Nové cesty sociálnej inklúzie Rómov
13. 10. 2010 | videné 2293-krát
Ústav etnológie SAV realizuje výskumný projekt zameraný na mapovanie vplyvu pôsobenia náboženských misií na sociálnu inklúziu Rómov na Slovensku – projekt SIRONA (Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou).
Plán projektu vypracovala samostatná vedecká pracovníčka ÚEt SAV, Mgr. Tatiana Podolinská, PhD. a realizáciu projektu podporil Fond sociálneho rozvoja v rámci Národného programu Slovenskej republiky k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010. Projekt realizuje tím riešiteľov zložený z pracovníkov ÚEt SAV (Mgr. Tomáš Hrustič, PhD., Mgr. Juraj Štofej a Mgr. Ľudmila Hrustičová.), ako aj z externých výskumníkov s bohatými skúsenosťami z výskumov religiozity a s prácou v rómskych komunitách.
Výskum sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou si kladie za cieľ kvantitatívne i kvalitatívne zmapovať efektivitu sociálneho začlenenia Rómov žijúcich v marginalizovaných komunitách na Slovensku náboženskou cestou. Podobný výskum na Slovensku doposiaľ ešte neprebehol. Na základe doterajších čiastkových výskumov, na ktorých sa podieľal predkladateľ projektu, je však zrejmé, že v predmetných lokalitách prebieha medzi Rómami aktívna misijná činnosť rôznych tradičných i netradičných náboženských hnutí. Ako sa predbežne ukazuje, priamym či nepriamym dopadom ich pôsobenia je sociálna inklúzia vylúčených Rómov. Tento nástroj sa momentálne javí nielen ako mimoriadne účinný v odstraňovaní rôznych "sociálne patologických javov" medzi marginalizovanými Rómami, ale aj ako nástroj pôsobiaci už v krátkodobej perspektíve. Prakticky ihneď po náboženskej konverzii totiž dochádza k upusteniu od spomenutých "sociálne patologických javov" a k následnej sociálnej inklúzii vylúčených Rómov do väčšinovej spoločnosti. Spolu s konverziou aj u Rómov často dochádza k posilneniu javov, ktoré v dlhodobejšej perspektíve môžu napomôcť ich uplatneniu sa na trhu práce. Dochádza napríklad k odstráneniu negramotnosti (resp. nárastu gramotnosti), a tiež k nárastu komunikačných i sociálnych zručností. Nemenej významným faktorom je tiež zvýšenie frekvencie (obojstranne) pozitívnych kontaktov medzi Rómami a majoritou, ktoré vedie k prekonávaniu vžitých stereotypov a obojstranných bariér. Predbežne sa tiež javí, že konvertovaní Rómovia sa snažia aktívne znížiť mieru externej sociálnej odkázanosti (či už od štátu alebo interných rómskych skupín). Nástroj sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou sa preto v súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku ukazuje nielen ako multispektrálny, ale aj mimoriadne efektívny. Napriek predpokladanej účinnosti tohto sociálneho nástroja na inklúziu Rómov do väčšinovej spoločnosti jeho efektivita doposiaľ nebola zmapovaná. Projekt sa preto vo svojich jednotlivých etapách pokúša kvantitatívne i kvalitatívne zmapovať faktor náboženskej konverzie v procese sociálnej inklúzie medzi Rómami na Slovensku.
V súčasnosti pôsobia na Slovensku v marginalizovaných rómskych komunitách niektoré tradičné i netradičné (nové) náboženské hnutia, ktoré majú rôzny vplyv na sociálnu inklúziu Rómov. Podľa cenzu z roku 2001 sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási 76% Rómov, ku gréckokatolíckej cirkvi sa hlási 6,3%, k pravoslávnej cirkvi 1,83%, k náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových 1,63% a nijaké náboženské vyznanie uviedlo 7,69% Rómov (http://www.culture.gov.sk/pk/CIKE_22_04_04/material.htm).
Tieto štatistické dáta sa však vzťahujú len na tých Rómov, ktorí sa pri sčítaní obyvateľstva prihlásili k rómskej národnosti, čo reálne skresľuje toto percentuálne vyjadrenie. Pri popise východiskovej situácie tak môžeme vychádzať iba z niekoľkých predchádzajúcich výskumov, ktoré však tento fenomén nemapujú komplexne a celistvo, avšak aj napriek tomu slúžia ako dostatočný základ pre východiskovú pozíciu projektu SIRONA. Ide najmä o výskumný projekt a záverečnú publikáciu editovanú Milanom Kováčom a Arne B. Mannom: Boh všetko vidí. (O Del sa dikhel). Duchovný svet Rómov na Slovensku z roku 2003 a zborník vydaný v roku 2009 Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví: Pastorácia Rómov na Slovensku. Na základe oboch výskumov môžeme vidieť, že vo vybraných lokalitách, v ktorých cirkvi a náboženské hnutia realizujú misiu cielene zameranú na marginalizované rómske komunity, dochádza k niektorým zásadným zmenám. Okrem predbežného interného vyhlásenia jednotlivých cirkví a denominácií o ich aktívnej misijnej práci s Rómami nie je celkový aktuálny rozsah pastoračnej činnosti medzi Rómami na Slovensku známy. Keďže efektivita sociálneho začlenenia marginalizovaných Rómov v závislosti od konkrétnej misie doposiaľ nebola predmetom nijakého výskumného projektu, projekt SIRONA by v tomto smere priniesol unikátne dáta a domnievame sa, že aj nanajvýš spoločensky relevantné zistenia. Na to, aby sa mohla začať koncepčná a systematická pastoračná a misijná práca v rómskych komunitách, musíme najskôr poznať reálny stav tejto práce a jej potenciál pre sociálnu inklúziu marginalizovaných Rómov. Projekt SIRONA tak ponúka možnosť zmapovania tohto reálneho stavu.
V prvej fáze projektu bol zrealizovaný súhrnný mapovací výskum aktuálne prebiehajúcich misií medzi sociálne vylúčenými Rómami na Slovensku (vychádzajúc z interných správ jednotlivých cirkví a denominácií, doplnených o interview so zástupcami jednotlivých cirkví a denominácií). Výskumný tím oslovil plošne všetky registrované, ale aj neregistrované cirkvi, denominácie a náboženské hnutia, ktoré pôsobia v rómskych komunitách na Slovensku s cieľom sumarizovať pastoračnú činnosť medzi Rómami na Slovensku. Z výskumu vyplynulo, že z registrovaných cirkví v SR vyvíja (alebo v minulosti vyvíjalo) špeciálne snahy o pastoráciu Rómov 15 cirkví, menovite: Reformovaná cirkev, Metodistická cirkev, Bratská jednota baptistov, Starokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev a. v., Kresťanské zbory, Novoapoštolská cirkev, Cirkev bratská, Pravoslávna cirkev, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Gréckokatolícka cirkev, Apoštolská cirkev, Náboženská spoločnosť svedkov Jehovových, Rímskokatolícka cirkev a Bahai. Z neregistrovaných náboženských hnutí v SR sú významné najmä aktivity viacerých letničných a charizmatických hnutí (výskumný tím sústredil svoju pozornosť na 5 týchto hnutí).
Na základe prvej etapy výskumu bolo vytipovaných 15 lokalít na následný kvalitatívny výskum tak, aby reprezentovali prierezovo čo najviac cirkví a náboženských hnutí. Kvalitatívny výskum bol zameraný na testovanie efektivity nástroja sociálnej inklúzie náboženskou cestou medzi Rómami na Slovensku (pološtruktúrované interview s kňazmi a pastormi jednotlivých denominácií, s predstaviteľmi jednotlivých samospráv, lokálnymi sociálnymi terénnymi pracovníkmi, rómskymi konvertitmi, rómskymi nekonvertitmi a majoritným obyvateľstvom). Výskum zohľadnil aj rodovo odlišné motivácie konverzií, t. j. v konečnom dôsledku aj rodovo podmienený efekt sociálnej inklúzie u konvertovaných Rómov. Okrem kvalitatívnych rozhovorov sa projekt sústredil na „merateľné ukazovatele“ sociálnej inklúzie konvertovaných Rómov, t. j. na mieru poklesu "sociálne patologických javov", mieru poklesu sociálnej odkázanosti, mieru aktivizácie v procese integrácie na trh práce, alebo úspešnosť v procese uplatnenia sa na trhu práce.
Výskumný tím zrealizoval kvalitatívne výskumy v nasledujúcich obciach: Plavecký Štvrtok, Ulič, Kecerovce, Čičava, Hlinné, Sabinov, Slavkovce, Hanušovce n. Topľou, Slovinky, Rudňany, Kežmarok, Krížová Ves, Cinobaňa, Rankovce, Bardejov. Z týchto čiastkových kvalitatívnych prípadových štúdií v októbri 2010 vznikne záverečná výskumná správa a verejná prezentácia výsledkov výskumu v podobe worskshopu s prizvaním predstaviteľov a pastorov cirkví a denominácií pôsobiacich medzi Rómami na Slovensku, orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, terénnych sociálnych pracovníkov, konvertovaných Rómov, predstaviteľov mimovládnych organizácií, akademických a VŠ pracovníkov, zástupcov printových a audio-vizuálnych médií.
Projekt má aj výrazný aplikačný rozmer, keďže výskumný tím predpokladá, že závery a výsledky výskumu pastoračnej činnosti s ohľadom na efektivitu sociálnej inklúzie Rómov môžu zefektívniť nielen stratégiu sociálnej politiky na úrovni miestnych samospráv a pastoračných aktivít konkrétnych cirkví, ale môžu tiež prispieť k cielenejšej stratégii plánovania sociálnej inklúzie Rómov na národnej úrovni, čo je nepochybne úroveň, ktorá by sa mohla odraziť na celkovo efektívnejšej inklúzii Rómov na Slovensku v krátkodobej či strednodobej perspektíve, a to aj v lokalitách, ktoré momentálne trpia slabo rozvinutým alebo celkom nefungujúcim trhom práce.
Pripravila Soňa Koželová
Plán projektu vypracovala samostatná vedecká pracovníčka ÚEt SAV, Mgr. Tatiana Podolinská, PhD. a realizáciu projektu podporil Fond sociálneho rozvoja v rámci Národného programu Slovenskej republiky k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010. Projekt realizuje tím riešiteľov zložený z pracovníkov ÚEt SAV (Mgr. Tomáš Hrustič, PhD., Mgr. Juraj Štofej a Mgr. Ľudmila Hrustičová.), ako aj z externých výskumníkov s bohatými skúsenosťami z výskumov religiozity a s prácou v rómskych komunitách.
Výskum sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou si kladie za cieľ kvantitatívne i kvalitatívne zmapovať efektivitu sociálneho začlenenia Rómov žijúcich v marginalizovaných komunitách na Slovensku náboženskou cestou. Podobný výskum na Slovensku doposiaľ ešte neprebehol. Na základe doterajších čiastkových výskumov, na ktorých sa podieľal predkladateľ projektu, je však zrejmé, že v predmetných lokalitách prebieha medzi Rómami aktívna misijná činnosť rôznych tradičných i netradičných náboženských hnutí. Ako sa predbežne ukazuje, priamym či nepriamym dopadom ich pôsobenia je sociálna inklúzia vylúčených Rómov. Tento nástroj sa momentálne javí nielen ako mimoriadne účinný v odstraňovaní rôznych "sociálne patologických javov" medzi marginalizovanými Rómami, ale aj ako nástroj pôsobiaci už v krátkodobej perspektíve. Prakticky ihneď po náboženskej konverzii totiž dochádza k upusteniu od spomenutých "sociálne patologických javov" a k následnej sociálnej inklúzii vylúčených Rómov do väčšinovej spoločnosti. Spolu s konverziou aj u Rómov často dochádza k posilneniu javov, ktoré v dlhodobejšej perspektíve môžu napomôcť ich uplatneniu sa na trhu práce. Dochádza napríklad k odstráneniu negramotnosti (resp. nárastu gramotnosti), a tiež k nárastu komunikačných i sociálnych zručností. Nemenej významným faktorom je tiež zvýšenie frekvencie (obojstranne) pozitívnych kontaktov medzi Rómami a majoritou, ktoré vedie k prekonávaniu vžitých stereotypov a obojstranných bariér. Predbežne sa tiež javí, že konvertovaní Rómovia sa snažia aktívne znížiť mieru externej sociálnej odkázanosti (či už od štátu alebo interných rómskych skupín). Nástroj sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou sa preto v súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku ukazuje nielen ako multispektrálny, ale aj mimoriadne efektívny. Napriek predpokladanej účinnosti tohto sociálneho nástroja na inklúziu Rómov do väčšinovej spoločnosti jeho efektivita doposiaľ nebola zmapovaná. Projekt sa preto vo svojich jednotlivých etapách pokúša kvantitatívne i kvalitatívne zmapovať faktor náboženskej konverzie v procese sociálnej inklúzie medzi Rómami na Slovensku.
V súčasnosti pôsobia na Slovensku v marginalizovaných rómskych komunitách niektoré tradičné i netradičné (nové) náboženské hnutia, ktoré majú rôzny vplyv na sociálnu inklúziu Rómov. Podľa cenzu z roku 2001 sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási 76% Rómov, ku gréckokatolíckej cirkvi sa hlási 6,3%, k pravoslávnej cirkvi 1,83%, k náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových 1,63% a nijaké náboženské vyznanie uviedlo 7,69% Rómov (http://www.culture.gov.sk/pk/CIKE_22_04_04/material.htm).
Tieto štatistické dáta sa však vzťahujú len na tých Rómov, ktorí sa pri sčítaní obyvateľstva prihlásili k rómskej národnosti, čo reálne skresľuje toto percentuálne vyjadrenie. Pri popise východiskovej situácie tak môžeme vychádzať iba z niekoľkých predchádzajúcich výskumov, ktoré však tento fenomén nemapujú komplexne a celistvo, avšak aj napriek tomu slúžia ako dostatočný základ pre východiskovú pozíciu projektu SIRONA. Ide najmä o výskumný projekt a záverečnú publikáciu editovanú Milanom Kováčom a Arne B. Mannom: Boh všetko vidí. (O Del sa dikhel). Duchovný svet Rómov na Slovensku z roku 2003 a zborník vydaný v roku 2009 Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví: Pastorácia Rómov na Slovensku. Na základe oboch výskumov môžeme vidieť, že vo vybraných lokalitách, v ktorých cirkvi a náboženské hnutia realizujú misiu cielene zameranú na marginalizované rómske komunity, dochádza k niektorým zásadným zmenám. Okrem predbežného interného vyhlásenia jednotlivých cirkví a denominácií o ich aktívnej misijnej práci s Rómami nie je celkový aktuálny rozsah pastoračnej činnosti medzi Rómami na Slovensku známy. Keďže efektivita sociálneho začlenenia marginalizovaných Rómov v závislosti od konkrétnej misie doposiaľ nebola predmetom nijakého výskumného projektu, projekt SIRONA by v tomto smere priniesol unikátne dáta a domnievame sa, že aj nanajvýš spoločensky relevantné zistenia. Na to, aby sa mohla začať koncepčná a systematická pastoračná a misijná práca v rómskych komunitách, musíme najskôr poznať reálny stav tejto práce a jej potenciál pre sociálnu inklúziu marginalizovaných Rómov. Projekt SIRONA tak ponúka možnosť zmapovania tohto reálneho stavu.
V prvej fáze projektu bol zrealizovaný súhrnný mapovací výskum aktuálne prebiehajúcich misií medzi sociálne vylúčenými Rómami na Slovensku (vychádzajúc z interných správ jednotlivých cirkví a denominácií, doplnených o interview so zástupcami jednotlivých cirkví a denominácií). Výskumný tím oslovil plošne všetky registrované, ale aj neregistrované cirkvi, denominácie a náboženské hnutia, ktoré pôsobia v rómskych komunitách na Slovensku s cieľom sumarizovať pastoračnú činnosť medzi Rómami na Slovensku. Z výskumu vyplynulo, že z registrovaných cirkví v SR vyvíja (alebo v minulosti vyvíjalo) špeciálne snahy o pastoráciu Rómov 15 cirkví, menovite: Reformovaná cirkev, Metodistická cirkev, Bratská jednota baptistov, Starokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev a. v., Kresťanské zbory, Novoapoštolská cirkev, Cirkev bratská, Pravoslávna cirkev, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Gréckokatolícka cirkev, Apoštolská cirkev, Náboženská spoločnosť svedkov Jehovových, Rímskokatolícka cirkev a Bahai. Z neregistrovaných náboženských hnutí v SR sú významné najmä aktivity viacerých letničných a charizmatických hnutí (výskumný tím sústredil svoju pozornosť na 5 týchto hnutí).
Na základe prvej etapy výskumu bolo vytipovaných 15 lokalít na následný kvalitatívny výskum tak, aby reprezentovali prierezovo čo najviac cirkví a náboženských hnutí. Kvalitatívny výskum bol zameraný na testovanie efektivity nástroja sociálnej inklúzie náboženskou cestou medzi Rómami na Slovensku (pološtruktúrované interview s kňazmi a pastormi jednotlivých denominácií, s predstaviteľmi jednotlivých samospráv, lokálnymi sociálnymi terénnymi pracovníkmi, rómskymi konvertitmi, rómskymi nekonvertitmi a majoritným obyvateľstvom). Výskum zohľadnil aj rodovo odlišné motivácie konverzií, t. j. v konečnom dôsledku aj rodovo podmienený efekt sociálnej inklúzie u konvertovaných Rómov. Okrem kvalitatívnych rozhovorov sa projekt sústredil na „merateľné ukazovatele“ sociálnej inklúzie konvertovaných Rómov, t. j. na mieru poklesu "sociálne patologických javov", mieru poklesu sociálnej odkázanosti, mieru aktivizácie v procese integrácie na trh práce, alebo úspešnosť v procese uplatnenia sa na trhu práce.
Výskumný tím zrealizoval kvalitatívne výskumy v nasledujúcich obciach: Plavecký Štvrtok, Ulič, Kecerovce, Čičava, Hlinné, Sabinov, Slavkovce, Hanušovce n. Topľou, Slovinky, Rudňany, Kežmarok, Krížová Ves, Cinobaňa, Rankovce, Bardejov. Z týchto čiastkových kvalitatívnych prípadových štúdií v októbri 2010 vznikne záverečná výskumná správa a verejná prezentácia výsledkov výskumu v podobe worskshopu s prizvaním predstaviteľov a pastorov cirkví a denominácií pôsobiacich medzi Rómami na Slovensku, orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, terénnych sociálnych pracovníkov, konvertovaných Rómov, predstaviteľov mimovládnych organizácií, akademických a VŠ pracovníkov, zástupcov printových a audio-vizuálnych médií.
Projekt má aj výrazný aplikačný rozmer, keďže výskumný tím predpokladá, že závery a výsledky výskumu pastoračnej činnosti s ohľadom na efektivitu sociálnej inklúzie Rómov môžu zefektívniť nielen stratégiu sociálnej politiky na úrovni miestnych samospráv a pastoračných aktivít konkrétnych cirkví, ale môžu tiež prispieť k cielenejšej stratégii plánovania sociálnej inklúzie Rómov na národnej úrovni, čo je nepochybne úroveň, ktorá by sa mohla odraziť na celkovo efektívnejšej inklúzii Rómov na Slovensku v krátkodobej či strednodobej perspektíve, a to aj v lokalitách, ktoré momentálne trpia slabo rozvinutým alebo celkom nefungujúcim trhom práce.
Pripravila Soňa Koželová