and testing new techniques and methods of writing and on the other hand turning to the inner world of a human, authenticity or subjectivization. The book debut Dych/Breath by Milan Zelinka has been classified in the same generation line (Peter Jaroš, Rudolf Sloboda, Pavel Vilikovský, Pavel Hrúz, Ladislav Ballek, Dušan Kužel, Vlado Bednár) for several reasons. His short stories feature notable experiment, grotesque elements, absurdity, bizarre elements, parody, comic situations in order to describe the characters, their estranged, lonely individualities, manifested in the author´s own creative gesture.
Key words: Milan Zelinka, Dych/Breath, affiliation to a generation
Ako citovať:
ISO 690:
Macsaliová, L. 2019. Milan Zelinka – oneskorený debutant. In Slovenská literatúra, vol. 63, no.3, pp. 207-214. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
APA:
Macsaliová, L. (2019). Milan Zelinka – oneskorený debutant. Slovenská literatúra, 63(3), 207-214. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Publikované: 4. 3. 2019