Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Horúca vlna v júni 2021 zasiahla aj vysokohorské prostredie

8. 7. 2021 | zhliadnuté 400-krát

Stabilné anticyklonálne počasie, ktoré zasiahlo Európu v druhej a tretej júnovej dekáde 2021, viedlo k dlhšie trvajúcemu obdobiu extrémne vysokých teplôt vzduchu na celom území Slovenska – horúcej vlne. Výskyt takýchto vĺn vo vysokohorskom prostredí študujú vedci a vedkyne z Ústavu vied o Zemi SAV využitím dlhodobého radu meteorologických meraní pri Skalnatom plese. Ich tohoročné merania potvrdili, že júnová vlna horúčav zasiahla aj nadmorskú výšku 1778 m n. m. a trvala až deväť dní.

Vysokohorské stanice ako Skalnaté pleso sú pri analýzach horúčav zvyčajne mimo záujmu, pretože výskyt extrémnych teplôt vzduchu charakteristických pre tropický (viac ako 30 °C) alebo supertropický (viac ako 35 °C) deň je vo vysokých nadmorských výškach limitovaný. Rastliny a živočíchy obývajúce subalpínske a alpínske pásmo však môžu veľmi citlivo reagovať na obdobia, keď sú teploty v prostredí výrazne vyššie, ako je obvyklé, a to hlavne chladnomilné druhy s úzkou ekologickou valenciou.  

Výskumníčky z Ústavu vied o Zemi SAV pri hodnotení výskytu horúcej vlny na Skalnatom plese vo Vysokých Tatrách použili metódu, ktorá identifikuje abnormálne teplé dni vzhľadom k teplotám typickým pre danú lokalitu.

Na definovanie referenčnej úrovne sme použili 90. percentil, čiže hranicu 10 % najvyšších hodnôt priemerných a maximálnych denných teplôt z obdobia rokov 1981-2010. Ak sa teploty prekračujúce túto hranicu vyskytnú minimálne tri po sebe nasledujúce dni, sú definované ako horúca vlna,“ vysvetľuje Veronika Lukasová z Oddelenia fyziky atmosféry Geofyzikálneho odboru ÚVZ SAV.

Údaje o priemernej a maximálnej teplote na Skalnatom plese ukazujú, že v júni 2021 zasiahla horúca vlna aj toto vysokohorské prostredie. „Horúca vlna definovaná priemernou dennou teplotou zobrazená na modrom grafe trvala od 17. do 25. júna 2021, pričom vlna mimoriadne vysokých maximálnych teplôt, zobrazená v červenom grafe, bola počas tohto obdobia prerušená miernym poklesom, a tak trvala ´len´ štyri dni,“ dopĺňa kolegyňa z oddelenia Svetlana Bičárová.

Štúdie z celého sveta poukazujú, že horúce vlny môžu mať nepriaznivé účinky na živé organizmy a ohrozovať zdravie a životy ľudí a zvierat či spôsobovať straty na poľnohospodárskej produkcii.

Odborníci a odborníčky z Ústavu vied o Zemi SAV upozorňujú na rastúci trend týchto javov vo vysokohorskom prostredí. Analýzy údajov za ostatné tri dekády odhalili zvýšený výskyt vĺn horúčav najmä v poslednom desaťročí, ktoré môžu mať dosah aj na biodiverzitu. Chladnomilné druhy rastlín a živočíchov sú obzvlášť citlivé na pretrvávajúce teplotné extrémy, kedy sa minimalizujú možnosti organizmov na zotavenie počas poklesu teploty. Vlny horúčav ktoré postihujú aj vysokohorské prostredie ako tá z júna 2021, považujú za jeden z „citeľných“ dôkazov zmeny klímy.

Spracovala: Katarína Gáliková

Foto: Katarína Gáliková a ÚVZ SAV